2009-12-21

Elina na geocachingu, part 2

Tak sme si s Elinou zopakovali geocaching ako som vyjadril túžbu pred asi 3/4-rokom. Tentokrát Ellie už nie je požičaný hafan, ale náš. Od 11.2.2008 nám Elina zostala "na krku", Ralph nám ju daroval.

Zdá sa, že to je neunaviteľný pes. Preto sa patrilo jej pripraviť outdoorový víkend. 24.2.2008 - nedeľa. Predpoveď na dnes vyšla na 100% - vonku je fantastické počasie, teplo. Snáď nejakých 15°C! Do auta som hodil batoh, turistické topánky. Ellie si vyskočila na zadné sedadlo. Jazda mestom netrvala dlho. Po 10 km som zaparkoval auto na zapĺňajúcom sa parkovisku. Než som sa prezul, minuli nás mraky dôchodcov s poznámkami "no jo, lidi sem přijedou autem a pak dělají turistiku" alebo tak nejako vtipne.

Zamkol som auto a malý flekáč hopsal vedľa mňa. Pripravil som sa na to, že bude loviť každú šišku, čo uvidí. Má ich tak rada. Kdeže! Okolie poskytovalo mnoho lákavých vôní. Ako je pri geocachingu bežné, čoskoro sme odbočili z modrej TZT (turisticky značenej trasy) na bočnú lesnú cestičku, ktorá sa postupne strácala. Elina ma ťahala dole kopcom. Do vrchu mi tak trochu pomáhala tiež. Hlavne keď sa zamotala do kríkov. Vyšplhali sme sa k prvej skrýši (Barcodes I). Hľadanie bez problémov. Pri zapisovaní do logbooku nás minula malá skupinka spomínaných dôchodcov.

Cestou k ďalšej skrýši prekonávame 2 potoky. Pre Elinu žiadny problém - voda a blato jej sedia. Po pár metroch zisťujem, že cez potoky vedie pohodlný most. Dostávame sa na žltú TZT. Po chvíli odbočujeme mimo značenia. Šípka na GPS ukazuje nekompromisne, papierová mapa tiež. Šlapeme do vrchu. Elina si vyberá mokrú a miestami blatovú časť cestičky, ja suchú trávu. V tom je rozdiel medzi dospelým človekom a dospievajúcim psom. Vyzliekol som sa do trička. Je teplo. Paradoxne cestou vidíme zopár kaluží, na ktorých je ešte ľad. Odbočujeme úplne mimo cesty. Míňame sa s jazdcom na koni. Ellie ani nehlesne. Pozerá na to veľké čudo ako puk. V telke sú tie kone menšie! Ustúpime tomu obrovi a poberáme sa ďalej. Elinu zaujal čerstvý konský trus. Radšej ju potiahnem za vodítko. Prichádzame k ďalšej skrýši - U Jezevce. Po zalogovaní si dávame oddych. Pár granulí a glgov vody zo spoločnej fľaše je odmena za zvládnutie prvej polovice dnešného lovu. Ja žujem buchtu od Marušky.

Po zorientovaní sa aký bude ďalší postup rozhodujem - šlapeme do prudkého kopca. Je to kratšie, ako obchádzať celý vrch. Dobre to vidieť na vykreslenom profile. Bezpečne sa dostávame sa na zelenú TZT. Nie však nadlho. Odbočujeme mimo - rovno za šípkou. Bol to systém tank. Nepáral sa s nami. Hľadanie cesty tam, kde žiadna nie je. Nevieš či za tým hustým porastom je ďalší, ešte hustejší alebo či je to priechodné. Toto ma na geocachingu baví - hľadať prístupovú cestu a potom cestu ďalej. Mestské, tzv. "kravatové" skrýše túto radosť neposkytujú ani zďaleka.

Predierame sa cez kríky a pomedzi mladé stromčeky. Doškriabaní, vyúsťujeme na prístupovej ceste ku skrýši. Chvíľa šnorchlovania. Ellie vyňuchala ten správny objekt. Ja len dohľadávam. Dykova skrýš je naša. Stavíme sa ešte pri studničke a fotíme sa. Elina si nájde šišku a urobí z nej beztvarú hmotu. Ideme na poslednú štáciu.

Pôvodnou prístupovou cestou sa vraciame na zelenú TZT. Po chvíli prichádzame k pamätnej tabuli. Elinu priväzujem k stromčeku. Tu si opisujem potrebné údaje a riešim jednoduchú hádanku, na konci ktorej mám výsledné súradnice. Vkladám ich do GPS-ky. Čaká nás ešte cca 400 metrov ku skrýši. Elina je síce už pekne unavená, ale toto ešte vydrží. Je to mladý organizmus! Krabičku nachádzame v pohode. Vraciame sa kúsok späť ku Kašparovej studničke. Dávame posledný oddych pred návratom do základného tábora - k autu. Z fotky je vidieť, že Ellie má už toho "plné riditka".


Cesta s najväčším prevýšením po modrej TZT nás privádza až k autu. Popri tom sa Elina čvachtá v blatovej vode. Je v nej šiška, musí ju uloviť.

Do auta vyskočila na zadné sedadlá. Že má nejaké malé oči, sa ani nedivím. Splýva so sedadlom. Ja sa prezúvam a vyrážame na cestu späť. Po 300 metroch jazdy zaspáva. Popri tom som jej z hlavy zobral kliešťa. Ešte nebol zahryznutý. Prekvapuje ma, že bol len jeden. Celý deň sme sa túlali v listnatom lese a vysokej tráve.

Máme za sebou ďalší pekný deň.

Tu je vykreslená trasa nášho postupu. Východzí a návratový bod je úplne vľavo. Nakoľko sme mali dnes v pláne okrem iného jednu mystery-cache a jenu multi-cache, verím, že nikomu nepokazí dojem z lúštenia hádanky. Potom nasleduje výškový profil. Mapu spomínaných geocachí nájdete v pravom stĺpci tohto blogu pod číslami 147 až 150.





---

2009-12-20

Šnorchlovanie s Ellie

Občas máme požičaného hafana menom Ellie. Je to Parson Russell teriér, fenka.

Nič nezostáva dlžná svojmu genetickému kódu a pubertálnemu veku. Dokáže unaviť prakticky akékoľvek množstvo ľudí okolo seba. Hračky, hlavne plastové, dlho nevydržia a rýchlo strácajú svoju funkčnosť. Na naše šťastie. Napríklad pískacia dyňa, ktorú jej včera kúpila Marky, vydržala len niekoľko krátkych hodín. Hurá!

Napadlo ma, či Ellinu geocaching dokáže tiež unaviť ako mňa. Na 9.6.2007 som nám naplánoval 5 skrýš na jeden deň. Vybavili sme sa jedlom a hlavne tekutinami. Do kufra auta som prihodil aj jednu osušku, prijímač GPS nakŕmil údajmi a vyrazili sme.

Zastávka s menom Tajemná skalka. Hľadanie sa jej páčilo, ale nakoľko netušila, že toto nebude jediné venčenie dnes, sily nešetrila.









Po 3. skrýši už bola tak uťahaná, že mi spala v zadu na sedadle ako bábätko. Cestou sme sa stavili na detskej akcii na farme Bolka Polívku. Niesol som ju tu na pleci, aby ju nikto nezašlapil, boli tu mraky ľudí.

Na Hartlovku sme sa predierali cez husté lesné porasty rovno za šípkou
na GPS prijímači. Pozreli sme si aj funkčný kameňolom. Vyzerá to ako povrch inej planéty. Cestou sme našli stromy obsypané dozrievajúcimi čerešňami a višňami.

Ellie mierne upravila uloženie krabičky tak, aby jej tam nebolo tesno a vyhrabala jej celkom peknú dieru do zeme. Teda, netuším, čo tam ten teriérik ňuchal!

Nakoniec po náročnom dni sme sa stavili pri vode na Pístovickej riviére. Po odlove skrýše som našiel kľudné miesto na odpočinok na brehu jazera. Ellina najprv len tak chodila po brehu, potom sa odvážila namočiť labku. Keď zistila, že voda je mokrá a nič jej neurobí, odvážila sa popri brehu loviť všetko možné, čo tam bolo. Od konárikov po kadejaké listy a trávu. No a samozrejme to vynášala na breh. Po chvíli zistila, že vie plávať a skákala do vody šípky. Sem-tam vyliezla von a otrepala sa alebo mi prebehla taká mokrá po nohách. Po chvíli som bol rovnako mokrý ako ona.










Tento deň sa nám skutočne vydaril. Ellinu som utrel do osušky a posadil na zadné sedadlo. Domov sme to mali pár desiatok kilometrov. Skrútila sa do klbka a za 5 minút už tuho spala. Monotónny zvuk motora ju úplne ukolísal. Bola unavená a myslím, že aj šťastná.
***
Na druhý deň sme sa ešte išli s Ellie prejsť neďaleko nášho bytu do lesa. Je tam cvičisko psov a
geocache s názvom Hugo z Danova. Tu mi zapózovala úplne parádne.

Pekný víkend bol za nami. Snáď si ho ešte zopakujeme. Čo ty na to, Ellie?
---

2009-12-04

Moja výbava

Základ
Základ mojej súčasnej výbavy tvorí:

Garmin Etrex Vista HCx - prijímač GPS signálu. Účel je jasný a nie je nutné ho zvlášť popisovať. Zobrazuje nielen informácie o vašej momentálnej polohe, robí kadejakú štatistiku o prejdenej trase, naviguje, kam sa máte uberať, podáva info o okolitom tlaku vzduchu, ale dáva aj akýsi pocit istoty pri pohľade na mapu. Tú poslednú časť vety myslím úplne vážne a mám ju overenú na vlastnej koži. Ešte k Magellanu: o jeho výmene za novší ma presvedčili pracovníci letiska v Burgase (Bulharsko) pred dvoma rokmi. Tak sa im páčil, že si ho jednoducho zobrali z uzamknutého kufra pri odlete do Brna. Že ja som si ho tam dával!

Asus MyPal A639 - PDA-čko, kde si so sebou nosím informácie o skrýšach. Jedná sa o typický paperless geocaching. Nieže by som ho nejako uznával, ale používam ho dosť často, keď nemám možnosť sa pripraviť papierovo. Na stránkach www.geocaching.com si potrebné skrýše zaradím do bookmarkov a z nich nechám vytvoriť gpx súbor. Obsahuje všetko potrebné. Na jeho čítanie a plno ďalších funkcií používam program GCz. Po odskúšaní viacerých podobných softíkov môžem povedať, že tento mi vyhovuje najviac. Dokáže aj vyhľadať skrýše v okolí na základe GPS signálu a mnohých iných kritérií. Keďže recenzií je na nete dosť, tu je aspoň jedna z nich. Je síce na trošku staršiu verziu, ale to nevadí. Všetko funguje ako má.

Elektronické zápisy o nájdených keškách robím rovno na mieste alebo v aute. Priamo na to je určený program Power Notes. Výborná vecička na elektronické logovanie priamo z miesta činu. V podstate to prebieha tak, že z naimportovanej databázy skrýš (súbor gpx) vyberiem jednu, ktorú po náleze zalogujem. Takto sa zápisy zbierajú do jediného súboru, ktorý večer po príjemne strávenom dni odošlem na www.geocaching.com do oddielu "Field Notes". Celková spotreba na upload je asi 70 kB (to pre tých, čo si musia sledovať svoj FUP plán u svojho operátora). Niečo podobné robí aj GCz, ale ten odosiela logy priamo do listingov, čo mi príliš nevyhovuje.

Ďalším vysokohodnoteným programom je u mňa Noni GPS Plot. Nejde o program zameraný na geocaching, ale na navigáciu všeobecne. Zo stránky si môžete stiahnuť malý pomocný prográmek na sťahovanie výsekov kalibrovaných máp, ktoré práve potrebujete. S nimi potom tento malý génius pracuje. Iná možnosť je online sledovať svoju polohu na Google a iných mapách, ale to je veľký papajko kilobajtov. Program poskytuje mraky zaujímavej štatistiky o prejdenej trase.

MyCalculator od firmy SpaceTime. Už mi párkrát táto kalkulačka vysvetlila, že pri počítaní trochu nezmyselných vzorcov s pätnástimi úrovňami zátvoriek, som sa pomýlil a nedodržal algebraickú a inú matematickú hierarchiu. Verte mi, v tých zátvorkách sa stratíte veľmi ľahko. Hlavne ak vám prší za golier a vy strácate pozornosť. Aj vďaka nej som finálne súradnice získal ľahko a rýchlo.

Wherigo Player - je to akási odnož geocachingu a autorom je sám Groundspeak Inc. Je však problémom, že táto hra sa v našich zemepisných šírkach nejako príliš neusalašila. Princíp je asi ten, že z netu si stiahnete tzv. cartridge. Tú si otvoríte v uvedenom playeri a plníte zadané úlohy na danom teritóriu. Tento mini popis ani zďaleka nevystihuje zaujímavosť hry. Mám odohrané dve v mojom okolí a môžem povedať, že ma "chytili". Fakt dobré. Nepoplularita tvorby cartridgí asi pramení v podstatne zložitejšeom zakladaní skrýš. Možno aj občasná nefunkčnosť playeru na niektorých prístrojoch. Je to taká multi cache o generáciu vyššia.

V PDA-čku ďalej ešte nosím prevodník jednotiek, predpovedač počasia, e-knihy, RSS čítačku a pod. To už na samotný odlov nepoužívam, ale takéto vychytávky dokážu príjemne skrátiť chvíľu alebo dokonca nudu.

Predpoklad u väčšiny spomínaných programov je mobilný prístup na internet.


Drobnosti
Naučil som sa, že na dosiahnutie cieľa nestačí len GPS-ka a vyššie uvedené. Nosím so sebou celý rad ďalších pomôcok, ktoré odlov uľahčujú:
  • ceruzka
  • guma
  • orezávatko
  • zrkadlo
  • nôž
  • baterka (radšej dve - jedna do ruky a jedna čelovka)
  • kus papiera
  • rezervné baterky
  • niekedy náhradná filmovka alebo tictacovka
  • nabité mobily
  • vesta s asi tisíc vreckami.

Podľa obtiažnosti a neznámosti terénu ešte pribudnú:
  • mapa
  • špagát alebo drôt
  • zápalky alebo zapaľovač
  • voda + tatranka + jablko + hroznový cukor
  • igelitová taška
  • lekárnička
  • píšťalka
  • zvonček na zavesenie
  • náhradný vrchnák na fľašu s vodou
  • palice na nordic walking.

V poslednej dobe pribudol aj lanový rebrík a lano na cielené skrýše. Je vlastnej výroby a vlastnej úvahy ako na to. Je výborne funkčný. Má 10 priečok zo starých parkiet a jeho dĺžka je rovné 3 metre, čo na väčšinu loveckých prípadov stačí. Vyšiel ma na cca 25 €.

No, ruksak je plný. V zásade ale pri balení dodržujem princíp 2T: teplo a tekutiny.



Odevy a obuv
Asi nemá význam tu popisovať čo si obliekam a obúvam. Vždy podľa podmienok, do ktorých sa hrniem. V zásade však presadzujem myšlienku: nepodceňuj materiály. Ak niekomu na outdoor stačia šušťáky a tenisky - prosím - proti gustu žiadny dišputát. V praxi sa mi však dobre osvedčil kvalitný funkčný a membránový odev a obuv. Mal som možnosť porovnať aj "funkčnosť" čínskej obuvi. Pokiaľ by som po celodennom šlapaní hodil ponožky na dvere plechovej skrine, prilepia sa veru kvalitne.
---

2009-12-03

Ako som sa do toho namočil

Písal sa rok 2005. Už aj ku mne sa doniesla správa že GPS prístroje sú cenovo dostupné aj inej, než profesionálnej verejnosti. Začal som uvažovať o kúpe jednej takej mašinky. Ako vždy, pred kúpou niečoho nového a drahšieho, robil som si najprv prieskum trhu s týmito prioritami:

  • dostupnosť na trhu
  • výrobca
  • čo je najpredávanejšie a teda stáva sa štandardom (aspoň lokálne)
  • cena
  • obsluha prístroja
Vyšli mi dve značky: Garmin a Magellan. Po zrovnaní technických parametrov som si povedal, že Garmin je pre moje potreby až príliš namakaný. Vedel som prd, čo všetko budem potrebovať v teréne od takého prijímača. Magellan zostal ako poriadne horúci kandidát, ktorý som aj kúpil. Bez máp, zato však spoľahlivý a ako som neskôr zistil aj výborne odolávajúci poveternostným podmienkam a drsnému zaobchádzaniu v horách. Slnko, dážď, mráz - pohoda. Nič s ním nepohlo.

Spomínam si, keď som z Chopku odchádzal ku cache na Ďumbieri, že mi Magellan vypadol z ruky a, mrška jedna, zašil sa dosť hlboko medzi skaly. Reku "je po tebe, chlapče!". Vďaka tomu, že mu výrobca dal svietivo oranžovú farbu, som ho videl a začal sa za ním načahovať. Končekmi prstov som ho zachytil za šnúrku a pomaly začal oslobodzovať z kamenného zajatia. Nechápem, že tam zapadol asi za pol sekundy, ale vyťahoval som ho možno dve minúty. Ako tá hra JEŽEK V KLECI. Pád prežil bez ujmy, možno nejaký malý škrábanček. Bol som výrobcovi vďačný aj za pogumovanie skeletu, ktorý je príjemne anatomický a dobre sa drží v ruke. Až na zopár menších prípadov.

No ale vrátim sa ešte k tým začiatkom. Mal som teda GPS prijímač a teraz čo s ním? Jednak sa musím naučiť ho používať a jednak viem, že to bude málo.


Prvé kroky do neznáma
Na turistickej mape 1:25000 s GPS sieťou som si vyznačil ceruzkou zopár lokalít v známom teréne a vypočítal ich súradnice. Stačilo mi pravítko, kalkulačka a základné matematické vedomosti. Súradnice naťukal do GPS-ky, obul topánky a na výlet pozval dcéru. Túlali sme sa po blízkych horách a nachádzali vyznačené body - odpočívadlo, prameň, významný strom, výhľad do okolia, prechod cez rieku atď. Pozorne som sledoval gps-ku ako sa chová a čo všetko mi môže dať.


Geocaching
Že existuje nejaký geocaching som nemal šajnu. Stále som ale mal pocit, že GPS prijímače, keďže ich už má kopec ľudí, sa musia využívať aj na nejakú rozumnú zábavu, nielen zisťovanie, kde som. Táto úvaha ma priviedla na myšlienku, že ak niekde niečo schovám a dám o tom niekomu vedieť s podobnou gps úchylkou, môže to nájsť. Túto tému som nahodil na rozhovor v práci. Prihlásila sa Ildi, ktorá si spomenula, že niekde na nete čítala o geocachingu.


A tak to začalo...
Moja panenská, úplne prvá nájdená cache bola Vicky's Cache 1 - Red Rock / Cerveny Kamen (GCH3G8). Už si presne nepamätám ako je to možné, ale odlovil som ju 14.8.2005, no členom geocaching.com som od 9.9.2005. Myslím, že aj vtedy platilo, že kto nie je prihlásený, nedozvie sa súradnice. Nuž nech je ako chce, našiel som a bol som nadšený ako malé dieťa. Až tak, že som si moc nevšímal cestu pred sebou a skoro som prišliapol užovku, čo sa tam vyhrievala na cestičke. Obidvaja sme sa zľakli, ale dopadlo to bez ujmy pre ňu aj pre mňa.
---

2009-11-30

Geocaching má zmysel

Ciele geocachingu
"Poklady" hľadáte a nachádzate v prírode, v meste, v smetiach, dierach a dierkach, pri úkrytoch hmyzu, či hlodavcov, v zemi, na strome, vo vode, na budove, v jaskyniach...proste všade, kde sa dá niečo ukryť a nikto nepovolaný si to nevšimne. Aby si ale niekto nemyslel, že tu vládne anarchia. Ukrývanie má svoje pravidlá a na ich dodržiavanie dohliadajú dobrovoľníci vo funkcii reviewera. Tí schvaľujú novo založené skrýše pri dodržiavaní určitých pravidiel a až potom sú údaje verejnosti prístupné. Zaujímavý pohľad na schvaľovanie cintorínových skrýš má reviewer pre Iowu, môžete si prečítať tu. Je to článok v angličtine, ale strýko Gúgl to zvládne preložiť ľavou zadnou.


Zmysel geocachingu
Vidím ho vo viacerých rovinách.

Privedie ma na miesta, kde by ma proste nenapadlo položiť nohu. Spoznal som už množstvo lokalít, o ktorých ani miestni netušia. Spoznal som aj kopu historických miest a objektov, prírodných zaujímavostí, možno niekedy trochu mystických, strašidelných, častokrát úžasne fotogenických. Samozrejme mnoho skrýš je na miestach, ktoré sa nám zdajú nezaujímavé.

Učí ma improvizovať v prípade nesprávnej alebo nedostatočnej prípravy na lov. "Sakriš, tú krabku prstami nedočiahnem! Mať tu tak nejaký drôt! Najlepšie s priemerom 1 mm a zahnutý ako háčik...bla bla bla." Použi, čo nájdeš v okolí alebo sa vráť lepšie vybavený.

Učí ma odolávať prírodným podmienkam. Jednoznačne sa potvrdzuje pravidlo, že neexistuje zlé počasie, ale zle oblečený turista. Pokiaľ niekto odkladá výlet na lepšie počasie - a žiadne mu vlastne nevyhovuje - nemyslí to s tým výletom vážne. Raz je zima, raz príliš teplo, inokedy fúka nepríjemný vietor a prší atď. Proti takémuto postoju sa bojuje len veľmi ťažko.

Orientácia v teréne a v mapách. By ste neverili aký je problém pre netrénovaných už len zlokalizovať svoju polohu. Na slovenských stránkach geocachingu som si raz prečítal vtipný preklad skratky GPS: gde v pi...i som?

Práca s prístrojmi. Laik si myslí, že keď si kúpi GPS prijímač, viac nezablúdi. Omyl! Aj s tým je nutné sa naučiť pracovať. Hlavne ak ho máte vycapený na palubovke auta a blížia sa dve odbočky rovnakým smerom blízko pri sebe. Netrénovaný užívateľ spravidla odbočí naprd.

Naučil som sa upevňovať si vôľu ak chcem dosiahnuť vytýčený cieľ. Nejde len o to, dostať sa na určené miesto, ale aj vytrvať pokiaľ sa nedarí. Víťazstvo potom pekne hreje pri srdci!

Geocaching je dobrodružstvo. Nikdy dopredu nevieš, do čoho lezieš. Už len hľadanie prístupovej cesty je niekedy kvalitný adrenalínik. Myslíš, že krabka je tam v diere? Fajn, strč tam ruku. "Fuj, to je hnus! Aj tak nič. Au, a ešte som sa o niečo poškriabal!" Pre takéto prípady je dobré byť očkovaný na hepatitídu a tetanus.

Neviem, ako sú na tom iní, ale vďaka tomuto koníčku sa mi trochu aj popresúvali stupne na mojom rebríčku hodnôt. Hlavne, keď som niekde v horách (nehovorím o love v meste). Tie sa s tebou nepárajú. Si neprirpavený? Vyžer si to! Príroda ťa naučí, čo je dôležité na prežitie a najrýchlejší presun do bezpečia. Tiež sa snažím nepreceňovať svoje sily - ak som na nejaký odlov krátky, nechám to tak. Možno sa vrátim lepšie pripravený a skúsenejší. Skrýša nie je zajac - neutečie.
---

Na úvod

Čo je to geocaching, tu vysvetľovať nebudem. Je to už aj tak dostatočne známy pojem. Kto sa dostal až sem, má o ňom šajnu. Kto nie, vygugluje a vywikipeduje, čo treba.

Rád by som sa ale pristavil pri charakteristike tejto činnosti. Na oficiálnych stránkach geocachingu nájdete heslo: THE SPORT WHERE YOU ARE THE SEARCH ENGINE. Podľa tvorcu týchto stránok, Groundspeak Inc. sme teda športovci. Znie to dobre. Neobliekame si ale žiadne dresy ani štartové čísla. Každý má svoj dres aký chce a každý je "číslo" sám o sebe. Je však dobré mať určitú úroveň kondičky. Aspoň tú základnú plus niečo k tomu. To vás predurčí do čoho sa pustíte a čo necháte tak. Rozhodne sa nevypláca preceňovať svoje sily. Jednoducho preto, aby ste sa nedostali do hlavných správ dňa, ktoré si už ale  nepozriete.

Túto činnosť, ktorú všetci svorne nazývame geokešing, by som ďalej prirovnal aj k hre. Ruku na srdce: koľkí z vás sa ešte aj v dospelosti vedia hrať? Väčšina z nás to už zabudla. Možno aj preto, že iní považujú hru a hranie sa za niečo, čo sa v tomto veku už nepatrí. Je to nedôstojné a infantilné. Hmmm....chyba! Sme príliš dospelí a tak aj vzťahy medzi nami vyzerajú. Zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, dostať infarkt...a koniec. Čo z toho života máte? Prd! Už sa z neho nedokážete vôbec tešiť. Tam na ten druhý breh odídete tak, ako ste sem prišli - s holým zadkom. A preto tvrdím: hrajte sa a užívajte si život! Vypožičiam si jedno pekné české príslovie: Kdo si hraje, nezlobí. A pokiaľ ste dostatočne empatickí, nenaštvete ani svojich partnerov, ktorí naše hobby zrovna moc nemusia.

Tak som sa dostal k tretej charakteristike geocachingu: hobby. Je to podobné, ako s tou hrou. V každodennom zhone nám nezostáva čas na naše koníčky (prečo sa hobby vlastne nazýva koníček?). Myslím, že kto ho nemá, nevie sa radovať z vlastného života. Ba vlastne mnohí z nás majú jediné hobby: shopping v obchodných centrách. Pozrite sa im do očí. Vidíte v nich niečo?
---