2015-08-14

Mojich 10 rokov geocachingu

gc10yrsKeď som sa blížil k tisícke odlovených keší, považoval som to za úspech hodný nejakého príspevku do blogu. Kým som sa k tomu dostal, už mi 4 cifry v štatistike zovšedneli. Teraz mám za sebou druhú tisícovku a blog neplánujem napísať, ani vyrobiť drevené kolieska. Blíži sa čosi iné, významnejšie.

10 rokov
Svoju prvú geocache som odlovil 14.8.2005. Bola to Vicky's Cache 1 - Red Rock / Cerveny Kamen (GCH3G8). Od toho času pretieklo v riekach mnoho vody. Merané v kilometroch a podľa štatistikyProject-GC je to okolo 40 000 km. V tomto cisle nie sú samozrejme zahrnuté cesty ku krabičkám z home coordinates.

Úplne chápem výkonných zberačov, čo majú na konte 3000 keší za pol roka a nad mojím výkonom mávnu rukou. Myslím ale, že to nie je až tak o odlovenom množstve. Každý z nás má k tomuto hobby iné podmienky. Niekto má vo svojom okolí podporu, u niekoho je to chladnejšie, niekto loví pravidelne a iný zase nárazovo. Niekto kombajnuje a ani netuší, o čom tie keše sú, a niekto číta listingy. Sme rôzni a to je na tom to zaujímavé. U mňa je zo všetkých možností trochu.

FI/DNF
Najdôležitejšie je, že som sa naučil ignorovať neúspech. Pravda, sebavedomie sa mi dosť podlomí, keď mám na predom plánovanom odlove 50% DNF. To zabolí. Hojenie môže prísť už na druhý deň, keď zaznamenám 120% FI logov. Niekedy to je ako na húpačke. Emocionálne vypätie prichádza aj v situáciách, keď som 20 m od keše a nemôžem ju odloviť. Dôvodov môže byť viac. Napríklad, že nie som v aute sám a o zastavení nemôže byť reč. Pár takých situácií veru bolo :-). Riešenia sú dve: buď sa tam vrátiť inokedy alebo si povedať, že keď tento bod nedám, svet sa nezrúti.

Aby ale nevznikol mylný dojem, že lovím náhodne. Snažím sa využiť úplne každú príležitosť. Ak plánujeme dovolenku, rozhodne nakuknem do mapy, čo tam je a podľa toho sa zariadim. Pretože nie sme v strednej Afrike, je tam vždy čo loviť.

Na dne
Robiť geocaching nasilu nemá zmysel. Stráca sa tým jednoznačne jeho poslanie. Robiť geocaching na hrane svojich možností je už čosi iné. Siahnuť si na dno a byť odmenený zaslúženým bodom - to je pekných pár mililitrov serotonínu v krvi!

To pomyselné dno máme každý inde. Niekto má arachnofóbiu (strach z pavúkov) a zasvet by nevliezol do kanálu. Pri správnom odhodlaní uloviť geocache, to však urobí. Premôže sa a siahne do diery... Kto z vás to zažil, vie o čom hovorím. Niekto má klaustrofóbiu (starch z uzavretých priestorov), ale je odhodlaný za keškou vliezť do malej jaskyne, či trhliny v skale, kde sa nemôže ani poriadne nadýchnuť. Dá to! Je šťastný. Pochváli sa kamarátom, príbuzným. Teší ho to. Iný sa bojí výšok a aj tak sa chce naučiť liezť. Zapíše sa do kurzu alebo skúša s kamarátmi. Tu už ide o naozajstnú dôveru v seba i v kolegov. Chyba sa môže škaredo vypomstiť. Nejde zmačknúť Ctrl+Z. Kúpi si vlastnú výbavu a trénuje. Hoci len na obyčajnom strome - vyšplhať, spustiť sa, vyšplhať, spustiť sa a tak stále dokola. Až získa návyky.

Nie je kumšt kešovať za pekného slnečného počasia. Výjsť za krabičkami za dažďa a vetra či v tuhom mraze - to nie je bláznovstvo, ale cieľ. Vtedy sa dobre lovia keše na príliš exponovaných miestach. Za takého počasia mukli sedia doma pri peci.

Poškodil som cache, čo teraz?
Mám ťažké srdce na "geokolegov", ktorí musia stoj čo stoj keš odloviť aj za cenu jej poškodenia. "Po mne potopa" je typické ospravedlnenie takého jednania. Mám bod; čo bude potom, ma už nezaujíma. Nech si to rieši owner. Aj mne sa už stalo, že neopatrným narábaním s krabičkou som ju poškodil. Bolo to nepríjemné, ale nie neriešitelné. Oznámiť túto nehodu ownerovi nie je žiadna hanba. Dokonca mi ani nikto z nosa neodhryzol.

Pri každej zalogovanej keši som osobne bol. Nikto za mňa nelovil s mojou pečiatkou, nikdy som nelovil "od stola". Jednak je to nefér, jednak je to znásilnenie geocachingu. A doteraz nechápem, aký to má zmysel. Snáď len tie body v štatistike. Každý si zhodnotí, či mu to prinesie radosť

Vlastné keše
So skúsenosťou 300 keší som sa rozhodol, že by nebolo zlé založiť svoju vlastnú. Bral som túto úlohu viac, ako vážne. Na vytipované miesto som sa častokrát vracal a meral signál. Chcel som sa vyhnúť nepresnému zameraniu. Tiež nemám rád, ked je signál 20 m mimo v teréne s voľným výhľadom na oblohu. Spriemerované hodnoty som si skontroloval na mape. Keď vyzerali dobre, mohol som ich zverejniť. Ani listing som neodflákol. V jednoduchom HTML editore som si ho najprv napísal a naformátoval. Až potom uploadoval na stránky Groundspeaku. Námaha stála za to a doteraz podľa logov zisťujem, že tie listingy ľudia čítajú. To ma teší.

Ešte jedna vychytávka k štýlu listingu, ktorú som použil na svojej zatiaľ poslednej keši. Display GPSr je malý. Preto som uverejnil informácie k lovu ako prvé. Nie je nič horšie, keď sa musim "prešúchať" cez 10 strán aktuálne nepotrebných infromácií o histórii miesta až na koniec, kde je vysvetlený spôsob lovu. Prsty sú väčšinou špinavé a ľahko poškriabu display aj s ochrannou fóliou.

Masocaching
S postupom technológií došlo k masovému rozšíreniu geocachingu. Do mobilov a tabletov sa montuje GPS prijímač štandardne. Ľudia ho chcú využiť aj aktívnym spôsobom. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by sa nesnažili zakladať keše na základe merania signálu mobilom. To väčšinou dáva dosť slušné chyby. Je dosť faktorov, ktoré môžu slabší mobilový prijímač a procesor výrazne ovplyvniť - listnatý les v lete, či hustá oblačnosť dokážu signál nepríjemne "rozostriť", blízkosť vysokej skaly alebo budovy stočí signál smerom k nej a podobne. Na toto sú citlivé všetky amatérske GPSr. V mobiloch sa ale musí dramaticky šetriť miestom a teda prijímače v nich sú síce moderné, ale nie príliš presné. Je to ako so snímačom vo fotoaparáte - malý jak blcha nesie 20 MPix. Z toho nikdy kvalitná fotka v sťažených podmienkach nemôže byť.

Hľadáme, lovíme, logujeme
Pri hľadaní v lese sa mi niekedy osvedčilo pozrieť, kedy bola keš založená. Obrázky môžu napovedať tiež. Ak v lete, môžem počítať s rozptylom aspoň 20 m. Je to ale veľmi individuálne a skôr raritné, aby som sa na to spoliehal.

Čo mám pri hľadaní keší rád, je keď sa stretnem s muklami neagresívnymi, ochotnými sem-tam prehodiť slovo. To mi urobí dobrú náladu. Väčšina kešerov už vie, že čím viac sme pri hľadaní nenápadní, tým viac je nás vidieť. Naučil som sa muklov odhadovať. Ak hrozí, že len číhajú, aby mohli keš zrušiť, je lepšie nechať krabku krabkou a vrátiť sa neskôr. Alebo vôbec. Je to ťažké? Ja viem :-).

Vtedy si poviem, že keš je ako električka. Keď nechytím túto, príde ďalšia. Nechať krabicu neodlovenú kvôli muklom je fakt nepríjemné. Rovnako ako mnohé T5-ky. Keď nemám výbavu alebo riziko je príliš vysoké, nechám to tak. Aj ked ju vidím len pár metrov od seba. Tak, ako sa nedá vypiť všetka slivovica a pomilovať všetky ženy, tak sa nedajú odloviť všetky keše. Keď si toto geocacher uvedomí, stáva sa kešerom dospelým.

Neviem, či to je normálne, ale ešte stále pred každým väčším "výjazdom" pociťujem ľahkú nervozitu. Aj keď sa jedná o jednoduchú záležitosť. Je to také príjemné mravenčenie.

Zápis do logbooku si vyžaduje určitú štábnu kultúru. Aspoň trochu čitateľný podpis nie je na škodu. Kto si kontroluje zhodu fyzického zápisu na papieri s tým elektronickým na nete, vie o čom hovorím.

Vlastné písadlo by malo byť samozrejmosťou. Dosť ma znechucujú elektronické logy, ktoré hovoria niečo o tom, že v mojej keši nie je ceruzka a nasleduje fotka s logbookom v ruke ako dôkaz fyzického logu. Týmto odkazujem všetkým: v mojich mikrovkách písadlo nie je a nebude! A ani nevidím dôvod, prečo by som mal na to v listingu upozorniť zápisom BYOP (bring your own pen - vezmite si vlastné pero), prípadne mega-ikonou na pol monitora.

Každý kešer, ktorý má svoju osobnú pečiatku, ju aj rád používa. Niektorí sú až tak na ňu hrdí, že ju vrazia do logbooku stočeného v nano-keši. To je potom na zabitie, keď sa ďalších 10 nálezcov nemá kam podpísať.

Typy keší
Obľúbenosť typov keší sa mení podľa situácie. Pokiaľ idem do neznáma alebo mám pocit, že lovím kvôli štatistike, zaujímavé sú rýchle keše. Tradičky, predlúštené mysterky, earthky a podobne. Až potom prichádzajú na rad tie pomalšie, ako multiny či dokonca WIG (whereigo).

WIGK tým posledným: pravdepodobným zámerom WIG keší bolo vytvoriť multi-mystery cache v elektronickej podobe. Pokiaľ je dobre naprogramovaná, je to fakt dobrá zábava. Párkrát sa mi však stalo, že GPSr zamrzol a bolo nutné začať znova. To sa mi už nechcelo. Alebo po mnohých kilometroch chôdze hra skončila bez vypísania odomykacieho kľúča. Podobných problémov sa vyskytovalo asi hodne u mnohých užívateľov. Na stránkach Groundspeaku to moc nesledujem, ale viem, že tvorcovia vývojového softwaru ho aktualizovali naposledy 29.5.2008. Obľúbenosť tejto varianty geocachingu asi nie je príliš vysoká. Odkaz na stránky hry Wherigo na strankach Geocaching som v novej verzii už nenašiel.

waymarkingJe tu ešte jeden typ "keší" pochádzajúcich z kuchyne Groundspeaku - Waymarking. Nič sa nikde nehľadá ani nezbiera. Ide len o to dostať sa na zaujímavé súradnice a tam sa napríklad odfotiť s GPS-kou v ruke. Návštevu potom stačí zalogovať. Ani táto hra sa však neteší nejakej prílišnej obľube.

Závod s časom
Mať na svojom konte zápis FTF vo fungl novom logbooku láka veľa ľudí. Niekto na tom dokonca stavia svoju prestíž. Takým ľuďom gratulujem, že si dokážu čas a okolie zmenežovať tak, aby mohli kedykoľvek vyraziť na novú geocache len čo pípne. A mobil sa ozve hoci aj o polnoci, v piatkovej dopravnej špičke alebo počas pracovnej doby. Podľa toho, kedy reviewer klikne na tlačítko "Approve".

FTF nie je len prvý zápis. Mnoho stôp po lovcoch zatiaľ chýba. Vychodená geodiaľnica, odretá kôra na tom správnom strome kde sa šišky podobajú ako vajce vajcu, zlomená haluz, nesprávne maskovanie atď. FTF-kár sa ani nemôže dopredu pripraviť na základe predchádzajúcich logov. Maximálne si v tej rýchlosti môže všimnúť atribúty a možno stihne aj časť listingu s popisom. Ale to dosť pochybujem. Sú to takí cacherskí pionieri. Robia pre nás, čo chodíme "deň po", záslužnú prácu :-).

Ešte k tej rýchlosti. Keď pípne nová keš, je nutné tam byť v prvej skupine. Osamotený FTF-kár je v mestách dosť neznámy pojem. Maximálna povolená rýchlosť mnohým nie je na prekážku a frčia ozlomkrky. Dopravná zápcha je však často neriešiteľný problém. Nervozita stúpa, škrípanie zubami a pneumatikami je počuť už celkom zreteľne. K tomuto by som mal jednu futuristickú, ba až kacírsku myšlienku.

Pre vozidlo kešera, označené tabuľkou vydanou dopravným inšpektorátom (DI) a viditeľne umiestnenou na prednom skle, by platili niektoré výnimky z dopravných predpisov. Najmä:

  • parkovanie na miestach, kde je to dopravným značením zakázané alebo obmedzené
  • vjazd do zákazu
  • otáčanie sa na svetelnej križovatke
  • prejazd cez plnú čiaru, výnimka platí aj cez dvojitú plnú čiaru
  • prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci i mimo obce za predpokladu, že k novej keši nie je viac, ako 5 km vzdušnou čiarou (čím by sa dala šanca aj miestnym kešerom túžiacim po FTF), pričom šofér nesmie ohroziť ani obmedziť iných účastníkov cestnej premávky.

Tabuľka DI by mohla byť nahradená 4-farebným majákom zakúpeným s povolením DI.


Kešeri by už potom mohli loviť väčšinu krabíc drive-in... Hrozná predstava.

Našťastie to tak nie je a nebude. To ma núti plánovať si parkpointy tak, aby som obišiel pešo čo najviac keší za rozumný čas. Súčasne to miesto by malo byť obývané. Snažím sa teda splynúť s plechovým davom. Toto je ideálna situácia a nie vždy sa zadarí. Plánovanie výjazdu na celý deň mi zaberá dosť času a nie som z toho nadšený.

Keď sme pri tej doprave. Lovenie krabičiek autom je ideálny tréning, ako sa dokonale zžiť so svojím plechovým miláčikom. Žiadna autoškola vás nenaučí takej zručnosti, ako práve geocaching. Na autocvičisku nenájdete blatové polňačky; kaluže s neznámou hĺbkou; mosty, čo sotva držia pohromade; namrznutú cestu so sklonom 15%; slepé cestičky, kde po 300 metroch zistíte, že sa tu otočí maximálne bicykel; vyjazdené hlboké koľaje, ktoré určite znamenajú poškodený podvozok; ostré kamene, ktoré vás pošlú rovno do pneuservisu. Pokračovať by sa dalo dlho.

Tic-tac
Keď som mal na konte okolo 40 keší, odišiel som do juhomoravských "lovíšť". Tu som si zvykol na istý štandard. Ten sa týka aj používania krabičiek od Tic-Tacov. Na fórach som videl pár príspevkov, ktoré používanie tic-tacoviek pripisujú ako špecialitu českým kačerom. Mne sa tieto krabičky zdajú ako celkom vhodné pre ploskú mikrovku do prostredia chráneného pred vodou. Sú v podstate zadarmo a hojne prístupné. Práve tá druhá vlastnosť by mala byť rozhodujúca pri voľbe krabice.

Zberači FP
Nemá zmysel pre prvých pár lovcov vymyslieť úkryt v podobe modelu železnice s nákladmi 200 EUR, logbook ukryť do jedného zo 100 vagónov, nazbierať pár desiatok FP (favor point) a po vymuklení pre nedostatok času to celé zrušiť a nahradiť PETkou. V juhomoravskom kraji osobne poznám 2 ownerov, ktorí majú úžasné úkryty a príkladne sa o ne starajú. Verte mi, je radosť odloviť čosi také. Na ich štatistikách FP je to jasne vidieť. A právom.

Jedna bratislavská geocache ma celkom pobavila. Keďže to bola kanálovka (skôr by som povedal, že stokovka), miesta bolo málo, balansovanie na kameňoch v podrepe, pod nimi zurčiaca voda, sem-tam sa mihla žaba a pavúci. A owner si povedal, že to ešte trochu sťaží. Do krabice dal asi 30 prázdnych krabičiek z kinderka. Len v jednej z nich bol logbook. Nedávno som bol na veľmi podobne riešenej tradičke. V Pozořicích, pár kilometrov východne od Brna. Tých kinder-obalov tam bolo aspon 100. A v každom fake logbook. Až na jeden, ten pravý. Ďalej pokračovať nemusím. Proste správna zábava.

Servisovanie vlastných
V chvále i hane kanáloviek, mostoviek, stromoviek, jaskyňoviek, zaokapoviek a ďalších "-viek" by sa dalo pokračovať donekonečna. Myslím, že všetky keše majú jedno spoločné: nestačí založiť, je nutné sa o vlastné skrýše aj starať. Je to istá zodpovednosť voči lovcom. Pravidlá Groundspeaku k tomu majú tiež čo povedať. Je slušné si nechať posielať notifikácie z vlastných keší na mobil, aby sa dalo rýchlo zareagovať.

Každá situácia je riešiteľná. Pri druhom-treťom DNF logu, musí owner zbystrieť a keš pravdepodobne disablovať. Kontrola by mala nasledovať čo najskôr. Keď zrovna nemá čas na opravu, môže požiadať kamaráta z jej blízkosti, aby ju provizórne opravil.

Mizerné hodnotenie na GCVote dávam krabiciam, ktoré nesú ťažké známky zanedbania. Owner v nich má hrdzavé sponky, nepíšúce perá, nahádzaný bordel (tým nemyslím hračky z kinderiek) a špinu, nepoužiteľný, plesnivý logbook atď. Beriem to ako pohŕdanie lovcami zo strany ownera. Platí to aj opačne. Svoje si pomyslím o lovcoch, ktorí si pomýlia geokeš s odpadkovým košom - lístky z MHD, listy zo stromov, žalude, obyčajné kamane z okolia a podobne. Pýtam sa: Čo vás k tomu vedie? Chcete niečo vymeniť? Tak si noste veci na výmenu so sebou! Jáj, vy máte deti a ony stoj čo stoj niečo z krabičky chcú. Ale to je váš problém.

SWG, CWG, xWG
Slovak Wood Geocoin, Czech Wood Geocoin, spoločne "xWG". Osobné (aj príležitostné) drevené kolieska sú zavedené ako štandard nielen v našich zemepisných šírkach. Slúžia na výmenu navzájom. Majú zberatelskú hodnotu. Kešeri si ich dávajú vypáliť firmám na to sa špecializujúcim. Tie ich potom aj zaradia do spoločného katalógu. Šablóna je daná a je dostupná vo vektore. Takže predná strana sa dá pripraviť podľa vlastných predstáv. Zadná zostáva nemenná. Cena v Čechách je okolo 5 Kč za kus. Napriek tomu sa tieto predmety z geokeší kradnú! Zámer tohto sortimentu je už dosť známy aj u neskúsených kešerov. Takže vylučujem, že zobrať xWG z krabice bez výmeny je vec nevedomosti. Niekoľkokrát som zadotoval jednu svoju keš vlastnými SWG. Ani raz sa tam nezohriali dlhšie, než týždeň.

TB, GC
Travel bugy, geocoiny. Moc pekné vecičky v úlohe cestovateľov z keše do keše. Owneri v nich mnohokrát majú nemalé peniaze. Travel bugom je dokonca v jednom prípade aj kamera, kde sa každý nálezca môže natočiť. Tomu hovorím úžasný nápad. Som ale realista a akosi pochybujem, že je ešte v obehu. Cestovatelia sa totiž veľmi radi strácajú. Do nenávratna.

Investujeme do seba
Ako som už spomínal, za krabicami sa vyberáme do rôzneho terénu, kde na nás číha nielen pekné počasie, lezieme do výšok i do hĺbok, plavíme sa po vode. Na svete je vyše dvoch miliónov geokeší. Tieto predpoklady majú spoločného menovateľa - výbava. Výbava je spojená s výrazom "investícia". Fajnšmekri si už nevystačia len s GPS-kou a fľašou vody. Musia do svojho hobby investovať.

Vhodné oblečenie a technické zázemie nie je zadarmo. Bežná, ale kvalitná, turistická výbava nám z rozpočtu odhryzne pekných pár stoviek EUR. Luxusnejší GPS prijímač nás výjde na ďalších 500 EUR. Za výbavu pre odlov T5 dáme ďalšie a ďalšie stovky. Dobrú baterku na nočné lovy rozhodne nedávajú obchody ako poďakovanie za nákup. S peknými pár desiatkami evri musíme počítať za kus, ktorý nám osvieti priestor aspoň 1000 lumenmi. Na tie 3-wattové so 100 lumenmi zabudnite. Sú vhodné na doma, keď nám zhasne svetlo. Na jedno pravidlo by sme však mali myslieť - do tmy sa nepúšťame len s jediným zdrojom svetla. Jaskyňa, kanál, či tmavý les nadobudnú úplne iné rozmery, ak nám zhasne baterka. Skúste si to. Bu bu bu!

Kto nechce náhodne a živelne loviť, bude pociťovať potrebu si keše organizovať. Sťahovať si stovky keší a ich pravidelný update po jednom zo stránok geocaching.com je prakticky nemožné. Po zaplatení členského príspevku (Premium Member) 30 EUR na rok sa však dostanete na iný level. Filtrovanie a hromadné sťahovanie keší je samozrejmosťou. Rovnako aj plánovanie výletu a stiahnutie keší pozdĺž trasy. Uvidíte aj keše určené len pre prémiových členov a plno ďalších vymožeností, ktoré nás dostanú rýchlejšie od počítača do outdooru.

Pri potulovaní sa za krabičkami musíme počítať aj s nutnými stratami, poškodením, či opotrebovaním vlastných vecí. Jeden GPSr mi ukradli na letisku, ďalší som vlastou blbosťou stratil. Pád zo stromu nemusí na nás zanechať žiadnu stopu. Ale taký mobil, na ktorý dopadneme, to už asi nerozchodí. Ani vo vode sa mu páčiť nebude. Turistické topánky nevydržia večne. Vetrovka, či nohavice môžu utrpieť vážne poškodenie pri páde, alebo šmýkaní sa zo strmého kopca. Nezahoja sa ako odreté dlane.

Suveníry
Road Trip Hero 8/2015Nakoniec ešte pár slov o suveníroch. Sú to akési virtuálne odmeny za naše hľadačské úspechy. Groundspeak ich zaviedol relatívne nedávno. Udeľuje ich za získané body doma aj v cudzine, či pri nejakej príležitosti, ktorú organizuje. V auguste tohto roku to bol Road Trip Hero suvenír. Pre jeho získanie bolo treba odloviť podľa stanoveného kalendára aspoň jednu cache s viac než 10 FP, jednu mysterku, jeden event, jednu earth cache a jednu cache s D5 alebo T5. Za každý odlov bol suvenír a jeden bonusový, ktorý vidíte vpravo. To všetko bolo nutné stihnúť počas jedného mesiaca v stanovených týždňoch. Minulý rok bola podobná súťaž. V roku 2015 sa dal suvenír získať 14. marca, keď sa konal PI Day, dátum zapísaný v americkom formáte je 3.14.15 - jasné číslo pí.

Tieto odmeny majú formu malých obrázkov uverejnených v profile kešera. Sympatickým spôsobom vyjadrujú ako sledujeme stránky Groundspeaku a ich The Geocaching Blog.

Záver
Týmto chcem vyjadriť obdiv a poďakovanie slušným a poctivým kešerom za to, že sa ku keškám správajú akoby ich sami zakladali. Poďakovanie a obdiv si zaslúžia aj tí, čo sa v prírode a na pietnych miestach správajú ako zvieratá - ticho a nenápadne. Má to pozitívny vplyv pri tvorbe nášho morálneho kreditu v spoločnosti. Všetkým prajem dobrý signál.
---