Plánovanie kombajnu

 V nasledujúcich riadkoch vám ukážem ako si plánujem čistenie vytipovanej lokality - tzv. "kombjn".

Keď sa chystáte odloviť 5 - 6 keší, nie je príliš čo plánovať. Stačí rýchly pohľad do mapy ako to na mieste vyzerá, kde zaparkovať a môžeme vyraziť. Zložitejšia situácia nastane pri chuti odloviť toho čo najviac v čo najkratšom čase. Proste "kombajn" jak z filmu Plechová kavalérie.

Keď už niekde som, chcem si podľa možnosti vychutnať aj "genius loci". Vlastne o tom geocaching je. Každý druhý do logu píše "nebyť geocachingu, tak sa sem ani nedostanem". Túto sebareflexiu občas do logov zaradím aj ja. Pritom ale čumíme do mobilu či GPS prijímača, občas zdvihneme zrak na zorientovanie sa. Čo je v okolí, netušíme. Zoberte so sebou nejakého mudla, čo o GC nemá príliš záujem, a zistíte aká je to preňho strašná nuda.

Späť k plánovaniu. Aby som si zaistil dobrú efektivitu vysedávania pri počítači, vzal som si na pomoc nástroje, ktoré používam denne a poznám ich, trúfnem si povedať, veľmi dobre. Tak vznikol plánovací nástroj v MS Excel, ktorý nakŕmim dátami vyexportovanými z GeoGetu. Nástroj mi keše pogrupuje z okruhu  cca 50 m (do určitej miery voliteľný údaj). Výsledkom sú potom skupiny keší, ktoré sú blízko seba a je možné ich loviť za kratší čas. Do zoznamu uvedie skutočné súradnice bodu, nie tie zgrupované. Tie sú mi v ďalších krokoch už naprd.

Do úvahy sa ale neberú miestne geografické podmienky. Medzi dvoma keškami v jednej grupe môže byť napr. rieka a most je 2 km ďaleko. Pre hrubú orientáciu ale tento zoznam stačí a na papieri je aj miesto pre poznámky. Áno - mám so sebou zoznam na papieri. V daždi som rád, keď na mobil sem-tam nakuknem a schovám do vrecka. Nie, že ešte písať nejaké poznámky z terénu. Keď mi oprší papier, nevadí.

Ak mám čas naviac, vytuním vygenerovaný zoznam priamo na mape. Na to používam klasiku - Mapy.cz, kde vyexportujem celý zoznam. Ak sú nutné zmeny v poradí odlovu, v Exceli vpíšem nové poradie rovno do stĺpca "Grupa", zoradím a mám vymalované. Až potom ide zoznam na papier a ja von.

Ďalší dobrý dôvod prečo exportovať do Mapy.cz je, že aplikácia Groundspeaku nám ukazuje len mizerný mapový podklad a pri hľadaní cesty k cieľu v neznámom teréne sa použiť príliš nedá.

Mimochodom: export do Mapy.cz sa mi veľmi dobre osvedčil aj v navigácii na cieľ kde bude auto parkovať. Z Mapy.cz si skopírujem súradnice keše najbližšej k vhodnému parkovisku a vložím do Waze. Za pár sekúnd môžem vyraziť. Žiadne čumenie do mobilu a vymýšľanie ideálnej trasy. Čistá rýchla práca. Samotné parkovanie riešim už na mieste podľa aktuálnych podmienok.

Upozornenie pre tých, čo nemajú skúsenosti: navigácia je to dobrá vec, ale vždy použi zdravý rozum; ona sa ti prispôsobí.

Na nasledovnom príklade ukážem čistenie Moravského Krumlova od LAB Adventure keší. 

Vytipoval som si 9 štandardných Lab-iek. To je 45 keší na relatívne malom území. Celkom slušný guláš. Jednotlivé Lab-ky sa budú preplietať navzájom, možno na jednom mieste budú dve keše - nič výnimočné. Celé plánovanie máme ešte okorenené tromi Lab-kami (z tých deviatich) s povinným poradím odlovu. Aj toto môj nástroj na plánovanie zvládne. Bolo by márnením drahocenného času loviť Lab-ky postupne jednu za druhou. 

Takže: 

• príslušné Lab Adventures stiahnuť do GeoGetu (v rámci tohto softwaru je nástroj, ktorý toto umožňuje na pár klikov)
• vyexportovať do formátu .gpx 
• naimportovať do Mapy.cz a tamtiež uložiť (musíte mať svoj účet na Seznam.cz); súbor .gpx ešte použijeme v Excelovom nástroji a v QMap Shack

Mobilná aplikácia od Groundspeaku ponúka možnosť "preskočiť" do inej najbližšej Lab-ky. Využívam to, pokiaľ sa mi hodí do plánu podľa Excel-nástroja. Ešte sa nestalo, aby sa nehodila. Občas ale aplikácia zamrzne a vy s ňou na mieste. Celkom ošemetná situácia - reštart aplikácie a hádanie čo všetko sme na tomto mieste chceli odloviť. Môj systém ma dostane späť do hry podstatne rýchlejšie a to vďaka zoznamu na papieri zožmochlanom vo vrecku.

Keď sa pozrieme na obrázok hore, vyvstane otázka: kde začať? Budeme sa snažiť minimalizovať presun autom. To znamená - keď už zaparkujem, zoberiem toho čo najviac. Už na prvý pohľad je jasné, že odlov musíme separovať na niekoľko dielčích skupín. Vyzerá to na 3: sever (tá bude asi najväčšia), západ a juh. Pri detailnom štúdiu mapy ale zistíme, že sever sa bude musieť ešte rozdeliť na 2 časti - centrum zovreté meandrom rieky a tú časť na juh od rieky. Záleží aj na tom, koľko času ste ochotní venovať jednej skupine. Ja som si stanovil na cca 3 - 4 hodiny plus presun autom 2-krát 30 - 40 minút. Chcem brať ohľad na svoju rodinu, 4 - 5 hodín stačí.

Výsledok plánovania zón je asi takýto (program QMap Shack):

Výstup z nástroja je potom takýto (pre úsporu miesta je tu len zoznam a číslovanie Lab-iek v zóne A). Inak každá Lab-ka má svoj samostatný riadok ako na prvom obrázku. Inou farbou sú vyznačené Lab-ky s povinným poradím odlovu. To už vyznačujem ručne pre lepšiu orientáciu.

Popis zón:

Červená A - 23 keší. Dala sa stihnúť za 2:15 hod. vo veľmi ľahkom tempíčku, dĺžka trasy 6 km. Našiel som si aj čas porozprávať sa s miestnymi a pri Lab "Lavička" som sa mohol kochať prírodou a občerstviť v príjemnom chládku. Terén už pri plánovaní na mape vyzeral byť nenáročný a tak som si pridal pár keší spoza rieky. Uvidíte vo videu na konci.

Modrá B - 6 keší s presunom autom na najvýchodnejšiu keš. Necelých 5 km / 00:50 hod.

Zelená C - 11 keší s jedným presunom autom na úplný severo-západ. Necelé 4 km / 1:10 hod. Sem sa oplatí ísť keď je suché počasie. Disc golf sa hrá väčšinou na tráve medzi stromami, takže preto. Toto rozhodnutie som ocenil.

Fialová D - 5 keší bez presunu autom. 3 km / 00:50 hod.

Spojil som zóny B a D do jedného dňa s pár presunmi autom pre efektívnejšie prekonanie geografických prekážok, čo nie je tak časovo náročné. Niektoré keše sa dali odčítať dokonca spoza volantu (total drive-in), čo ale nemám moc rád. Stráca sa tým zmysel geocachingu ako takého.

Zóny B, C, D obsahujú zbytok zo 7 Lab-iek. V každej ich je niekoľko. Jedine C obsahuje jednu kompletnú Lab. Skrátka: pokiaľ nedokončím všetky 4 zóny nebude ukončená celá sada 9 Lab-iek.

Vo všetkých zónach sa dá nájsť celkom obstojné parkovanie. V A-čku som chcel trochu inde, ale platené parkovanie sa motá s neplateným a na mapách je to celkom nejasné. Takže som auto nechal na parkovisku, kde som nevidel žiadnu tabuľu. Automat bol len o pár desiatok metrov ďalej a týkal sa asi iného placu. Za stieračom som tentokrát nenšiel žiadny pozdrav, tak asi ok.

Pri love v zóne C som sa rozhodol zaparkovať za čerpacou stanicou. Bola tam zmrzlináreň, ľudia popíjali malinovku a pivo pri pár stolíkoch. Zdalo sa mi, že si ma tam obsluha čerpačky za tú hodinku nevšimne. Všimla. Za stieračom som mal priateľské upozornenie, že na pumpe sa neparkuje. Tak som radšej odfrčal čo najrýchlejšie k poslednej Lab-ke. Doplnil indície do bonusovky a zašiel aj pre ňu. Pre elimináciu chýb vo výpočtoch takýchto fináliek sa mi osvedčila appka Go(x)°.

Osídľovanie JMK

V posledných chladných dňoch roku 2006 som sa presťahoval z Bratislavy do Brna. Neznamenalo to pre mnňa len veľkú životnú zmenu, ale aj nové skúsenosti a výzvy.

Kilometre, hodiny, litre
Aj tieto abstraktné veci sa dajú merať a majú svoj rozmer. Za kešami som najazdil pár stotisíc kilometrov, strávil stovky hodín prehrabávaním sa v zemi, bahne, dokonca výkaloch rôzneho pôvodu, lozením, šplhaním, šmýkaním, brodením a tvrdými dopadmi. Teploty od -20 do +40°C. Spálil stovky litrov benzínu a milióny kalórií.

Z tisícov stovka
Za ten čas  som zozbieral cez 2000 gpx súborov. Pretože chcem ukázať ako som osídľoval oblasť medzi Brnom a Břeclavou, bolo treba sa v nich poriadne poprehrabovať. Dochovali sa mi záznamy až od r. 2008. Predtým som používal GPS prijímač, ktorý nebol pripojitelný na počítač a teda nebol ani možný export prejdených trás.

Pretože si robím presnú štatistiku lovu, mohol som začať pátrať po správnych gpx-kách práve tu. Aj tak mi to zabralo pár týždňov práce. Výsledná hromádka číta 122 súborov. Tú som potom podrobil detailným úpravám a mohlo vzniknúť toto video.

Vykreslovanie trás je 256-x zrýchlené a zachytáva necelej 3,5 hodiny skutočného času. To úplne stačí, pretože návrat po rovnakej trase nám už nič nové neukáže.

"JMK" = jihomoravský kraj

keywords: track tracks RunParticles

Koľko kešiek máš?

Nedávno ma schevka oslovila, či by som pripspel do časopisu svojím pohľadom na geocachingovú scénu. Téma široká, nápad nikde. Ten sa nakoniec dostavil sám.

Spolužiaci zo základky
Stretol som spolužiaka zo základnej školy. Po tých rokoch a kilách sme sa spoznali. Prebrali sme svoje rodiné príbehy aj hobby. Vyplynulo, že on je mukel a ja kešer. Vedel o čo ide a tak jeho prvá otázka bola na počet mojich odlovov. Neviem, či si všimol moje počudovanie nad otázkou. Téma na článok však bola jasná, už len zosmoliť text, čo má hlavu a pätu. Celý článok.

Mojich 10 rokov geocachingu

Keď som sa blížil k tisícke odlovených keší, považoval som to za úspech hodný nejakého príspevku do blogu. Kým som sa k tomu dostal, už mi 4 cifry v štatistike zovšedneli. Teraz mám za sebou druhú tisícovku a blog neplánujem napísať, ani vyrobiť drevené kolieska. Blíži sa čosi iné, významnejšie.

10 rokov
Svoju prvú geocache som odlovil 14.8.2005. Bola to Vicky's Cache 1 - Red Rock / Cerveny Kamen (GCH3G8). Od toho času pretieklo v riekach mnoho vody. Merané v kilometroch a podľa štatistikyProject-GC je to okolo 40 000 km. V tomto cisle nie sú samozrejme zahrnuté cesty ku krabičkám z home coordinates.

Úplne chápem výkonných zberačov, čo majú na konte 3000 keší za pol roka a nad mojím výkonom mávnu rukou. Myslím ale, že to nie je až tak o odlovenom množstve. Každý z nás má k tomuto hobby iné podmienky. Niekto má vo svojom okolí podporu, u niekoho je to chladnejšie, niekto loví pravidelne a iný zase nárazovo. Niekto kombajnuje a ani netuší, o čom tie keše sú, a niekto číta listingy. Sme rôzni a to je na tom to zaujímavé. U mňa je zo všetkých možností trochu.

FI/DNF
Najdôležitejšie je, že som sa naučil ignorovať neúspech. Pravda, sebavedomie sa mi dosť podlomí, keď mám na predom plánovanom odlove 50% DNF. To zabolí. Hojenie môže prísť už na druhý deň, keď zaznamenám 120% FI logov. Niekedy to je ako na húpačke. Emocionálne vypätie prichádza aj v situáciách, keď som 20 m od keše a nemôžem ju odloviť. Dôvodov môže byť viac. Napríklad, že nie som v aute sám a o zastavení nemôže byť reč. Pár takých situácií veru bolo :-). Riešenia sú dve: buď sa tam vrátiť inokedy alebo si povedať, že keď tento bod nedám, svet sa nezrúti.

Aby ale nevznikol mylný dojem, že lovím náhodne. Snažím sa využiť úplne každú príležitosť. Ak plánujeme dovolenku, rozhodne nakuknem do mapy, čo tam je a podľa toho sa zariadim. Pretože nie sme v strednej Afrike, je tam vždy čo loviť.

Na dne
Robiť geocaching nasilu nemá zmysel. Stráca sa tým jednoznačne jeho poslanie. Robiť geocaching na hrane svojich možností je už čosi iné. Siahnuť si na dno a byť odmenený zaslúženým bodom - to je pekných pár mililitrov serotonínu v krvi!

To pomyselné dno máme každý inde. Niekto má arachnofóbiu (strach z pavúkov) a zasvet by nevliezol do kanálu. Pri správnom odhodlaní uloviť geocache, to však urobí. Premôže sa a siahne do diery... Kto z vás to zažil, vie o čom hovorím. Niekto má klaustrofóbiu (starch z uzavretých priestorov), ale je odhodlaný za keškou vliezť do malej jaskyne, či trhliny v skale, kde sa nemôže ani poriadne nadýchnuť. Dá to! Je šťastný. Pochváli sa kamarátom, príbuzným. Teší ho to. Iný sa bojí výšok a aj tak sa chce naučiť liezť. Zapíše sa do kurzu alebo skúša s kamarátmi. Tu už ide o naozajstnú dôveru v seba i v kolegov. Chyba sa môže škaredo vypomstiť. Nejde zmačknúť Ctrl+Z. Kúpi si vlastnú výbavu a trénuje. Hoci len na obyčajnom strome - vyšplhať, spustiť sa, vyšplhať, spustiť sa a tak stále dokola. Až získa návyky.

Nie je kumšt kešovať za pekného slnečného počasia. Výjsť za krabičkami za dažďa a vetra či v tuhom mraze - to nie je bláznovstvo, ale cieľ. Vtedy sa dobre lovia keše na príliš exponovaných miestach. Za takého počasia mukli sedia doma pri peci.

Poškodil som cache, čo teraz?
Mám ťažké srdce na "geokolegov", ktorí musia stoj čo stoj keš odloviť aj za cenu jej poškodenia. "Po mne potopa" je typické ospravedlnenie takého jednania. Mám bod; čo bude potom, ma už nezaujíma. Nech si to rieši owner. Aj mne sa už stalo, že neopatrným narábaním s krabičkou som ju poškodil. Bolo to nepríjemné, ale nie neriešitelné. Oznámiť túto nehodu ownerovi nie je žiadna hanba. Dokonca mi ani nikto z nosa neodhryzol.

Pri každej zalogovanej keši som osobne bol. Nikto za mňa nelovil s mojou pečiatkou, nikdy som nelovil "od stola". Jednak je to nefér, jednak je to znásilnenie geocachingu. A doteraz nechápem, aký to má zmysel. Snáď len tie body v štatistike. Každý si zhodnotí, či mu to prinesie radosť

Vlastné keše
So skúsenosťou 300 keší som sa rozhodol, že by nebolo zlé založiť svoju vlastnú. Bral som túto úlohu viac, ako vážne. Na vytipované miesto som sa častokrát vracal a meral signál. Chcel som sa vyhnúť nepresnému zameraniu. Tiež nemám rád, ked je signál 20 m mimo v teréne s voľným výhľadom na oblohu. Spriemerované hodnoty som si skontroloval na mape. Keď vyzerali dobre, mohol som ich zverejniť. Ani listing som neodflákol. V jednoduchom HTML editore som si ho najprv napísal a naformátoval. Až potom uploadoval na stránky Groundspeaku. Námaha stála za to a doteraz podľa logov zisťujem, že tie listingy ľudia čítajú. To ma teší.

Ešte jedna vychytávka k štýlu listingu, ktorú som použil na svojej zatiaľ poslednej keši. Display GPSr je malý. Preto som uverejnil informácie k lovu ako prvé. Nie je nič horšie, keď sa musim "prešúchať" cez 10 strán aktuálne nepotrebných infromácií o histórii miesta až na koniec, kde je vysvetlený spôsob lovu. Prsty sú väčšinou špinavé a ľahko poškriabu display aj s ochrannou fóliou.

Masocaching
S postupom technológií došlo k masovému rozšíreniu geocachingu. Do mobilov a tabletov sa montuje GPS prijímač štandardne. Ľudia ho chcú využiť aj aktívnym spôsobom. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by sa nesnažili zakladať keše na základe merania signálu mobilom. To väčšinou dáva dosť slušné chyby. Je dosť faktorov, ktoré môžu slabší mobilový prijímač a procesor výrazne ovplyvniť - listnatý les v lete, či hustá oblačnosť dokážu signál nepríjemne "rozostriť", blízkosť vysokej skaly alebo budovy stočí signál smerom k nej a podobne. Na toto sú citlivé všetky amatérske GPSr. V mobiloch sa ale musí dramaticky šetriť miestom a teda prijímače v nich sú síce moderné, ale nie príliš presné. Je to ako so snímačom vo fotoaparáte - malý jak blcha nesie 20 MPix. Z toho nikdy kvalitná fotka v sťažených podmienkach nemôže byť.

Hľadáme, lovíme, logujeme
Pri hľadaní v lese sa mi niekedy osvedčilo pozrieť, kedy bola keš založená. Obrázky môžu napovedať tiež. Ak v lete, môžem počítať s rozptylom aspoň 20 m. Je to ale veľmi individuálne a skôr raritné, aby som sa na to spoliehal.

Čo mám pri hľadaní keší rád, je keď sa stretnem s muklami neagresívnymi, ochotnými sem-tam prehodiť slovo. To mi urobí dobrú náladu. Väčšina kešerov už vie, že čím viac sme pri hľadaní nenápadní, tým viac je nás vidieť. Naučil som sa muklov odhadovať. Ak hrozí, že len číhajú, aby mohli keš zrušiť, je lepšie nechať krabku krabkou a vrátiť sa neskôr. Alebo vôbec. Je to ťažké? Ja viem :-).

Vtedy si poviem, že keš je ako električka. Keď nechytím túto, príde ďalšia. Nechať krabicu neodlovenú kvôli muklom je fakt nepríjemné. Rovnako ako mnohé T5-ky. Keď nemám výbavu alebo riziko je príliš vysoké, nechám to tak. Aj ked ju vidím len pár metrov od seba. Tak, ako sa nedá vypiť všetka slivovica a pomilovať všetky ženy, tak sa nedajú odloviť všetky keše. Keď si toto geocacher uvedomí, stáva sa kešerom dospelým.

Neviem, či to je normálne, ale ešte stále pred každým väčším "výjazdom" pociťujem ľahkú nervozitu. Aj keď sa jedná o jednoduchú záležitosť. Je to také príjemné mravenčenie.

Zápis do logbooku si vyžaduje určitú štábnu kultúru. Aspoň trochu čitateľný podpis nie je na škodu. Kto si kontroluje zhodu fyzického zápisu na papieri s tým elektronickým na nete, vie o čom hovorím.

Vlastné písadlo by malo byť samozrejmosťou. Dosť ma znechucujú elektronické logy, ktoré hovoria niečo o tom, že v mojej keši nie je ceruzka a nasleduje fotka s logbookom v ruke ako dôkaz fyzického logu. Týmto odkazujem všetkým: v mojich mikrovkách písadlo nie je a nebude! A ani nevidím dôvod, prečo by som mal na to v listingu upozorniť zápisom BYOP (bring your own pen - vezmite si vlastné pero), prípadne mega-ikonou na pol monitora.

Každý kešer, ktorý má svoju osobnú pečiatku, ju aj rád používa. Niektorí sú až tak na ňu hrdí, že ju vrazia do logbooku stočeného v nano-keši. To je potom na zabitie, keď sa ďalších 10 nálezcov nemá kam podpísať.

Typy keší
Obľúbenosť typov keší sa mení podľa situácie. Pokiaľ idem do neznáma alebo mám pocit, že lovím kvôli štatistike, zaujímavé sú rýchle keše. Tradičky, predlúštené mysterky, earthky a podobne. Až potom prichádzajú na rad tie pomalšie, ako multiny či dokonca WIG (whereigo).

K tým posledným: pravdepodobným zámerom WIG keší bolo vytvoriť multi-mystery cache v elektronickej podobe. Pokiaľ je dobre naprogramovaná, je to fakt dobrá zábava. Párkrát sa mi však stalo, že GPSr zamrzol a bolo nutné začať znova. To sa mi už nechcelo. Alebo po mnohých kilometroch chôdze hra skončila bez vypísania odomykacieho kľúča. Podobných problémov sa vyskytovalo asi hodne u mnohých užívateľov. Na stránkach Groundspeaku to moc nesledujem, ale viem, že tvorcovia vývojového softwaru ho aktualizovali naposledy 29.5.2008. Obľúbenosť tejto varianty geocachingu asi nie je príliš vysoká. Odkaz na stránky hry Wherigo na strankach Geocaching som v novej verzii už nenašiel.

Je tu ešte jeden typ "keší" pochádzajúcich z kuchyne Groundspeaku - Waymarking. Nič sa nikde nehľadá ani nezbiera. Ide len o to dostať sa na zaujímavé súradnice a tam sa napríklad odfotiť s GPS-kou v ruke. Návštevu potom stačí zalogovať. Ani táto hra sa však neteší nejakej prílišnej obľube.

Závod s časom
Mať na svojom konte zápis FTF vo fungl novom logbooku láka veľa ľudí. Niekto na tom dokonca stavia svoju prestíž. Takým ľuďom gratulujem, že si dokážu čas a okolie zmenežovať tak, aby mohli kedykoľvek vyraziť na novú geocache len čo pípne. A mobil sa ozve hoci aj o polnoci, v piatkovej dopravnej špičke alebo počas pracovnej doby. Podľa toho, kedy reviewer klikne na tlačítko "Approve".

FTF nie je len prvý zápis. Mnoho stôp po lovcoch zatiaľ chýba. Vychodená geodiaľnica, odretá kôra na tom správnom strome kde sa šišky podobajú ako vajce vajcu, zlomená haluz, nesprávne maskovanie atď. FTF-kár sa ani nemôže dopredu pripraviť na základe predchádzajúcich logov. Maximálne si v tej rýchlosti môže všimnúť atribúty a možno stihne aj časť listingu s popisom. Ale to dosť pochybujem. Sú to takí cacherskí pionieri. Robia pre nás, čo chodíme "deň po", záslužnú prácu :-).

Ešte k tej rýchlosti. Keď pípne nová keš, je nutné tam byť v prvej skupine. Osamotený FTF-kár je v mestách dosť neznámy pojem. Maximálna povolená rýchlosť mnohým nie je na prekážku a frčia ozlomkrky. Dopravná zápcha je však často neriešiteľný problém. Nervozita stúpa, škrípanie zubami a pneumatikami je počuť už celkom zreteľne. K tomuto by som mal jednu futuristickú, ba až kacírsku myšlienku.

Pre vozidlo kešera, označené tabuľkou vydanou dopravným inšpektorátom (DI) a viditeľne umiestnenou na prednom skle, by platili niektoré výnimky z dopravných predpisov. Najmä:

• parkovanie na miestach, kde je to dopravným značením zakázané alebo obmedzené
• vjazd do zákazu
• otáčanie sa na svetelnej križovatke
• prejazd cez plnú čiaru, výnimka platí aj cez dvojitú plnú čiaru
• prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci i mimo obce za predpokladu, že k novej keši nie je viac, ako 5 km vzdušnou čiarou (čím by sa dala šanca aj miestnym kešerom túžiacim po FTF), pričom šofér nesmie ohroziť ani obmedziť iných účastníkov cestnej premávky.

Tabuľka DI by mohla byť nahradená 4-farebným majákom zakúpeným s povolením DI.

Kešeri by už potom mohli loviť väčšinu krabíc drive-in... Hrozná predstava.

Našťastie to tak nie je a nebude. To ma núti plánovať si parkpointy tak, aby som obišiel pešo čo najviac keší za rozumný čas. Súčasne to miesto by malo byť obývané. Snažím sa teda splynúť s plechovým davom. Toto je ideálna situácia a nie vždy sa zadarí. Plánovanie výjazdu na celý deň mi zaberá dosť času a nie som z toho nadšený.

Keď sme pri tej doprave. Lovenie krabičiek autom je ideálny tréning, ako sa dokonale zžiť so svojím plechovým miláčikom. Žiadna autoškola vás nenaučí takej zručnosti, ako práve geocaching. Na autocvičisku nenájdete blatové polňačky; kaluže s neznámou hĺbkou; mosty, čo sotva držia pohromade; namrznutú cestu so sklonom 15%; slepé cestičky, kde po 300 metroch zistíte, že sa tu otočí maximálne bicykel; vyjazdené hlboké koľaje, ktoré určite znamenajú poškodený podvozok; ostré kamene, ktoré vás pošlú rovno do pneuservisu. Pokračovať by sa dalo dlho.

Tic-tac
Keď som mal na konte okolo 40 keší, odišiel som do juhomoravských "lovíšť". Tu som si zvykol na istý štandard. Ten sa týka aj používania krabičiek od Tic-Tacov. Na fórach som videl pár príspevkov, ktoré používanie tic-tacoviek pripisujú ako špecialitu českým kačerom. Mne sa tieto krabičky zdajú ako celkom vhodné pre ploskú mikrovku do prostredia chráneného pred vodou. Sú v podstate zadarmo a hojne prístupné. Práve tá druhá vlastnosť by mala byť rozhodujúca pri voľbe krabice.

Zberači FP
Nemá zmysel pre prvých pár lovcov vymyslieť úkryt v podobe modelu železnice s nákladmi 200 EUR, logbook ukryť do jedného zo 100 vagónov, nazbierať pár desiatok FP (favor point) a po vymuklení pre nedostatok času to celé zrušiť a nahradiť PETkou. V juhomoravskom kraji osobne poznám 2 ownerov, ktorí majú úžasné úkryty a príkladne sa o ne starajú. Verte mi, je radosť odloviť čosi také. Na ich štatistikách FP je to jasne vidieť. A právom.

Jedna bratislavská geocache ma celkom pobavila. Keďže to bola kanálovka (skôr by som povedal, že stokovka), miesta bolo málo, balansovanie na kameňoch v podrepe, pod nimi zurčiaca voda, sem-tam sa mihla žaba a pavúci. A owner si povedal, že to ešte trochu sťaží. Do krabice dal asi 30 prázdnych krabičiek z kinderka. Len v jednej z nich bol logbook. Nedávno som bol na veľmi podobne riešenej tradičke. V Pozořicích, pár kilometrov východne od Brna. Tých kinder-obalov tam bolo aspon 100. A v každom fake logbook. Až na jeden, ten pravý. Ďalej pokračovať nemusím. Proste správna zábava.

Servisovanie vlastných
V chvále i hane kanáloviek, mostoviek, stromoviek, jaskyňoviek, zaokapoviek a ďalších "-viek" by sa dalo pokračovať donekonečna. Myslím, že všetky keše majú jedno spoločné: nestačí založiť, je nutné sa o vlastné skrýše aj starať. Je to istá zodpovednosť voči lovcom. Pravidlá Groundspeaku k tomu majú tiež čo povedať. Je slušné si nechať posielať notifikácie z vlastných keší na mobil, aby sa dalo rýchlo zareagovať.

Každá situácia je riešiteľná. Pri druhom-treťom DNF logu, musí owner zbystrieť a keš pravdepodobne disablovať. Kontrola by mala nasledovať čo najskôr. Keď zrovna nemá čas na opravu, môže požiadať kamaráta z jej blízkosti, aby ju provizórne opravil.

Mizerné hodnotenie na GCVote dávam krabiciam, ktoré nesú ťažké známky zanedbania. Owner v nich má hrdzavé sponky, nepíšúce perá, nahádzaný bordel (tým nemyslím hračky z kinderiek) a špinu, nepoužiteľný, plesnivý logbook atď. Beriem to ako pohŕdanie lovcami zo strany ownera. Platí to aj opačne. Svoje si pomyslím o lovcoch, ktorí si pomýlia geokeš s odpadkovým košom - lístky z MHD, listy zo stromov, žalude, obyčajné kamane z okolia a podobne. Pýtam sa: Čo vás k tomu vedie? Chcete niečo vymeniť? Tak si noste veci na výmenu so sebou! Jáj, vy máte deti a ony stoj čo stoj niečo z krabičky chcú. Ale to je váš problém.

SWG, CWG, xWG
Slovak Wood Geocoin, Czech Wood Geocoin, spoločne "xWG". Osobné (aj príležitostné) drevené kolieska sú zavedené ako štandard nielen v našich zemepisných šírkach. Slúžia na výmenu navzájom. Majú zberatelskú hodnotu. Kešeri si ich dávajú vypáliť firmám na to sa špecializujúcim. Tie ich potom aj zaradia do spoločného katalógu. Šablóna je daná a je dostupná vo vektore. Takže predná strana sa dá pripraviť podľa vlastných predstáv. Zadná zostáva nemenná. Cena v Čechách je okolo 5 Kč za kus. Napriek tomu sa tieto predmety z geokeší kradnú! Zámer tohto sortimentu je už dosť známy aj u neskúsených kešerov. Takže vylučujem, že zobrať xWG z krabice bez výmeny je vec nevedomosti. Niekoľkokrát som zadotoval jednu svoju keš vlastnými SWG. Ani raz sa tam nezohriali dlhšie, než týždeň.

TB, GC
Travel bugy, geocoiny. Moc pekné vecičky v úlohe cestovateľov z keše do keše. Owneri v nich mnohokrát majú nemalé peniaze. Travel bugom je dokonca v jednom prípade aj kamera, kde sa každý nálezca môže natočiť. Tomu hovorím úžasný nápad. Som ale realista a akosi pochybujem, že je ešte v obehu. Cestovatelia sa totiž veľmi radi strácajú. Do nenávratna.

Investujeme do seba
Ako som už spomínal, za krabicami sa vyberáme do rôzneho terénu, kde na nás číha nielen pekné počasie, lezieme do výšok i do hĺbok, plavíme sa po vode. Na svete je vyše dvoch miliónov geokeší. Tieto predpoklady majú spoločného menovateľa - výbava. Výbava je spojená s výrazom "investícia". Fajnšmekri si už nevystačia len s GPS-kou a fľašou vody. Musia do svojho hobby investovať.

Vhodné oblečenie a technické zázemie nie je zadarmo. Bežná, ale kvalitná, turistická výbava nám z rozpočtu odhryzne pekných pár stoviek EUR. Luxusnejší GPS prijímač nás výjde na ďalších 500 EUR. Za výbavu pre odlov T5 dáme ďalšie a ďalšie stovky. Dobrú baterku na nočné lovy rozhodne nedávajú obchody ako poďakovanie za nákup. S peknými pár desiatkami evri musíme počítať za kus, ktorý nám osvieti priestor aspoň 1000 lumenmi. Na tie 3-wattové so 100 lumenmi zabudnite. Sú vhodné na doma, keď nám zhasne svetlo. Na jedno pravidlo by sme však mali myslieť - do tmy sa nepúšťame len s jediným zdrojom svetla. Jaskyňa, kanál, či tmavý les nadobudnú úplne iné rozmery, ak nám zhasne baterka. Skúste si to. Bu bu bu!

Kto nechce náhodne a živelne loviť, bude pociťovať potrebu si keše organizovať. Sťahovať si stovky keší a ich pravidelný update po jednom zo stránok geocaching.com je prakticky nemožné. Po zaplatení členského príspevku (Premium Member) 30 EUR na rok sa však dostanete na iný level. Filtrovanie a hromadné sťahovanie keší je samozrejmosťou. Rovnako aj plánovanie výletu a stiahnutie keší pozdĺž trasy. Uvidíte aj keše určené len pre prémiových členov a plno ďalších vymožeností, ktoré nás dostanú rýchlejšie od počítača do outdooru.

Pri potulovaní sa za krabičkami musíme počítať aj s nutnými stratami, poškodením, či opotrebovaním vlastných vecí. Jeden GPSr mi ukradli na letisku, ďalší som vlastou blbosťou stratil. Pád zo stromu nemusí na nás zanechať žiadnu stopu. Ale taký mobil, na ktorý dopadneme, to už asi nerozchodí. Ani vo vode sa mu páčiť nebude. Turistické topánky nevydržia večne. Vetrovka, či nohavice môžu utrpieť vážne poškodenie pri páde, alebo šmýkaní sa zo strmého kopca. Nezahoja sa ako odreté dlane.

Suveníry
Nakoniec ešte pár slov o suveníroch. Sú to akési virtuálne odmeny za naše hľadačské úspechy. Groundspeak ich zaviedol relatívne nedávno. Udeľuje ich za získané body doma aj v cudzine, či pri nejakej príležitosti, ktorú organizuje. V auguste tohto roku to bol Road Trip Hero suvenír. Pre jeho získanie bolo treba odloviť podľa stanoveného kalendára aspoň jednu cache s viac než 10 FP, jednu mysterku, jeden event, jednu earth cache a jednu cache s D5 alebo T5. Za každý odlov bol suvenír a jeden bonusový, ktorý vidíte vpravo. To všetko bolo nutné stihnúť počas jedného mesiaca v stanovených týždňoch. Minulý rok bola podobná súťaž. V roku 2015 sa dal suvenír získať 14. marca, keď sa konal PI Day, dátum zapísaný v americkom formáte je 3.14.15 - jasné číslo pí.

Tieto odmeny majú formu malých obrázkov uverejnených v profile kešera. Sympatickým spôsobom vyjadrujú ako sledujeme stránky Groundspeaku a ich The Geocaching Blog.

Záver
Týmto chcem vyjadriť obdiv a poďakovanie slušným a poctivým kešerom za to, že sa ku keškám správajú akoby ich sami zakladali. Poďakovanie a obdiv si zaslúžia aj tí, čo sa v prírode a na pietnych miestach správajú ako zvieratá - ticho a nenápadne. Má to pozitívny vplyv pri tvorbe nášho morálneho kreditu v spoločnosti. Všetkým prajem dobrý signál.
---

Kešky po ceste

Možno sa vám už stalo, že ste potrebovali v blízkosti zadanej trasy stiahnuť najbližšie keše. Je to služba v rámci prémiového členstva. Do nejakého času šli uploadovať trasy bez problému. Ku koncu roka 2013 (kdy som ja na to prišiel) sa však objavili problémy. Kto niekedy tvoril route priamo na GS serveri, dá mi zapravdu, že to je poriadne otravná práca. Pretože zaplatenú službu využívať chcem, poslal som ticket na GS helpdesk.

Čo s trasou?
Z Groundspeaku mi odpovedali asi do dvoch dní, teda veľmi rýchlo. Alex mi napísal, že KML alebo KMZ formát smie obsahovať len jedinú trasu bez akýchkoľvek bodov.

Druhá možnosť bola vygenerovať GPX formát. A tu vzniká trochu zádrhel. Pokiaľ súbor vznikne v nejakej aplikácii od Garminu, táto pridáva na začiatok súboru akýsi Byte Order Mark. No a tento BOM spôsobí ukončenie činnosti groundspeakového uploaderu a pošle chybovú hlášku

500 - Server Error

We're sorry, your request has resulted in an error.

Riešenia existujú dve:
Odstrániť z GPX súboru BOM ručne. Hrdinsky som súbor otvoril ako XML. Na začiatku bolo hodne veľa všelijakých kecov. Nebolo mi ani zamak jasné, čo mám vymazať. Tak som ho zase s dlhým nosom zavrel. Jedná sa o 3 neviditeľné byty na začiatku súboru - EF BB BF (hex), ktoré určujú kódovanie textu. Tvorcovia desktop aplikácií od Garminu ich tam pridali a prestali im fungovat aplikácie iného teamu, napr. Garmin Connect. To je tak, keď jedna ruka nevie, čo robí druhá :-(.

Inou možnosťou je otvoriť vygenerovaný súbor v nejakom programe, ktorý BOM nepridáva a bez ďalších úprav zase uložiť. Alex mi odporučil EasyGPX. Skúsil som a neoľutoval. Odrezať BOM dokáže aj Notepad++ cez Encoding > Convert to UTF-8 without BOM. Aj toto funguje veľmi elegantne. Takto jednoducho upravený súbor už serveru zachutil a dovolil mi s ním ďalej pracovať.

Je to síce pár klikov naviac, ale dôležité je, že to už konečne šlape.
---

Teaming a and-ing

Je to asi nejaká telepatia. Práve v čase, keď som dumal o tom, ako vyjadriť svoj názor na team-ing a &-ing a podobné spojenia, začali mi z RSS kanálov chodiť veľmi zaujímavé a zábavné články z lovu jedného kačera - člena teamu.

Vznik
Teamová práca je vyžadovaná všade. V zamestnaní, v rodine. Bez schopnosti pracovať v teame sa ani nezamestnáte. Tento trend pravdepodobne sledujú aj kešeri pri zakladaní nových kont na Groundspeaku. Kam sa pozrieš, samý "...team", samý "&", samý "Janko a Marienka". Proti teamovej práci osobne nič nemám, ale samotná existencia nespočítateľného množstva teamov ma nenecháva úplne chladným.

Povedzme si niečo o tom ako taký team môže vzniknúť. Zídu sa traja-štyria ľudia, čo už niečo počuli o geocachingu a z bookletu k novému telefónu zistia, že je schopný prijímať GPS signál. Celkom dobrá vec, budeme loviť keše! Jožko, Peter a Karol založia "JoPeKa Team". Všade budeme chodiť spolu, aby nám to ubiehalo rýchlejšie. Jožko, ty založ konto a daj nám heslo.

Ďalší typ teamu je dvojica, ktorá žije spolu. Janko má rád Marienku a Marienka má rada Janka. Láska až za hrob. Založia team "Janko a Marienka".

Vývoj
JoPeKa Team si organizuje výlety a lovia spolu. Je to celkom zábava. Každý víkend niekde inde, kopec srandy a zážitkov. Spolu sa zložia po 10 USD na prémiové členstvo a majú k dispozícii nielen množstvo keší v okolí, ale aj notifikácie o nových kusoch. Jožko je dobrý v lúštení mysteriek, Peter rád tvorí logistiku odlovu a Karol je rodený turista a v teame udržuje dobrú morálku. Nejaký čas sú všade spolu. Jedného dňa sa však stane, že Karol na novú keš práve nemôže ísť. Ide len časť teamu, novú keš si predsa nenechajú ujsť. Bod za odlov však má aj Karol ako súčasť teamu. Takto sa to vyvinie postupom času aj u Petra. Kešovacím ťahúňom nakoniec zostane len Jožko. A ten zarába body všetkým trom. Je tragédiou, keď sa toto stane pravidlom. Tu na chvíľu náš JoPeKa Team opustíme.

Ďalší hypotetický team Janko a Marienka tiež chodí na každý lov spolu. Marienka vylúšti každú mysterku, Janko sa stará o logistiku a technické zabezpečenie. Funguje im to dlho. Až do momentu, keď Marienka zistí, že Janko sa na poslednom evente príliš často a rád zoznamoval s inými kešerkami. Problém je na svete.

Rozpad
Jožkovi sústavné vynechávanie odlovu od jeho dvoch kamarátov začne pomaly vadiť. Častokrát sa pristihne, že premýšľa o odchode z teamu a vytvorení si vlastného konta. Čo ale s už odlovenými bodmi?

Marienka z druhého teamu už na geocaching nechce chodiť. Obviňuje ho, že mu zobral partnera. Nasleduje civilný rozchod a ukončenie činnosti teamu. Ani Janko ani Marienka už o ich pôvodnom teame nechcú ani počuť. Janko ale v geocachingu chce pokračovať a zakladá nové konto.

Dôsledky
Jožko mení heslo k pôvodnému kontu a dvom kamarátom ho odmietne dať. V odôvodnených prípadoch mu Groundspeak môže zmeniť aj názov konta. Veci si vysvetlia a Jožko pokračuje pod pôvodným názvom, ale už ako jediná osoba. Pravdou je, že týmto krokom si privlastnil aj body za keše, na ktorých osobne nebol. Tu férovosť končí.

Horšie riešenie si však zvolil Janko. Založil si nové konto. O utŕžené body z bývalého teamu ale nechce prísť a tak nahadzuje FI (found it) logy z nového konta a loguje text ako: "Logujem nález, ktorý som urobil ešte ako Janko a Marienka, ale team už neexistuje". Takýto log na mojej keši ma vždy rozpáli dobiela a mám chuť ho zmazať. Len moja lenivosť mi v tom doteraz zabránila.

Extrém
Každému teamu, ktorý pozostáva z viac, než jedného človeka, sa bez výnimky otvárajú neuveriteľné, až mysteriózne možnosti. Koľko členov, toľko rovnakých pečiatok. Každý člen sa môže rozbehnúť na iný kontinent a tam loviť donemoty. Team tak nazbiera body, o ktorých sa jednotlivcovi loviacemu férovo, nemôže ani snívať. Stále hovorím o fyzickom love keší a nie od stola. To je už ale iná kapitola.

Pár myšlienok na záver
Z týchto dôvodov nemám rád teamy v geocachingu. Sú nepriehľadné a páky na to, aby si každý člen teamu zaslúžil bod, ktorý má pripísaný, neexistujú. Poctivosť v geocachingu s jeho masovým rozšírením už dávno zanikla. A Groundspeak si musí priznať, že nevie, čo s tým. Miesto toho vymýšľa čudesné súťaže a rieši len technické veci. Webové stránky čím ďalej, tým viac komplikuje. Bez pokroku k lepšiemu. Možností na podvádzanie je dostatok. Napr. ďalší pre mňa neprijateľný prípad je, ak team príjme nového člena. Automaticky má aj tento newbie odlovené všetky predchádzajúce keše? Teoreticky áno. Brrr! Člen, ktorý má nulové skúsenosti, sa hrdí tisíckou odlovov! To ani nebudem komentovať.

Ako život nie je len čierno-biely, tak musím aj ja priznať, že nie všetky teamy majú uvedené vlastnosti. Snažia sa loviť férovo. Neviem, ale pochopiť dôvod vzniku teamu. Veď loviť sa dá aj na vlastné konto v rámci práve sformovaného teamu pre konkrétny lov. A nevidím nič zlé, ak naši hrdinovia - Janko a Marienka - majú vlastné kontá a na lov chodia spolu. V logbooku sa objavia dva podpisy a na webe dva logy. Takýto team má podstatne viac možností.

Názvy teamov tu uvedené sú náhodné a rozhodne sa netýkajú konkrétnych teamov. Celý príspevok sa týka výlučne teamov, ktoré sú zložené z viacerých ľudí. Teamy "človek + pes" sú milé a tým držím palce.
---

Cache Management

Ľudia zbierajú keše rôznym spôsobom. Bud kešky chodia za vami - vtedy si stačí potrebné kusy nahrať do GPSr alebo telefónu priamo zo stránok Groundspeaku a vyraziť. Iná situácia nastane, keď vy musíte chodiť za keškami. Pokiaľ ste kešeri, toto hobby beriete ako životný štýl. Naviac si zakúpite PM - prémiové členstvo. A ste v tom až po uši. Dostanete sa k informáciám o hromadách keší za veľmi krátky čas. V takom prípade je už poriadne nepraktické až nemožné si ich bezhlavo nahrať do GPSr všetky. Vzniká potreba ich manažovať.

Cache Management
Túto skutočnosť som si uvedomil v čase, keď som premýšľal, že napíšem príspevok o dvoch zaujímavých programoch a ich vzájomnom prepojení. PM používam už niekoľko rokov a za ten čas som si osvojil určitý spôsob práce s dátami. Netvrdím, že sa jedná o úplny ideál, ale mne rozhodne vyhovuje. Ušetrí dosť času a dáva dobré výsledky.

Kompletnú správu keší robím v programe GeoGet. Správu bodov záujmu (POI), trás (tracks), ciest (routes) a mnoho ďalšieho v programe BaseCamp. Správnym vzájomným prepojením týchto dvoch programov mám v rukách silný nástroj na plánovanie outdoorových aktivít.

GeoGet
Program pre geocaching a príbuzné odnože. Opisovať jeho možnosti nemá zmysel. To si vygooglí každý podľa chuti. Je ich toľko, že v jednom článku to vôbec nejde. Podľa môjho osobného názoru jeho potenciál využívam tak na 70%. Program má svojich priaznivcov i odporcov. Vo mne mal odporcu číslo jeden. Prvých pár klikov ma nepresvedčilo o tom, že ho potrebujem. Po nejakom čase som to skúsil znova. A bolo to.

Po naimportovaní PQ (pocket queries) si vyfiltrujem enablované keše aktualizované dnes. To je základná činnosť. S týmto by som si hravo vystačil až do najbližšej aktualizácie.

Poriešim nejaké mysterky, zapíšem finálne súradnice ako ďalší bod. Pokiaľ listing obsahuje nejaký známy overovač, jediným klikom sa z GeoGetu dostanem rovno na príslušnú stránku s predvyplnenými súradnicami. Kto toto vyskúšal, dá mi zapravdu, že to je jeden z užitočných doplnkov. Príslušnú množinu keší si vyexportujem do GPSr. Program automaticky zmení u mysteriek navigovanie na finálne súradnice. Toto mi maximálne vyhovuje. A je hotovo. GeoGet má k dispozícii mnoho exportovacích doplnkov. Medzi nimi je aj jeden pre BaseCamp. Programu by som ale vytkol, že zmeny hneď ukladá, čo vylučuje použiť Ctrl+Z. Ale žiť sa s tým dá.

GeoGet ďalej využijem pri plánovaní väčšieho odlovu v jednej lokalite. Vtedy filtrujem aktualizované keše podľa daného bodu a do istej vzdialenosti od neho, podľa predpripravenej trasy v BaseCampe, podľa nadefinovaného polygónu a podľa asi tony ďalších nastavení. Je dobré sa s týmito možnosťami zoznámiť. Záznamy podľa mojich kritérií označím tagmi a ostatné geocache odfiltrujem. Následné hromadné zobrazenie na Google mapách mi dá jasný obraz kam pôjdem a kde budem parkovať. Ladím, premýšľam, mením. Hotovo! Konečnú verziu množiny keší vyexportujem do aplikácie v telefóne pre zapisovanie Field notes rovno na mieste.

Potiaľto "paperless geocaching". Zase až tak mu neholdujem, lebo telefón si udržujem hlavne na telefónovanie. Baterka v ňom príliš dlho nevydrží a neprospieva jej časté používanie. Takže sa vrhnem na "paper-yes geocaching" a zvolené keše vyexportujem do CSV súboru a spracujem v Exceli. Vytlačím na papier, kde mám stále dosť miesta na poznámky k poznámkam z terénu. Po fyzickom zalogovaní je to rozhodne rýchlejšia a praktickejšia cesta, než zápis do telefónu s dotykovým displayom v 20-stupňovom mraze alebo hustom daždi. Papier a ceruzka toho znesú neskutočne veľa.

Po elektronickom zalogovaní doma dáta updatujem aj v GeoGete. Buď ručne alebo si znovu stiahnem zalogované keše, naimportujem do GeoGetu a ten automaticky rozozná v texte logu čas nájdenia krabičky, pridá k dátumu nálezu a keš označí ako nájdenú. Tým mám prehľad o nájdených keškách so všetkými údajmi použitými pri lúštení mysteriek, multín, earthiek a pod. Nie je zlé to mať takto pohromade. Následný export do Excelu potom zaručí hotové štatistické orgie. Dáta sa ďalej dajú vyexportovať do nových Google máp (viz môj starší príspevok aj s následným komentárom), kde môžete svoje nálezy pozorovať na mape a spomínať ako bolo na love.

BaseCamp
Tento program som dlho ignoroval, resp. už jeho predchodcu MapSource. Tak som ho nejako nepotreboval. Bol pribalený k GPSr a ja nemám moc v láske, keď mi niekto niečo núti. Tentokrát to bolo na škodu. Miesto toho, aby som sa mu pozrel na zúbok, vyhľadával som na nete nejaké editory GPX súborov. A že ich veľa nie je! Nakoniec som aj našiel a doteraz ho sem-tam použijem, ale ten vyexportuje napr. body do GPX súboru, s ktorým si Garmin príliš nerozumie.

Takže, BaseCamp je software na tvorbu a management všetkého, čo GPSr používa pre svoju činnosť a vyprodukuje. T.j. trasy, cesty, body atď. Mimochodom, trasa a cesta ani zďaleka nie je to isté. Pri kvalitných podkladových mapách je to poriadne silný nástroj na plánovanie. Nie je a ani nebol vyvinutý na účely geocachingu. Ani v tomto prípade nebudem popisovať jeho vlastnosti. Je príliš rozsiahly. Ale hlavne - je zadarmo. Garmin zarába inde.

Aplikácia disponuje dostatočnými možnosťami pre export dát v rôznych formátoch. Sú to GPX, GDB, CSV, KML, TCX a TXT. Pre import ich je ešte omnoho viac. Ja si vystačím s GPX a prípadne CSV pri exporte.

Dá sa tu elegantným spôsobom naplánovať cesta, spojiť s napr. keškami vyexportovanými z GeoGetu a plánovať čo ďalej. Pomocou routingu vytvoriť presnú trasu postupu. Záleží ovšem na použitých podkladových mapách ako routing zvládajú. Pripojiť sa dajú fotky, či video z výletu. Obrázky geotagujem v inom softwari primárne na to určenom, ale nie je to potrebné. BaseCamp vie aj toto. Trasy sa dajú plánovať buď z pripravených, či práve doplnených trasových bodov, importom alebo jednoduchým kreslením ceruzkou po mape.

S prejdenými, či plánovanými trasami si môžete robiť čo chcete - rozdeliť, spojiť, časť vymazať, presunúť, zmeniť popis. K dispozícii je graf nadmorskej výšky s jednoduchým meraním. Ten prekvapujúco obsahuje dostatok údajov pre plánovanie trasy, kde dôležitú úlohu hrá prevýšenie.

Body - to isté. Pridať, vymazať, presunúť, zmeniť popis, ikonu, poznámky, linky na webové stránky atď. Body je možné spájať do ciest a následne trás. Zdroje bodov môžu byť import zo súboru, manuálne, kopírovaním.

Všetky súvisiace dáta je možné krásne organizovať do záložiek a tie, alebo ich časti, potom exportovať na iné miesta v počítači alebo odoslať do GPSr. Táto posledná možnosť sa týka len zariadení Garmin. Rovnako aj export podkladových máp.

Aby som nezabudol na vlastné mapy (Custom maps) - t.j. vaše nákresy, obrázky z katastra nehnuteľností, prípadne nascanované historické mapy atď. Nie je problém. Ja takýto obrázok čo najpresnejšie nageotagujem v Google Earth, prispôsobím priehľadnosť a potom šup s ním do BaseCampu. Je až dychberúce, keď sa dostanete k historickým mapám a potom sa prechádzate po tých miestach. Čo všetko sa pod vašimi nohami odohrávalo. A bolo to skutočne tu!

Program má k dispozícii aj svoj cloudový priestor pre každého užívateľa. Neponúka veľa, ale aj tých 150 MB free sa môže zísť.

Aby som len nechválil, musím aj pohaniť. Podobne, ako GeoGet, program každú zmenu hneď ukladá, takže použitie Ctrl+Z môže byť občas problematické.

Inšpirujeme sa
To najzaujímavejšie som si nechal na koniec. Mnohým sa už určite stalo, že potrebovali inšpiráciu kam sa vydať na výlet. Donedávna som používal portál EveryTrail. Je to priestor pre ľudí, čo chcú zverejniť svoje trasy, na ktorých sa im páčilo. Tento portál bol však odpredaný inému cestovateľskému portálu a jeho služby začínajú byť viac než mizerné. Odozva zo serveru je neúmerne dlhá, upload fotografií a videí začína byť problém, ich zobrazenie už nefunguje a zverejnené kontakty ignorujú dotazy registrovaných užívateľov. Po prečítaní príspevkov na niektorých fórach a na Facebooku mi zostali oči pre plač. Ide to s nimi dole vodou. Možno príde čas, keď portál vstane z popola ako bájny Fénix. Ale tak nejako sa na to nespolieham.

Riešením na túto nepríjemnosť je jednoznačne BaseCamp. "Jednoznačne" preto, že podobných portálov je ako šafránu. Nikto asi nie je schopný z tejto služby vyžiť.

Program disponuje funkciou Adventures - dobrodružstvá. Keď si nastavíte mapu približne do oblasti, kam chcete ísť, z portálu si môžete stiahnuť dobrodružstvá v danej oblasti a veľmi širokom okolí. V základných informáciách nájdete dĺžku a trvanie trasy, ako ďaleko sa nachádza od stredu zobrazenej mapy, kto sa s vami chce o ňu podeliť. Sú tagované rôznymi outdoorovými činnosťami a s rôznou obtiažnosťou. Medzi tagmi samozrejme nájdete aj geocaching, v českej verzii programu "hledání pokladů". Môžu byť opatrené fotkami a videami. Po downloade je možné s nimi pracovať ako s vlastnými - t.j. odoslať do GPSr kompletne alebo len ich časť - trasu, body, obrázky. Zmena trasy, presunutie, vymazanie a pod. sú samozrejmé.

Rovnako aj upload vlastných dobrodružstiev je podstatne jednoduchší, než na spomínanom hasnúcom serveri. V programe si v záložke pekne zostavíte prejdenú trasu, doplníte fotky, videá, poznámky, či lákajúci popis a všetko ako jeden balík odošlete v jedinom kroku na server. V tom je tá výhoda oproti portálom. Všetko pripraviť offline - čo je podstatne rýchlejšie - a uploadovať naraz ako balík. Pracuje čisto a rýchlo. Dodatočné zmeny sa uploadujú podobne jednoducho.

Tieto trasy s kompletným popisom je možné nájsť aj cez internetový prehliadač, ale adventúru si nestiahnete. Len cez spomínaný program. Príklad takého dobrodružstva viditeľného cez browser vyzerá asi takto. Viem, že mnohí z vás nemajú radi - a patril som k nim aj ja - keď je nejaká služba viazaná na produkt. Ale ten produkt je zadarmo a - ako sme si prečítali - je použiteľný aj na množstvo iných úloh. Ak ste majiteľom GPSr od Garminu, zistíte, že bez BaseCampu doňho mapu nedostanete. A je fuk, či je to platená mapa alebo free.

Použitie programov v kocke

---