Geocaching má zmysel

Ciele geocachingu
"Poklady" hľadáte a nachádzate v prírode, v meste, v smetiach, dierach a dierkach, pri úkrytoch hmyzu, či hlodavcov, v zemi, na strome, vo vode, na budove, v jaskyniach...proste všade, kde sa dá niečo ukryť a nikto nepovolaný si to nevšimne. Aby si ale niekto nemyslel, že tu vládne anarchia. Ukrývanie má svoje pravidlá a na ich dodržiavanie dohliadajú dobrovoľníci vo funkcii reviewera. Tí schvaľujú novo založené skrýše pri dodržiavaní určitých pravidiel a až potom sú údaje verejnosti prístupné. Zaujímavý pohľad na schvaľovanie cintorínových skrýš má reviewer pre Iowu, môžete si prečítať tu. Je to článok v angličtine, ale strýko Gúgl to zvládne preložiť ľavou zadnou.


Zmysel geocachingu
Vidím ho vo viacerých rovinách.

Privedie ma na miesta, kde by ma proste nenapadlo položiť nohu. Spoznal som už množstvo lokalít, o ktorých ani miestni netušia. Spoznal som aj kopu historických miest a objektov, prírodných zaujímavostí, možno niekedy trochu mystických, strašidelných, častokrát úžasne fotogenických. Samozrejme mnoho skrýš je na miestach, ktoré sa nám zdajú nezaujímavé.

Učí ma improvizovať v prípade nesprávnej alebo nedostatočnej prípravy na lov. "Sakriš, tú krabku prstami nedočiahnem! Mať tu tak nejaký drôt! Najlepšie s priemerom 1 mm a zahnutý ako háčik...bla bla bla." Použi, čo nájdeš v okolí alebo sa vráť lepšie vybavený.

Učí ma odolávať prírodným podmienkam. Jednoznačne sa potvrdzuje pravidlo, že neexistuje zlé počasie, ale zle oblečený turista. Pokiaľ niekto odkladá výlet na lepšie počasie - a žiadne mu vlastne nevyhovuje - nemyslí to s tým výletom vážne. Raz je zima, raz príliš teplo, inokedy fúka nepríjemný vietor a prší atď. Proti takémuto postoju sa bojuje len veľmi ťažko.

Orientácia v teréne a v mapách. By ste neverili aký je problém pre netrénovaných už len zlokalizovať svoju polohu. Na slovenských stránkach geocachingu som si raz prečítal vtipný preklad skratky GPS: gde v pi...i som?

Práca s prístrojmi. Laik si myslí, že keď si kúpi GPS prijímač, viac nezablúdi. Omyl! Aj s tým je nutné sa naučiť pracovať. Hlavne ak ho máte vycapený na palubovke auta a blížia sa dve odbočky rovnakým smerom blízko pri sebe. Netrénovaný užívateľ spravidla odbočí naprd.

Naučil som sa upevňovať si vôľu ak chcem dosiahnuť vytýčený cieľ. Nejde len o to, dostať sa na určené miesto, ale aj vytrvať pokiaľ sa nedarí. Víťazstvo potom pekne hreje pri srdci!

Geocaching je dobrodružstvo. Nikdy dopredu nevieš, do čoho lezieš. Už len hľadanie prístupovej cesty je niekedy kvalitný adrenalínik. Myslíš, že krabka je tam v diere? Fajn, strč tam ruku. "Fuj, to je hnus! Aj tak nič. Au, a ešte som sa o niečo poškriabal!" Pre takéto prípady je dobré byť očkovaný na hepatitídu a tetanus.

Neviem, ako sú na tom iní, ale vďaka tomuto koníčku sa mi trochu aj popresúvali stupne na mojom rebríčku hodnôt. Hlavne, keď som niekde v horách (nehovorím o love v meste). Tie sa s tebou nepárajú. Si neprirpavený? Vyžer si to! Príroda ťa naučí, čo je dôležité na prežitie a najrýchlejší presun do bezpečia. Tiež sa snažím nepreceňovať svoje sily - ak som na nejaký odlov krátky, nechám to tak. Možno sa vrátim lepšie pripravený a skúsenejší. Skrýša nie je zajac - neutečie.
---

Na úvod

Čo je to geocaching, tu vysvetľovať nebudem. Je to už aj tak dostatočne známy pojem. Kto sa dostal až sem, má o ňom šajnu. Kto nie, vygugluje a vywikipeduje, čo treba.

Rád by som sa ale pristavil pri charakteristike tejto činnosti. Na oficiálnych stránkach geocachingu nájdete heslo: THE SPORT WHERE YOU ARE THE SEARCH ENGINE. Podľa tvorcu týchto stránok, Groundspeak Inc. sme teda športovci. Znie to dobre. Neobliekame si ale žiadne dresy ani štartové čísla. Každý má svoj dres aký chce a každý je "číslo" sám o sebe. Je však dobré mať určitú úroveň kondičky. Aspoň tú základnú plus niečo k tomu. To vás predurčí do čoho sa pustíte a čo necháte tak. Rozhodne sa nevypláca preceňovať svoje sily. Jednoducho preto, aby ste sa nedostali do hlavných správ dňa, ktoré si už ale  nepozriete.

Túto činnosť, ktorú všetci svorne nazývame geokešing, by som ďalej prirovnal aj k hre. Ruku na srdce: koľkí z vás sa ešte aj v dospelosti vedia hrať? Väčšina z nás to už zabudla. Možno aj preto, že iní považujú hru a hranie sa za niečo, čo sa v tomto veku už nepatrí. Je to nedôstojné a infantilné. Hmmm....chyba! Sme príliš dospelí a tak aj vzťahy medzi nami vyzerajú. Zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, dostať infarkt...a koniec. Čo z toho života máte? Prd! Už sa z neho nedokážete vôbec tešiť. Tam na ten druhý breh odídete tak, ako ste sem prišli - s holým zadkom. A preto tvrdím: hrajte sa a užívajte si život! Vypožičiam si jedno pekné české príslovie: Kdo si hraje, nezlobí. A pokiaľ ste dostatočne empatickí, nenaštvete ani svojich partnerov, ktorí naše hobby zrovna moc nemusia.

Tak som sa dostal k tretej charakteristike geocachingu: hobby. Je to podobné, ako s tou hrou. V každodennom zhone nám nezostáva čas na naše koníčky (prečo sa hobby vlastne nazýva koníček?). Myslím, že kto ho nemá, nevie sa radovať z vlastného života. Ba vlastne mnohí z nás majú jediné hobby: shopping v obchodných centrách. Pozrite sa im do očí. Vidíte v nich niečo?
---