Keď
som sa blížil k tisícke odlovených keší, považoval som to za úspech
hodný nejakého príspevku do blogu. Kým som sa k tomu dostal, už mi 4
cifry v štatistike zovšedneli. Teraz mám za sebou druhú tisícovku a
blog neplánujem napísať, ani vyrobiť drevené kolieska. Blíži sa čosi
iné, významnejšie.
10 rokov
Svoju prvú geocache som odlovil
14.8.2005. Bola to
Vicky's Cache 1 - Red Rock / Cerveny Kamen
(GCH3G8). Od toho času pretieklo v riekach mnoho vody. Merané
v kilometroch a podľa štatistiky
Project-GC je to okolo 40 000 km.
V tomto cisle nie sú samozrejme zahrnuté cesty ku krabičkám z
home coordinates.
Úplne chápem výkonných zberačov, čo majú na konte 3000 keší za pol roka
a nad mojím výkonom mávnu rukou. Myslím ale, že to nie je až tak o
odlovenom
množstve. Každý z nás má k tomuto hobby iné podmienky. Niekto má vo
svojom okolí podporu, u niekoho je to chladnejšie, niekto loví
pravidelne a
iný zase nárazovo. Niekto kombajnuje a ani netuší, o čom tie keše sú, a
niekto číta listingy. Sme rôzni a to je na tom to zaujímavé. U mňa je
zo všetkých možností trochu.
FI/DNF
Najdôležitejšie je, že som sa naučil
ignorovať neúspech.
Pravda,
sebavedomie sa mi dosť podlomí, keď mám na predom plánovanom odlove 50%
DNF. To zabolí. Hojenie môže prísť už na druhý deň, keď zaznamenám 120%
FI logov. Niekedy to je ako na húpačke. Emocionálne vypätie prichádza
aj v situáciách, keď som 20 m od keše a nemôžem ju odloviť. Dôvodov
môže byť viac. Napríklad, že nie som v aute sám a o zastavení nemôže
byť reč. Pár takých situácií veru bolo :-). Riešenia sú dve: buď sa tam
vrátiť inokedy alebo si povedať, že keď tento bod nedám, svet sa
nezrúti.
Aby ale nevznikol mylný dojem, že lovím náhodne. Snažím sa využiť úplne
každú príležitosť.
Ak plánujeme dovolenku, rozhodne nakuknem do mapy,
čo tam je a podľa toho sa zariadim. Pretože nie sme v strednej Afrike,
je tam vždy čo loviť.
Na dne
Robiť geocaching nasilu nemá zmysel. Stráca sa tým jednoznačne jeho
poslanie. Robiť geocaching
na
hrane svojich možností je už čosi iné.
Siahnuť si na dno a byť odmenený zaslúženým bodom - to je pekných pár
mililitrov serotonínu v krvi!
To pomyselné dno máme každý inde. Niekto má arachnofóbiu (strach z
pavúkov) a zasvet by nevliezol
do
kanálu. Pri správnom odhodlaní uloviť
geocache, to však urobí. Premôže sa a siahne do diery... Kto z vás to
zažil, vie o čom hovorím. Niekto má klaustrofóbiu (starch z uzavretých
priestorov), ale je odhodlaný za keškou vliezť
do malej jaskyne, či
trhliny v skale,
kde sa
nemôže ani poriadne nadýchnuť. Dá to! Je šťastný. Pochváli sa
kamarátom, príbuzným. Teší ho to. Iný
sa bojí výšok a aj
tak sa chce
naučiť liezť. Zapíše sa do kurzu alebo skúša s kamarátmi. Tu
už ide o naozajstnú dôveru v seba i v kolegov. Chyba sa môže škaredo
vypomstiť. Nejde zmačknúť Ctrl+Z. Kúpi si vlastnú výbavu a trénuje.
Hoci len na obyčajnom strome - vyšplhať, spustiť sa, vyšplhať, spustiť
sa a tak stále dokola. Až získa návyky.
Nie je kumšt kešovať za pekného slnečného počasia. Výjsť za krabičkami
za dažďa a vetra či v tuhom mraze - to nie je bláznovstvo, ale cieľ.
Vtedy
sa dobre lovia keše na príliš exponovaných miestach. Za takého počasia
mukli sedia doma pri peci.
Poškodil som cache, čo teraz?
Mám ťažké srdce na "geokolegov", ktorí musia stoj čo stoj keš odloviť
aj za cenu jej poškodenia.
"Po
mne potopa" je typické ospravedlnenie
takého jednania. Mám bod; čo bude potom, ma už nezaujíma. Nech si to
rieši owner. Aj mne sa už stalo, že neopatrným narábaním s krabičkou
som ju poškodil. Bolo to nepríjemné, ale nie neriešitelné. Oznámiť túto
nehodu ownerovi nie je žiadna hanba. Dokonca mi ani nikto z nosa
neodhryzol.
Pri každej zalogovanej
keši som osobne bol. Nikto za mňa nelovil s mojou pečiatkou, nikdy som
nelovil "od stola".
Jednak je to nefér, jednak je to znásilnenie
geocachingu. A doteraz nechápem, aký to má zmysel. Snáď len tie body v
štatistike. Každý si zhodnotí, či mu to prinesie radosť
Vlastné keše
So skúsenosťou 300 keší som sa rozhodol, že by nebolo zlé
založiť svoju
vlastnú. Bral som túto úlohu viac, ako vážne. Na
vytipované miesto som
sa častokrát vracal a meral signál. Chcel som sa vyhnúť nepresnému
zameraniu. Tiež nemám rád, ked je signál 20 m mimo v teréne s voľným
výhľadom na oblohu. Spriemerované hodnoty som si skontroloval na mape.
Keď vyzerali dobre, mohol som ich zverejniť. Ani listing som
neodflákol. V jednoduchom HTML editore som si ho najprv napísal a
naformátoval. Až potom uploadoval na stránky Groundspeaku. Námaha stála
za to a doteraz podľa logov zisťujem, že tie listingy ľudia čítajú. To
ma teší.
Ešte jedna
vychytávka k
štýlu listingu, ktorú som použil na svojej
zatiaľ poslednej keši. Display GPSr je malý. Preto som uverejnil
informácie k lovu ako prvé. Nie je nič horšie, keď sa musim "prešúchať"
cez 10 strán aktuálne nepotrebných infromácií o histórii miesta až na
koniec, kde je vysvetlený spôsob lovu. Prsty sú väčšinou špinavé a
ľahko poškriabu display aj s ochrannou fóliou.
Masocaching
S postupom technológií došlo k
masovému
rozšíreniu geocachingu. Do
mobilov a tabletov sa montuje GPS prijímač štandardne. Ľudia ho chcú
využiť aj aktívnym spôsobom. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by sa
nesnažili zakladať keše na základe merania signálu mobilom. To väčšinou
dáva dosť slušné chyby. Je dosť faktorov, ktoré môžu slabší mobilový
prijímač a procesor výrazne ovplyvniť - listnatý les v lete, či hustá
oblačnosť
dokážu signál nepríjemne "rozostriť", blízkosť vysokej skaly alebo
budovy stočí signál smerom k nej a podobne. Na toto sú citlivé všetky
amatérske GPSr. V mobiloch sa ale musí dramaticky šetriť miestom a teda
prijímače v nich sú síce moderné, ale nie príliš presné. Je to ako so
snímačom vo fotoaparáte - malý jak blcha nesie 20 MPix. Z toho nikdy
kvalitná fotka v sťažených podmienkach nemôže byť.
Hľadáme, lovíme, logujeme
Pri hľadaní v lese sa mi niekedy osvedčilo pozrieť,
kedy bola keš
založená. Obrázky môžu napovedať tiež. Ak v lete, môžem
počítať s
rozptylom aspoň 20 m. Je to ale veľmi individuálne a skôr raritné, aby
som sa na to spoliehal.
Čo mám pri hľadaní keší rád, je keď sa stretnem s muklami
neagresívnymi, ochotnými sem-tam prehodiť slovo. To mi urobí dobrú
náladu. Väčšina kešerov už vie, že čím viac sme
pri hľadaní nenápadní,
tým viac je nás vidieť. Naučil som sa muklov odhadovať. Ak hrozí, že
len číhajú, aby mohli keš zrušiť, je lepšie nechať krabku krabkou a
vrátiť sa neskôr. Alebo vôbec. Je to ťažké? Ja viem :-).
Vtedy si poviem, že keš je ako električka. Keď nechytím túto, príde
ďalšia. Nechať krabicu neodlovenú kvôli muklom je fakt nepríjemné.
Rovnako ako mnohé T5-ky. Keď nemám výbavu alebo riziko je príliš
vysoké, nechám to tak. Aj ked ju vidím len pár metrov od seba. Tak, ako
sa nedá
vypiť všetka
slivovica a pomilovať všetky ženy, tak sa nedajú
odloviť všetky keše. Keď si toto geocacher uvedomí, stáva sa kešerom
dospelým.
Neviem, či to je normálne, ale ešte stále pred každým väčším "výjazdom"
pociťujem ľahkú nervozitu. Aj keď sa jedná o jednoduchú záležitosť. Je
to také
príjemné mravenčenie.
Zápis do logbooku si vyžaduje určitú
štábnu kultúru.
Aspoň trochu
čitateľný podpis nie je na škodu. Kto si kontroluje zhodu fyzického
zápisu na papieri s tým elektronickým na nete, vie o čom hovorím.
Vlastné písadlo
by malo byť samozrejmosťou. Dosť ma znechucujú
elektronické logy, ktoré hovoria niečo o tom, že v mojej keši nie je
ceruzka
a nasleduje fotka s logbookom v ruke ako dôkaz fyzického logu. Týmto
odkazujem všetkým: v mojich mikrovkách písadlo nie je a nebude! A ani
nevidím dôvod, prečo by som mal na to v listingu upozorniť zápisom
BYOP (bring your own
pen - vezmite si vlastné pero), prípadne mega-ikonou na pol monitora.
Každý kešer, ktorý má svoju
osobnú
pečiatku, ju aj rád používa.
Niektorí sú až tak na ňu hrdí, že ju vrazia do logbooku stočeného v
nano-keši. To je potom na zabitie, keď sa ďalších 10 nálezcov nemá kam
podpísať.
Typy keší
Obľúbenosť typov keší sa mení podľa situácie. Pokiaľ idem do neznáma
alebo mám pocit, že lovím kvôli štatistike, zaujímavé sú
rýchle keše.
Tradičky, predlúštené mysterky, earthky a podobne. Až potom prichádzajú
na rad tie pomalšie, ako multiny či dokonca WIG (whereigo).
K
tým posledným: pravdepodobným zámerom WIG keší bolo vytvoriť
multi-mystery
cache v elektronickej podobe. Pokiaľ je dobre naprogramovaná, je to
fakt dobrá zábava. Párkrát sa mi však stalo, že GPSr zamrzol a bolo
nutné začať znova. To sa mi už nechcelo. Alebo po mnohých kilometroch
chôdze hra skončila
bez
vypísania odomykacieho kľúča. Podobných
problémov sa vyskytovalo asi hodne u mnohých užívateľov. Na stránkach
Groundspeaku to moc nesledujem, ale viem, že tvorcovia vývojového
softwaru ho aktualizovali naposledy 29.5.2008. Obľúbenosť
tejto varianty geocachingu asi
nie je príliš vysoká. Odkaz na stránky hry
Wherigo
na strankach
Geocaching som v
novej verzii už nenašiel.
Je
tu ešte jeden typ "keší" pochádzajúcich z kuchyne Groundspeaku -
Waymarking. Nič sa nikde nehľadá
ani nezbiera. Ide len o to dostať sa na zaujímavé súradnice a tam sa
napríklad odfotiť s GPS-kou v ruke. Návštevu potom stačí zalogovať. Ani
táto hra sa však neteší nejakej prílišnej obľube.
Závod s časom
Mať na svojom konte zápis FTF vo fungl novom logbooku láka veľa ľudí.
Niekto na tom
dokonca stavia svoju prestíž. Takým ľuďom gratulujem, že si dokážu čas
a okolie zmenežovať tak, aby mohli kedykoľvek vyraziť na novú geocache
len čo pípne. A mobil sa ozve hoci aj o polnoci, v piatkovej
dopravnej
špičke alebo počas pracovnej doby. Podľa toho, kedy reviewer klikne na
tlačítko "Approve".
FTF nie je len prvý zápis.
Mnoho stôp po lovcoch zatiaľ chýba.
Vychodená geodiaľnica, odretá kôra na tom správnom strome kde sa šišky
podobajú ako vajce vajcu, zlomená haluz, nesprávne maskovanie atď.
FTF-kár sa ani nemôže dopredu pripraviť na základe predchádzajúcich
logov. Maximálne si v tej rýchlosti môže všimnúť atribúty a možno
stihne aj časť listingu s popisom. Ale to dosť pochybujem. Sú
to takí cacherskí pionieri. Robia pre nás, čo chodíme "deň po",
záslužnú prácu :-).
Ešte k tej rýchlosti. Keď pípne nová keš, je nutné tam byť v prvej
skupine. Osamotený FTF-kár je v mestách dosť neznámy pojem. Maximálna
povolená rýchlosť mnohým nie je na prekážku a frčia ozlomkrky. Dopravná
zápcha je však často neriešiteľný problém. Nervozita stúpa, škrípanie
zubami a pneumatikami je počuť už celkom zreteľne. K tomuto by som mal
jednu
futuristickú, ba až
kacírsku
myšlienku.
Pre vozidlo kešera,
označené tabuľkou vydanou
dopravným inšpektorátom (DI) a viditeľne umiestnenou na prednom skle,
by platili
niektoré výnimky z dopravných predpisov. Najmä:
- parkovanie
na
miestach, kde je to dopravným značením zakázané alebo obmedzené
- vjazd do
zákazu
- otáčanie sa
na
svetelnej križovatke
- prejazd cez
plnú čiaru, výnimka platí aj cez dvojitú plnú čiaru
- prekročenie
maximálnej
povolenej rýchlosti v obci i mimo obce za
predpokladu, že k novej keši nie je viac, ako 5 km vzdušnou čiarou (čím
by sa dala šanca aj miestnym kešerom túžiacim po FTF), pričom šofér
nesmie ohroziť ani obmedziť iných účastníkov cestnej premávky.
Tabuľka DI by mohla byť
nahradená 4-farebným majákom zakúpeným s
povolením DI.
Kešeri by už potom mohli loviť väčšinu krabíc
drive-in... Hrozná
predstava.
Našťastie to tak nie je a nebude. To ma núti
plánovať si parkpointy
tak, aby som obišiel pešo čo najviac keší za rozumný čas. Súčasne to
miesto by malo byť obývané. Snažím sa teda splynúť s plechovým davom.
Toto je ideálna situácia a nie vždy sa zadarí. Plánovanie výjazdu na
celý deň mi zaberá dosť času a nie som z toho nadšený.
Keď sme pri tej doprave. Lovenie krabičiek autom je
ideálny tréning, ako
sa dokonale zžiť so svojím plechovým miláčikom. Žiadna autoškola vás
nenaučí takej zručnosti, ako práve geocaching.
Na autocvičisku nenájdete
blatové polňačky; kaluže s neznámou hĺbkou; mosty, čo
sotva držia
pohromade; namrznutú cestu so sklonom 15%; slepé cestičky, kde po 300
metroch zistíte, že sa tu otočí maximálne bicykel; vyjazdené hlboké
koľaje, ktoré určite znamenajú poškodený podvozok; ostré kamene, ktoré
vás pošlú rovno do pneuservisu. Pokračovať by sa dalo dlho.
Tic-tac
Keď som mal na konte okolo 40 keší, odišiel som do juhomoravských
"lovíšť". Tu som si zvykol na istý štandard. Ten sa týka aj používania
krabičiek od Tic-Tacov. Na fórach som videl pár príspevkov, ktoré
používanie tic-tacoviek pripisujú ako špecialitu českým kačerom. Mne sa
tieto krabičky zdajú ako celkom vhodné pre ploskú mikrovku do
prostredia chráneného pred vodou. Sú v podstate zadarmo a hojne
prístupné. Práve tá druhá
vlastnosť by mala byť rozhodujúca pri voľbe krabice.
Zberači FP
Nemá zmysel pre prvých pár lovcov vymyslieť úkryt v podobe modelu
železnice s nákladmi 200 EUR, logbook ukryť do jedného zo 100 vagónov,
nazbierať pár desiatok FP (favor point) a po vymuklení pre nedostatok
času to celé zrušiť a nahradiť PETkou. V juhomoravskom kraji osobne
poznám 2 ownerov, ktorí majú úžasné úkryty a príkladne sa o ne starajú.
Verte mi, je radosť odloviť čosi také. Na ich štatistikách FP je to
jasne vidieť. A právom.
Jedna bratislavská geocache ma celkom pobavila. Keďže to bola kanálovka
(skôr by som povedal, že stokovka), miesta bolo málo, balansovanie na
kameňoch v podrepe, pod nimi zurčiaca voda, sem-tam sa mihla žaba a
pavúci. A owner si povedal, že to ešte trochu sťaží. Do krabice dal asi
30 prázdnych krabičiek z kinderka. Len v jednej z nich bol
logbook. Nedávno som bol na
veľmi podobne riešenej tradičke. V Pozořicích, pár kilometrov východne
od Brna. Tých kinder-obalov tam bolo aspon
100. A v každom fake logbook. Až na jeden, ten pravý. Ďalej pokračovať
nemusím. Proste správna zábava.
Servisovanie vlastných
V chvále i hane kanáloviek, mostoviek, stromoviek, jaskyňoviek,
zaokapoviek a ďalších "-viek" by sa dalo pokračovať donekonečna.
Myslím, že všetky keše majú jedno spoločné: nestačí založiť, je nutné
sa
o vlastné skrýše aj
starať. Je to istá zodpovednosť voči lovcom. Pravidlá
Groundspeaku k tomu majú tiež čo povedať. Je slušné si nechať posielať
notifikácie z vlastných keší na mobil, aby sa dalo rýchlo zareagovať.
Každá situácia je riešiteľná. Pri druhom-treťom DNF logu, musí owner
zbystrieť a keš pravdepodobne disablovať. Kontrola by mala nasledovať
čo najskôr. Keď zrovna nemá čas na opravu, môže požiadať kamaráta z jej
blízkosti, aby ju provizórne opravil.
Mizerné hodnotenie na GCVote dávam krabiciam, ktoré nesú ťažké
známky
zanedbania. Owner v nich má hrdzavé sponky, nepíšúce perá,
nahádzaný
bordel (tým nemyslím hračky z kinderiek) a špinu, nepoužiteľný,
plesnivý logbook
atď. Beriem to ako pohŕdanie lovcami zo strany ownera. Platí to aj
opačne. Svoje si
pomyslím o lovcoch, ktorí si
pomýlia
geokeš s odpadkovým košom -
lístky z MHD, listy zo stromov, žalude, obyčajné kamane z okolia a
podobne. Pýtam sa:
Čo
vás k tomu vedie? Chcete niečo vymeniť? Tak si
noste veci na výmenu so sebou! Jáj, vy máte deti a ony stoj čo
stoj niečo z krabičky chcú. Ale
to
je váš problém.
SWG, CWG, xWG
Slovak Wood Geocoin, Czech Wood Geocoin, spoločne "xWG". Osobné (aj
príležitostné) drevené kolieska sú zavedené ako štandard nielen v
našich zemepisných šírkach. Slúžia na výmenu navzájom. Majú
zberatelskú
hodnotu. Kešeri si ich dávajú vypáliť firmám na to sa
špecializujúcim.
Tie ich potom aj zaradia do spoločného katalógu. Šablóna je daná a je
dostupná vo vektore. Takže predná strana sa dá pripraviť podľa
vlastných predstáv. Zadná zostáva nemenná. Cena v Čechách je okolo 5 Kč
za kus. Napriek tomu sa tieto
predmety
z geokeší kradnú! Zámer tohto
sortimentu je už dosť známy aj u neskúsených kešerov. Takže vylučujem,
že zobrať xWG z krabice bez výmeny je vec nevedomosti. Niekoľkokrát som
zadotoval jednu svoju keš vlastnými SWG. Ani raz sa tam nezohriali
dlhšie, než týždeň.
TB, GC
Travel bugy, geocoiny. Moc pekné vecičky v úlohe
cestovateľov z keše do
keše. Owneri v nich mnohokrát majú nemalé peniaze. Travel
bugom je
dokonca v jednom prípade aj kamera, kde sa každý nálezca môže natočiť.
Tomu hovorím úžasný nápad. Som ale realista a akosi pochybujem, že je
ešte v obehu. Cestovatelia sa totiž veľmi radi strácajú. Do nenávratna.
Investujeme do seba
Ako som už spomínal, za krabicami sa vyberáme do rôzneho terénu, kde na
nás číha nielen pekné počasie, lezieme do výšok i do hĺbok, plavíme sa
po vode. Na svete je vyše dvoch miliónov geokeší. Tieto predpoklady
majú spoločného menovateľa - výbava. Výbava je spojená s výrazom
"investícia". Fajnšmekri si už nevystačia len s GPS-kou a fľašou vody.
Musia do svojho hobby investovať.
Vhodné oblečenie a technické zázemie
nie je zadarmo.
Bežná, ale kvalitná, turistická výbava nám z rozpočtu odhryzne pekných
pár stoviek EUR. Luxusnejší GPS prijímač nás výjde na ďalších 500 EUR.
Za výbavu pre odlov T5 dáme ďalšie a ďalšie stovky. Dobrú baterku na
nočné lovy rozhodne nedávajú obchody ako poďakovanie za nákup. S
peknými pár desiatkami evri musíme počítať za kus, ktorý nám osvieti
priestor aspoň 1000 lumenmi. Na tie 3-wattové so 100 lumenmi zabudnite.
Sú vhodné na doma, keď nám zhasne svetlo. Na jedno pravidlo by sme však
mali myslieť -
do tmy sa
nepúšťame len s jediným zdrojom svetla. Jaskyňa, kanál, či
tmavý les nadobudnú úplne iné rozmery, ak nám zhasne baterka. Skúste si
to. Bu bu bu!
Kto nechce náhodne a živelne loviť, bude pociťovať potrebu si
keše organizovať.
Sťahovať si stovky keší a ich pravidelný update po jednom zo stránok
geocaching.com je prakticky nemožné. Po zaplatení
členského príspevku (Premium
Member) 30 EUR na rok sa však dostanete na iný level.
Filtrovanie a hromadné sťahovanie keší je samozrejmosťou. Rovnako aj
plánovanie výletu a stiahnutie keší pozdĺž trasy. Uvidíte aj keše
určené len pre prémiových členov a plno ďalších vymožeností, ktoré nás
dostanú rýchlejšie od počítača do outdooru.
Pri potulovaní sa za krabičkami musíme počítať aj s
nutnými stratami, poškodením, či
opotrebovaním vlastných vecí. Jeden GPSr mi ukradli na
letisku, ďalší som vlastou blbosťou stratil. Pád zo stromu nemusí na
nás zanechať žiadnu stopu. Ale taký mobil, na ktorý dopadneme, to už
asi nerozchodí.
Ani vo vode sa mu páčiť nebude. Turistické topánky nevydržia večne.
Vetrovka, či nohavice môžu utrpieť vážne poškodenie pri páde, alebo
šmýkaní sa zo strmého kopca. Nezahoja sa ako odreté dlane.
Suveníry
Nakoniec
ešte pár slov o suveníroch. Sú to akési
virtuálne odmeny za
naše hľadačské úspechy. Groundspeak ich zaviedol relatívne nedávno.
Udeľuje ich za získané body doma aj v cudzine, či pri nejakej
príležitosti, ktorú organizuje. V auguste tohto roku to bol
Road Trip Hero
suvenír. Pre jeho získanie bolo treba odloviť podľa stanoveného
kalendára aspoň jednu cache s viac než 10 FP, jednu mysterku, jeden
event, jednu earth cache a jednu cache s D5 alebo T5. Za
každý
odlov bol suvenír a jeden bonusový, ktorý vidíte vpravo. To všetko bolo
nutné stihnúť počas jedného mesiaca v stanovených týždňoch. Minulý rok
bola podobná súťaž. V
roku 2015 sa dal suvenír získať 14. marca, keď sa konal
PI Day, dátum
zapísaný v americkom formáte je 3.14.15 - jasné číslo pí.
Tieto odmeny majú formu malých obrázkov uverejnených v profile kešera.
Sympatickým spôsobom vyjadrujú ako sledujeme stránky Groundspeaku a ich
The Geocaching Blog.
Záver
Týmto chcem vyjadriť obdiv a poďakovanie slušným a poctivým kešerom za
to, že sa ku keškám správajú akoby ich sami zakladali. Poďakovanie a
obdiv si zaslúžia aj tí, čo sa v prírode a na pietnych
miestach
správajú ako
zvieratá - ticho a nenápadne. Má to pozitívny vplyv pri
tvorbe nášho morálneho kreditu v spoločnosti. Všetkým prajem dobrý signál.
---
