Lov s karboškou

Dnes som mal príležitosť sa vyskytnúť v okolí trojice brnenských výškových budov na rohu Veveří x Šumavská. Nechcel som teda nechať nepovšimnutú veľmi mladučkú geocache Brnenska trojcata (GC24F9Z).


Prsty v diere
Po príchode na miesto, bolo uloženie zrejmé. Keďže z diery netrčal žiadny úchop, ani len špagátik, zašmátral som v nej dvoma prstami. Nič. Stále som sa tváril, že tam nič nerobím. Veď som aj nič ne(u)robil. Vytasil som zrkadlo. To odhalilo krutú pravdu. Krabka tam je a hooodne hlboko. A tuším aj nejaký úchytný drôt, či čo. Posvietil som si aj baterkou. Za okolitého denného svetla mi však bola platná ako mŕtvemu kabát.

Z iného vrecka som vytiahol kus drôtu upraveného na háčik. Predĺžil som si tak prsty na skoro 20 cm. Ani tak nič. Ešte párkrát som zaluftoval v diere prstami. Na nejakých okolochodiacich muklov som už prdel. Len sa ma niekto niečo opýta a ten háčik mu zaborím do oka! Po dlhých minútach dočahovania zostal háčik bez kešky aj bez oka.

Mám pocit, že do svojej výbavy zaradím karbobrúsku na odlov mestských skrýš. Lebo keby som ju dnes mal, najprv by som odrezal tých 20 cm zábradlia, zalogoval a potom s úsmevom na tvári odrezal ruky tomu, kto tú krabku zarazil tak hlboko. Nemusel to byť geocacher, ale rozhodne to bol zlomyselný človek. Rozhodne prežijem, že som dnes prišiel o tento lacný bod. Keška je ako MHD - ak nepočká, príde ďalšia. Horšie to je ale s takýmito ľuďmi, čo nám znepríjemňujú život.


Trottelfest
Zaujímavé je, že Groundspeak na nás robí "bu-bu-bu" ak sa pokúsime vyrobiť schovku v zemi prikrytú hlinou. Celkom prirodzene predpokladá, že na jej vykopanie by bola nutná lopata, rýl a pod. Súhlasím.

Právne nepovšimnuté však necháva skrýše, ktoré lovením môžu zapadnúť hlboko do svojho úkrytu. V listingu o nutnosti použiť špeciálne nástroje sa samozrejme neobjaví ani slovo a náročnosť sa tiež nezvýši ani o jednu hviezdičku. Nemyslím tým len spomínanú krabičku.

Jednoznačne sa ale nejedná o blbuvzdorné (trottelfest) skrýše, keď aj prípadná nervozita pri schovávaní krabky na verejnosti urobí svoje. Môžeme ju poškodiť, zastrčiť príliš hlboko, zabudnúť do nej vrátiť všetky veci a pod. Hlavne, že to máme za sebou, bodík vo vrecku a žiadne otázky od Mestskej polície. Po nás potopa!  Stane sa to nechtiac a ďalší lovec má po srande. Pár takých prípadov som už riešil aj ja. Dnes to holt nevyšlo. Počkám si na niekoho, kto má raz tak dlhé prsty ako ja :-). Mnohí skúsení kešeri pri zakladaní nových geocachí myslia aj na uvedené eventuality a to je potom radosť loziť po takých skrýšach. Prejaví sa to aj v ich hodnotení.

Vážim si prácu reviewerov, ba dokonca obdivujem ich vedomosti z teritórií, kam geocacheri ukrývajú svoje poklady. Na druhej strane ma ale napadá myšlienka, ako môže reviewer niečo schváliť, keď to nevidel a čítal len listing prakticky totožný s tým, čo čítajú bežní geocacheri pri príprave. Čo tak poradiť menej trénovaným ukrývačom, či podeliť sa o svoje vlastné skúsenosti priamo na mieste? Hmmm, to by Groundspeak asi v týchto dňoch neoslavoval milióntu aktívnu cache. Ale to je téma už na celkom inú diskusiu...
---

Antagonizmus a geocaching

Geocaching nás zavedie na rôzne miesta. Aj na také, čo dôverne poznáme a stále máme na nich čo objavovať, prípadne si uvedomíme veci, ktoré pri dennej rutine nevnímame.


Jednota a boj protikladov
Takým je aj Park Karola Šmidkeho, neskôr Ružinovský park a teraz mu prischol názov Park Andreja Hlinku. Sochy Šmidkeho a Hlinku si delia park na svoje teritóriá. Čítal som, že miestnemu úradu vadí, že v jednom parku sú dve sochy, ale názov je len po jednej z nich. No tak rozdeľte park na dve časti a každá sa bude volať po svojom patrónovi. Tým stratí park svoju osobitosť svojím obsahom, v ktorom sa pekným spôsobom podarilo spojiť dve antagonistické osobnosti slovenského politického života.

Čo mi ale viac vadí je, že ľudia sa stále pozastavujú nad tým prečo tu vlastne Karol Šmidke je. A prečo by nebol? Môže tu byť Hlinka? Nech je! Boli to ľudia, ktorí písali históriu slovenského národa. S prepáčením ich lajná smrdeli rovnako, líšili sa len v tom ako vnímali svoje okolie. Ani dnes nie všetci sú nadšení tým, aká doba je. Máme ich tiež odstrániť zo svojho života? Alebo sa hanbíme za svoju minulosť? V živote sa našťastie nedajú zmačknúť klávesy Ctrl+Z.

Komu sa nepáči, nech do spomínaného parku nechodí. V Bratislave je plno iných parkov, kde sa bude cítiť lepšie.


Schovka
Som rád, že vznikla cache sudruh Karol Smidke (GC1FZ3J). Povodí vás po parku, nakuknete aj na jeho soka Andreja Hlinku. Pomníky sú situované na opačných koncoch parku akoby vyjadrovali protiklad týchto dvoch politikov. Vzniká tak určitá harmónia v štýle jin a jang. Odporúčam si prečítať uvedený link, čitateľ možno príde na iný pohľad na mierne sporné riešenie tohto parku, ktoré mnohým kole oči.

Owner celkom veselo poňal sochu Karčiho tým, že mu do ruky dal "logbook". Odlov jednotlivých stageí (napísané to slovo vyzerá desne) bol príjemný aj vo včerajšom hnusnom ľadovom vetre. Niekedy ignorujem odporúčané parkovanie. Ale včera nie. Oplatilo sa. Finálka vás zase vráti a po odlove nemáte ďaleko k autu. Krabka je čistá, logbook úhľadný. Pretože je lepený, owner ho poistil ešte hrebeňovou väzbou. Lepené väzby knižiek totiž dlho manipuláciu nevydržia a jednotlivé listy začnú vypadávať a niekedy sa strácať. Kto má už "niečo" odlovené, vie o čom hovorím. Logovanie do takého šalátu vo vetre je vrcholne nepríjemné a riskantné. Na koniec listingu owner ešte pridal kontrolný súčet indícií, čo je veľmi férové voči lovcom.

GeoGanGu.sk patrí moja vďaka za peknú skrýšu, čím sa im odmeňujem 4 hviezdičkami na GCVote. Rozhodne si ich zaslúži pre svoju myšlienku a vypracovanie skrýše. Možno by som ale do listingu zaradil červenú poznámku o slepom šmátraní v skrýši holou rukou. Neviem, či tie lampy ešte svietia. V každom prípade je to nebezpečné a ja osobne odporúčam použitie fotohintu a následne zrkadla. Pohľad vás nepotrasie.
---

Project Enigma

Seriál mysteriek so základným názvom Project Enigma je mimoriadne sympatická záležitosť. Potrápi vás až do základných kameňov DNA nervových buniek. Nejedná sa len o googlovanie informácií na nete. Proste sa zoznámite a vyskúšate si kadejaké finty, aby vaše informácie neprečítal ten, kto ich prečítať nemá. Séria je zameraná na utajovanie a hlavne odtajňovanie správ.

Ja sám som dosť dlho váhal, či sa do toho pustiť alebo nie. Nakoniec ma vidina zlomených šifier zlomila. Za tri odpoludnia som mal všetko, čo bolo treba na odlov.

Chcem upozorniť, aby ste v nasledujúcich riadkoch nehľadali riešenia. Voči ownerovi a jeho práci by to bolo vyslovene nefér, nie je to ani zmyslom tohto blogu a okrem toho vám nechcem kaziť ten nádherný pocit, keď zo zmeti písmen, či iných znakov, vlastnou zásluhou získate zmysluplný otvorený text. Nedám vám ani súbor s nastaveniami Enigmy v poslednej časti nášho rozprávania. Skúste sami.


Dejstvo prvé
V prvom dieli nazvanom Project Enigma: Startup (GCY9NW) sa zoznámime s úplnými začiatkami šifrovania správ od antického Grécka až po Napoleona. Riešenie je veľmi zábavné a zisťujeme na akom vývojovom stupni myslenia boli ľudia v dávnych dobách a čo stačilo na ich oblafnutie.

Tip: Napoleona nie je nutné programovať v Exceli, zvládnete to ručne na základe Shamanových inštrukcií dostatočne rýchlo. Stačí malá príprava na papier a koncentrácia.


Dejstvo druhé
Druhý diel našej šifrovacej zábavy nesie názov Project Enigma: Progress (GCYGPA). Tu sa zoznámime s abecedou Slobodomurárov, ktorú používali príslušníci tejto lóže až do 18. storočia. Pri riešení kódovej knihy asi trochu zvážniete. Vyriešiť sa však dá veľmi elegantne a bez stohov popísaných papierov. Zadanie vyzerá trochu hrozivo, ale nakoniec šifra vydá svoje tajomstvo.

Tip: pokiaľ si neviete rady s českou verziou zadania, skúste anglickú. To platí aj pre ďalšie diely našej skladačky. Owner sa s listingom veľmi pekne pohral a pripravil nám chutné sústo mysteriek.

V závere tohto dielu na nás čaká už ozajstná a vážna šifra. Tou vážnosťou myslím, že bola používaná v prvej svetovej vojne nemeckou armádou. Má názov ADFGX. Vynašiel ju plukovník Fritz Nebel a pretože Nemci sú dôslední a boli presvedčení o jej neprelomiteľnosti, začali ju od marca 1918 používať. Silné sebavedomie o nadčlovečenstve nemeckého mozgu trvalo len tri mesiace. V júni 1918 bola šifra prelomená nadporučíkom francúzskej armády Georgesom Painvinom. Tento pán neskôr rozlúskol aj zdokonalený systém ADFGVX, ktorý zvládal už aj číslice. Mimochodom, uvedené písmenká neboli zvolené náhodne - pri zápise morseovkou sa navzájom dosť líšia. Som rád, že owner zaradil túto šifru do svojich listingov. Takže lúskajte a zažite nadšenie. Možno až také, čo pocítil Juro Painvin, ked prešiel germánom cez rozum.


Dejstvo tretie
V treťom dieli nám už trochu zamrzne úsmev na tvári. Project Enigma: ASCII (GCYP20) je pre ozajstných fajnšmekrov od počítačov, ktorí naviac majú silne kladný vzťah k matematike. S prvými dvoma šiframi (A a B) som sa popasoval pomocou Excelu. Rozhodne som nemienil prepočítavať šestnástkovú (hexadecimálnu) sústavu do desiatkovej ručne. Čo som si však ručne urobil, bola funkcia XOR. Oprášil som si vedomosti z čias, keď som sa snažil tvoriť programy pre staručké ZX Spectrum v strojovom kóde a z gympla a pustil sa do práce. Kým by som ju naprogramoval v Exceli, mal som to v ruke raz-dva...no, skôr dva-tri.

Zaujímavé, že sa mi stále nedarilo prekonvertovať šifru C spôsobom ako A a B. Resp. sa mi zdalo, že sa mi nedarí ju presvedčiť, aby povolila. Preto som sa zachoval ako na písomke v škole - išiel som na ďalšie zadanie, na Déčko. To som si rozpracoval až podivuhodne ľahko. Medzitým mi prišla odpoveď od "priateľa na telefóne", v tomto prípade na maili, ktorý ma k dotiahnutiu oboch šifier "dokopal". JaKr je dobrý človek a týmto mu ďakujem.


Grand finale
Štvrtý a posledný diel tejto veľkej skladačky sľuboval trochu iné lúštenie. Nájdeme ho pod názvom Project Enigma: Final (GCYWN9).

V potemnelej miestnosti sedí muž za písacím strojom. Usilovne ťuká a niečo zapisuje na papier. Prichádza jeho nadriadený, berie mu popísané papiere spod ruky. Atrament ešte nestihol zaschnúť a pod palcom sa rozmazal. Chudý šľachovitý velieteľ niekam telefonuje. Krátke úsečné vety zakončené "Ja wohl!". Muž s brigadírkou na hlave a dvoma bleskami na klope pristupuje k pisárovi-šifrátorovi a vydáva mu krátke rozkazy. Ten nazrie do tajných spisov a prstom si fiktívne podčiarkuje správny riadok. Odklopí kryt písacieho stroja a niečo v ňom nastavuje. Potom si k stroju sadne a píše. Správu odovzdáva radistovi.

Aj takto mohlo vyzerať použitie kódovacieho stroja s názvom Enigma v druhej svetovej vojne. Vynašiel ho inžinier Arthur Scherbius a patent získal už v r. 1918. Nemal však odberateľov. Enigma bola drahá. Jej reklame rozhodne neprispelo ani odmietnutie ponuky nemeckým námorníctvom v apríli 1918. Verili vlastnej šifre až príliš. Až do roku 1923, keď britské kráľovské námorníctvo zverejnilo oficiálnu históriu prvej svetovej vojny. Nemci sa takto okľukou dozvedeli, že ich šifrovacie systémy sú dávno prelomené. To muselo bolieť! Od roku 1926 bola Enigma oficiálne nasadená vo vojenskom sektore Nemecka.

Ak chcete zažiť na vlastnej koži prácu s Enigmou, rozhodne sa prikláňam k odporúčanému linku ownera: Enigma Simulator v6.4. Je zdarma a grafika je úžasná (požičiam si obrázok priamo z ich stránky).  Pocity šifrátorov nemeckej armády si tu vychutnáte na plné obrátky. A ak budete postupovať krok za krokom podľa listingu tejto geocache a manuálu k programu a ak budete pozorní, vykukne na vás nakoniec otvorený text s umiestnením finálky. Len tá náhrada znakov "CH" znakom "Q" mi nejako nejde do hlavy, ale nevadí, je to za mnou. V otvorenom texte nájdete aj hint a súradnice na parkovanie. Veľa šťastia!


Chýba mi
Autorovi enigmovej série vzdávam hold, že sa s nami takto pohral. Trochu mi však v celej sérii chýba ešte jedna oblasť kryptografie. Je to steganografia. Pracuje na úplne inom princípe, než väčšina horeuvedených. Zmyslom nie je urobiť z čitateľného textu nečitateľný, ale zamaskovať správu tak, aby náhodného a nepovolaného majiteľa správy ani nenapadlo ju považovať za správu. Napríklad ukryť text do obrázku tak, že na tom obrázku nie je vidieť. Písanie rôznymi roztokmi na papier, či vajíčkovú škrupinu a pod. A čo tak košík plný granátov prikrytých jablkami, čo nesie Maruška partizánom do hôr? Aj to je steganografia. A myslím, že práve toto je tak trochu princíp aj nášho geocachingu.


Fyzické spracovanie skrýš
Musím ownerovi vytknúť fyzický stav jednotlivých skrýš:
  
Startup: voda urobila svoje. Krabica a vrchnák sú deravé akoby na nich niekto skúšal novú vzduchovku. Cez diery vidíte 40 km vzdialenú Pálavu. Malý pytlík okrem logbooku obsahuje aj vodu, ktorá sa dá z neho normálne vyliať! Viete si predstaviť, čo to robí s logbookom - najcennejším obsahom každej geocache. Naviac, celú krabicu aj so zdrapom igelitky som našiel voľne pohodenú mimo skrýše a časť obsahu porozhadzovanú.

Progress: vyzerá akoby filmovku zašlapol náhodný okoloidúci do hliny. Pár konárikov a listov je dosť slabé maskovanie. Hlavne, keď filmovka je biela.

ASCII: poničená vodou. V krabici je len bordel, hrdza si už našla svoje pevné miesto. Dal som jej nový igelitový obal a starý tiež.

Final: jediná súčasť série, ktorá je v poriadku. Ak však krabica praskne, zatopí ju voda. Je takmer pod holým nebom.

Zdá sa, že owner akosi nemá čas na ich údržbu. Bola by škoda, keby zmizli z povrchu zemského. Nestačí mať len dobrý nápad, ale ho dotiahnuť do konca. Za takéto skrýše príliš veľa hviezdičiek na GCVote asi nedám. Do krabiek som preto ani nevkladal žiadne predmety na výmenu. Aj keď do Final by to šlo, ale tam je to, neviem prečo, zakázané ownerom.

Čo vnímam kladne na uložení skrýš je, že sú presne zamerané, hľadanie nie je komplikované, nevyžaduje žiadnu špeciálnu výbavu a hinty nie sú ani potrebné. Mám aj ja pripravenú jednu mysterku, ale zatiaľ nemám lokalitu, ktorá by vám vyvážila čas strávený prípravou.


Pomocníci
Tu je malý zoznam linkov na programy, ktoré som použil (okrem spomenutých v jednotlivých listingoch alebo v tomto príspevku):

• Cipher Clerk - kvalitný applet, ktorý vám pomôže vyriešiť väčšinu starších šifier. Zvláda 43 kódov!
• Rail-Fence Cipher - jednoduchší na obsluhu, ale zameraný len na rail-fence.
• Hexadecimal conversion - ak sa vám s tým nechce párať v Exceli.
• Book Cipher - trošku zložitejšia stránka na čítanie, ale v jej spodnej časti určite objavíte otvorený text (pokiaľ použijete správne nastavenia podľa listingu).
• Caesar Cipher - zvláda všetky posuny plus aj mínus, takže aj Groundspeakom používaný ROT-13 na šifrovanie hintov. V listingu Startup nie je spomenuté aký posun použijete, takže skúšajte ;-).

To by bolo asi tak všetko. Ste šikulky a určite si poradíte.


Literatúra
Pri písaní tohto textu mi dosť pomohla knižka Ondřej Bitto: Šifrování a biometrika aneb tajemné bity a dotyky z nakladateľstva Computer Media, 2005. Nájdete v nej množstvo ďalších nápadov ako nám ostatným z(ne)prístupniť svoje finálky.
---