2010-10-17

Zapeklitý prípad

 Wherigo adventúra s rovnakým názvom a identifikáciou GC2D0K8 mi pípla v mobile večer. Zo zvedavosti som nakukol kde, že sa táto nachádza. Bolo to len pár kilometríkov od mojich home coordinates. To by som si musel vynadať do blbcov, aby som sa na ňu nepozrel bližšie!

Téma sa zdala byť fest zaujímavá. Rozhodnutie nedalo na seba dlho čakať. Cartridge som si stiahol do PDA-čka a podľa odporúčaní autorov si pripravil mapu aj na papieri s potrebnými adresami súdov.

Na druhý deň - 14.10.2010 - som nechal auto doma a do práce som použil MHD.

HRA ZAČÍNA
Štartovacie súradnice ma postavili pred park na Konečného náměstí v Brne. Bol som oboznámený so situáciou, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol zrazený chodec. Uf, aká podobnosť s nedávnym smrteľným stretom auta s ľuďmi čakajúcimi na zastávke v týchto miestach! Tu som sa musel rozhodnúť akú úlohu budem hrať: šofér, chodec, vyšetrovateľ. Vybral som si šoféra.

Ďalšie udalosti nabrali spád. Privolaní policajti ma zobrali na vyšetrenie do Ústavu soudního lékařství (bod 1 na mape na konci blogu). Táto inštitúcia nie je zrovna čo by ste kameňom dohodili. Pretože som si začínajúci príbeh neprečítal pozorne, predložil som lekárovi omylom môj nákupný zoznam. Vyhodil ma. Vrátil som sa.

POLÍCIA
Po zdravotnom vyšetrení som putoval do cely predbežného zadržania na policajnej stanici (bod 2). Tu si ma nechali viac, než 2 dni bez obvinenia. V skutočnosti som policajtom pred oknami stepoval tak 2 minúty, ale zdali sa nekonečne dlhé :-). Bola mi daná dôvera Políciou ČR a poslali ma po vlastných na Krajský súd. Ja som sa však rozhodol otestovať ostražitosť polície a snažil sa zdrhnúť. Vydal som sa opačným smerom, než mi prikazoval sprievodný text. Po pár metroch ma chytil virtuálny policajt za rameno a vrátil späť. Už som viac prúsery nerobil a poslušne šľapal chodník prikázaným smerom. Po ceste som na Pekárenskej ulici stretol hliadku dvoch skutočných policajtov. Cítil som sa v bezpečí a pokračoval nerušene ďalej.

Za parkovacím domom na Kounicovej ulici som podľa inštrukcií vliezol do parku, kde práve prebiehala predvolebná agitácia s veľkým stanom a silnými reproduktormi. Po pár dlhých minútach som sa ocitol pred Krajským súdom (bod 3).

ÚRADY
Keďže ma policajti vo vyšetrovačke držali dlhšie ako zákonom stanovená lehota, rozhodol som sa sťažovať. Spred budovy súdu som si to vyšlápol rovno k ombudsmanovi (bod 4). Už ma začali pobolievať nohy. Obhajcovi som sa vyplakal na pleci a ten mi na oplátku poradil, že si mám napísať sťažnosť a doručiť ju na Ústavný súd. Do úst som si dal guličku žuvacieho tabaku a vybral som sa so sťažnosťou na súd.

K Ústavnému súdu (bod 5) som sa predral cez hnusne rozkopané ulice. Úradníčka bola prívetivá a otvorená. Po zaklopaní na dvere mi otvorene povedala, že ju otravujem. Nedal som sa. Dostal som príslušné razítko a  ďalší smer môjho putovania. Keďže v policajnom spise sa našli nejaké nezrovnalosti, teraz ich prešetruje štátny zástupca a mám ísť k nemu.

Na Štátnom zastupiteľstve (bod 6) som sa blbo zahlásil nie príliš kamarátskemu úradníkovi. Ten ma odbil tým, že štátny zástupca má jednanie a nemá čas. Po chvíľke som sa vrátil a zahlásil som sa už správne: "Mám dojednané stretnutie so štátnym zástupcom". Zabralo to. Vysoko postavený úradník mi dal podpísať dokument o prešetrení nezrovnalostí. Nepodpísal som. Po zistení, že to nebola správna voľba, som už podpísal.

Z tejto štácie ma ďalej poslali pre písomné rozhodnutie už k známej príjemnej úradníčke na Ústavnom súde. Tu to prebehlo raz-dva. Už sa so mnou nechcela otravovať, baba jedna!

HRA KONČÍ
Jedna z posledných inštrukcií putovania po justičných úradoch ČR bola, aby som sa čo najskôr dostavil na Najvyšší súd ČR pre záverečný rozsudok. Tak som nejako tušil, že moje putovanie sa chýli ku koncu. Hurá! K súdu som sa došuchtal s o pol metra kratšími nohami. Malá odmena za túto strastiplnú púť v podobe mikrovky ležala len pár metrov za mojím chrbtom. GPS-ka ma posielala niekam do pr... na parkovisko za bránou, PDA-čko bolo v tomto prípade presnejšie. Hint bol jasný. Už len počkať na mudloprázdno a odlov mohol byť ukončený. Fučiaci ježko pri plote mi bol príjemným skrátením čakania.

Pripravená mapa na papieri s adresami súdov mi bola platná ako mŕtvemu kabát. Viac som sa spoliehal na GPS prijímač. Tomu došli baterky v momente zlokalizovania finálky. Bolo to tesne!

ŠTATISTIKA
Bezmála 10 km mi odkuslo zo života rovné 3 hodiny. Stálo to rozhodne za to!

SKUTOČNOSŤ
Geocacheri zaujímajúci sa o túto wherigovku sa rozdelili na dva tábory. Prví patrili k tým, čo boli s vypracovaním a odlovom spokojní. Druhý tábor obsahoval ľudí, čo s úsmevom na tvári priznali, že cartridge k tejto hre crackli. Ďalší hanili ownerov, že finálku šupli na rovnaké miesto, ako v predchádzajúcej multine s takmer rovnakým tématickým zameraním. Tá je už ale archivovaná. Naštvalo ich, že vlastne nemali čo loviť, resp. déjà vu. A tak si svoju zlosť vybili na autoroch. Dokonca na nejakom fóre bolo finálne umiestnenie údajne uverejnené. Nečudoval by som sa, keby hneď vedľa týchto súradníc bol aj kľúč na odomknutie cartridge. Škoda reči!  Ďalej sa mi už logy čítať nechceli.

Je to hra a nikto nikoho nenúti sa do nej zapojiť. Mne osobne sa páčila a za to som ownerov odmenil 5 hviezdičkami cez GCVote. Ak uvedené udalosti autorov mudlodceru a niximora neznechutia, budem ich považovať za silné nátury. Držím im palce do ďalších skrýš. Na takých "geokolegov-rýpalov" sa môžu akurát tak ... povzniesť. Tí lovia pre body a nejakú pseudoštatistiku a nie pre zábavu.

MAPA PUTOVANIA



---

2010-10-06

Krabičky, polícia a pyrotechnici

 Dnes sa v masovokomunikačných prostriedkoch objavila správa o páchateľovi, čo primagnetoval niekoľko krabičiek na verejné osvetlenie v Prahe na Malej Strane. Celkom ma tá novinka pobavila a už-už som sa chystal pozrieť do geocachingovej mapy na pražské novinky. Ešte som v duchu pochválil neznámeho ownera ako sa s nimi vyhral. Krabičky mali údajne na sebe diódy LED, ktoré aj svietili. Fúha, venoval založeniu nových skrýš dosť času! To bude teda megamultina - 16 stage-í! Jedna z prvých správ sa mihla tu na internetových Českých novinách.

KOLIESKO ZAŠKRÍPALO
Na druhý deň sa však chmáry okolo tejto krabičkovej kauzy začali rozplývať. Mala v tom prsty, úplne nevinne, Telefónica O2 Czech Republic. Vyšlo oficiálne vyjadrenie tohto operátora, že išlo o zmrvenú novú reklamnú kampaň. A zmrvila ju oslovená agentúra McCann Erickson. Malo sa jednať o zviditeľnenie značky 1188. Vypracovanie však nezodpovedalo zadaniu. Ani umiestnenie predmetov na verejné osvetlenie nebolo odsúhlasené objednávateľom. Z kampane malo byť jasné, že ide o reklamnú akciu. Naviac dióda mala osvetľovať reklamný text, ktorý ale chýbal. To bola jedna z častí celej kampane.

Do pátrania po páchateľovi a odstraňovania sa pustili okrem polície aj pyrotechnici. To teda musela byť celkom drsná akcia! Kampaň je momentálne zastavená. Telefónica O2 Czech Republic sa za túto poľutovaniahodnú formu kampane verejnosti ospravedlnila. Stručný popis prúseru reklamnej agentúry si môžete pozrieť hoci aj na Veľkej Epoche.

Hmmm, tak loviť a štverať sa po kandelábroch nebude. Ale už aspoň viem, kto nám likviduje finalky :-).
---