Koľko kešiek máš?

Nedávno ma schevka oslovila, či by som pripspel do časopisu svojím pohľadom na geocachingovú scénu. Téma široká, nápad nikde. Ten sa nakoniec dostavil sám.

Spolužiaci zo základky
Stretol som spolužiaka zo základnej školy. Po tých rokoch a kilách sme sa spoznali. Prebrali sme svoje rodiné príbehy aj hobby. Vyplynulo, že on je mukel a ja kešer. Vedel o čo ide a tak jeho prvá otázka bola na počet mojich odlovov. Neviem, či si všimol moje počudovanie nad otázkou. Téma na článok však bola jasná, už len zosmoliť text, čo má hlavu a pätu. Celý článok.

Mojich 10 rokov geocachingu

Keď som sa blížil k tisícke odlovených keší, považoval som to za úspech hodný nejakého príspevku do blogu. Kým som sa k tomu dostal, už mi 4 cifry v štatistike zovšedneli. Teraz mám za sebou druhú tisícovku a blog neplánujem napísať, ani vyrobiť drevené kolieska. Blíži sa čosi iné, významnejšie.

10 rokov
Svoju prvú geocache som odlovil 14.8.2005. Bola to Vicky's Cache 1 - Red Rock / Cerveny Kamen (GCH3G8). Od toho času pretieklo v riekach mnoho vody. Merané v kilometroch a podľa štatistikyProject-GC je to okolo 40 000 km. V tomto cisle nie sú samozrejme zahrnuté cesty ku krabičkám z home coordinates.

Úplne chápem výkonných zberačov, čo majú na konte 3000 keší za pol roka a nad mojím výkonom mávnu rukou. Myslím ale, že to nie je až tak o odlovenom množstve. Každý z nás má k tomuto hobby iné podmienky. Niekto má vo svojom okolí podporu, u niekoho je to chladnejšie, niekto loví pravidelne a iný zase nárazovo. Niekto kombajnuje a ani netuší, o čom tie keše sú, a niekto číta listingy. Sme rôzni a to je na tom to zaujímavé. U mňa je zo všetkých možností trochu.

FI/DNF
Najdôležitejšie je, že som sa naučil ignorovať neúspech. Pravda, sebavedomie sa mi dosť podlomí, keď mám na predom plánovanom odlove 50% DNF. To zabolí. Hojenie môže prísť už na druhý deň, keď zaznamenám 120% FI logov. Niekedy to je ako na húpačke. Emocionálne vypätie prichádza aj v situáciách, keď som 20 m od keše a nemôžem ju odloviť. Dôvodov môže byť viac. Napríklad, že nie som v aute sám a o zastavení nemôže byť reč. Pár takých situácií veru bolo :-). Riešenia sú dve: buď sa tam vrátiť inokedy alebo si povedať, že keď tento bod nedám, svet sa nezrúti.

Aby ale nevznikol mylný dojem, že lovím náhodne. Snažím sa využiť úplne každú príležitosť. Ak plánujeme dovolenku, rozhodne nakuknem do mapy, čo tam je a podľa toho sa zariadim. Pretože nie sme v strednej Afrike, je tam vždy čo loviť.

Na dne
Robiť geocaching nasilu nemá zmysel. Stráca sa tým jednoznačne jeho poslanie. Robiť geocaching na hrane svojich možností je už čosi iné. Siahnuť si na dno a byť odmenený zaslúženým bodom - to je pekných pár mililitrov serotonínu v krvi!

To pomyselné dno máme každý inde. Niekto má arachnofóbiu (strach z pavúkov) a zasvet by nevliezol do kanálu. Pri správnom odhodlaní uloviť geocache, to však urobí. Premôže sa a siahne do diery... Kto z vás to zažil, vie o čom hovorím. Niekto má klaustrofóbiu (starch z uzavretých priestorov), ale je odhodlaný za keškou vliezť do malej jaskyne, či trhliny v skale, kde sa nemôže ani poriadne nadýchnuť. Dá to! Je šťastný. Pochváli sa kamarátom, príbuzným. Teší ho to. Iný sa bojí výšok a aj tak sa chce naučiť liezť. Zapíše sa do kurzu alebo skúša s kamarátmi. Tu už ide o naozajstnú dôveru v seba i v kolegov. Chyba sa môže škaredo vypomstiť. Nejde zmačknúť Ctrl+Z. Kúpi si vlastnú výbavu a trénuje. Hoci len na obyčajnom strome - vyšplhať, spustiť sa, vyšplhať, spustiť sa a tak stále dokola. Až získa návyky.

Nie je kumšt kešovať za pekného slnečného počasia. Výjsť za krabičkami za dažďa a vetra či v tuhom mraze - to nie je bláznovstvo, ale cieľ. Vtedy sa dobre lovia keše na príliš exponovaných miestach. Za takého počasia mukli sedia doma pri peci.

Poškodil som cache, čo teraz?
Mám ťažké srdce na "geokolegov", ktorí musia stoj čo stoj keš odloviť aj za cenu jej poškodenia. "Po mne potopa" je typické ospravedlnenie takého jednania. Mám bod; čo bude potom, ma už nezaujíma. Nech si to rieši owner. Aj mne sa už stalo, že neopatrným narábaním s krabičkou som ju poškodil. Bolo to nepríjemné, ale nie neriešitelné. Oznámiť túto nehodu ownerovi nie je žiadna hanba. Dokonca mi ani nikto z nosa neodhryzol.

Pri každej zalogovanej keši som osobne bol. Nikto za mňa nelovil s mojou pečiatkou, nikdy som nelovil "od stola". Jednak je to nefér, jednak je to znásilnenie geocachingu. A doteraz nechápem, aký to má zmysel. Snáď len tie body v štatistike. Každý si zhodnotí, či mu to prinesie radosť

Vlastné keše
So skúsenosťou 300 keší som sa rozhodol, že by nebolo zlé založiť svoju vlastnú. Bral som túto úlohu viac, ako vážne. Na vytipované miesto som sa častokrát vracal a meral signál. Chcel som sa vyhnúť nepresnému zameraniu. Tiež nemám rád, ked je signál 20 m mimo v teréne s voľným výhľadom na oblohu. Spriemerované hodnoty som si skontroloval na mape. Keď vyzerali dobre, mohol som ich zverejniť. Ani listing som neodflákol. V jednoduchom HTML editore som si ho najprv napísal a naformátoval. Až potom uploadoval na stránky Groundspeaku. Námaha stála za to a doteraz podľa logov zisťujem, že tie listingy ľudia čítajú. To ma teší.

Ešte jedna vychytávka k štýlu listingu, ktorú som použil na svojej zatiaľ poslednej keši. Display GPSr je malý. Preto som uverejnil informácie k lovu ako prvé. Nie je nič horšie, keď sa musim "prešúchať" cez 10 strán aktuálne nepotrebných infromácií o histórii miesta až na koniec, kde je vysvetlený spôsob lovu. Prsty sú väčšinou špinavé a ľahko poškriabu display aj s ochrannou fóliou.

Masocaching
S postupom technológií došlo k masovému rozšíreniu geocachingu. Do mobilov a tabletov sa montuje GPS prijímač štandardne. Ľudia ho chcú využiť aj aktívnym spôsobom. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by sa nesnažili zakladať keše na základe merania signálu mobilom. To väčšinou dáva dosť slušné chyby. Je dosť faktorov, ktoré môžu slabší mobilový prijímač a procesor výrazne ovplyvniť - listnatý les v lete, či hustá oblačnosť dokážu signál nepríjemne "rozostriť", blízkosť vysokej skaly alebo budovy stočí signál smerom k nej a podobne. Na toto sú citlivé všetky amatérske GPSr. V mobiloch sa ale musí dramaticky šetriť miestom a teda prijímače v nich sú síce moderné, ale nie príliš presné. Je to ako so snímačom vo fotoaparáte - malý jak blcha nesie 20 MPix. Z toho nikdy kvalitná fotka v sťažených podmienkach nemôže byť.

Hľadáme, lovíme, logujeme
Pri hľadaní v lese sa mi niekedy osvedčilo pozrieť, kedy bola keš založená. Obrázky môžu napovedať tiež. Ak v lete, môžem počítať s rozptylom aspoň 20 m. Je to ale veľmi individuálne a skôr raritné, aby som sa na to spoliehal.

Čo mám pri hľadaní keší rád, je keď sa stretnem s muklami neagresívnymi, ochotnými sem-tam prehodiť slovo. To mi urobí dobrú náladu. Väčšina kešerov už vie, že čím viac sme pri hľadaní nenápadní, tým viac je nás vidieť. Naučil som sa muklov odhadovať. Ak hrozí, že len číhajú, aby mohli keš zrušiť, je lepšie nechať krabku krabkou a vrátiť sa neskôr. Alebo vôbec. Je to ťažké? Ja viem :-).

Vtedy si poviem, že keš je ako električka. Keď nechytím túto, príde ďalšia. Nechať krabicu neodlovenú kvôli muklom je fakt nepríjemné. Rovnako ako mnohé T5-ky. Keď nemám výbavu alebo riziko je príliš vysoké, nechám to tak. Aj ked ju vidím len pár metrov od seba. Tak, ako sa nedá vypiť všetka slivovica a pomilovať všetky ženy, tak sa nedajú odloviť všetky keše. Keď si toto geocacher uvedomí, stáva sa kešerom dospelým.

Neviem, či to je normálne, ale ešte stále pred každým väčším "výjazdom" pociťujem ľahkú nervozitu. Aj keď sa jedná o jednoduchú záležitosť. Je to také príjemné mravenčenie.

Zápis do logbooku si vyžaduje určitú štábnu kultúru. Aspoň trochu čitateľný podpis nie je na škodu. Kto si kontroluje zhodu fyzického zápisu na papieri s tým elektronickým na nete, vie o čom hovorím.

Vlastné písadlo by malo byť samozrejmosťou. Dosť ma znechucujú elektronické logy, ktoré hovoria niečo o tom, že v mojej keši nie je ceruzka a nasleduje fotka s logbookom v ruke ako dôkaz fyzického logu. Týmto odkazujem všetkým: v mojich mikrovkách písadlo nie je a nebude! A ani nevidím dôvod, prečo by som mal na to v listingu upozorniť zápisom BYOP (bring your own pen - vezmite si vlastné pero), prípadne mega-ikonou na pol monitora.

Každý kešer, ktorý má svoju osobnú pečiatku, ju aj rád používa. Niektorí sú až tak na ňu hrdí, že ju vrazia do logbooku stočeného v nano-keši. To je potom na zabitie, keď sa ďalších 10 nálezcov nemá kam podpísať.

Typy keší
Obľúbenosť typov keší sa mení podľa situácie. Pokiaľ idem do neznáma alebo mám pocit, že lovím kvôli štatistike, zaujímavé sú rýchle keše. Tradičky, predlúštené mysterky, earthky a podobne. Až potom prichádzajú na rad tie pomalšie, ako multiny či dokonca WIG (whereigo).

K tým posledným: pravdepodobným zámerom WIG keší bolo vytvoriť multi-mystery cache v elektronickej podobe. Pokiaľ je dobre naprogramovaná, je to fakt dobrá zábava. Párkrát sa mi však stalo, že GPSr zamrzol a bolo nutné začať znova. To sa mi už nechcelo. Alebo po mnohých kilometroch chôdze hra skončila bez vypísania odomykacieho kľúča. Podobných problémov sa vyskytovalo asi hodne u mnohých užívateľov. Na stránkach Groundspeaku to moc nesledujem, ale viem, že tvorcovia vývojového softwaru ho aktualizovali naposledy 29.5.2008. Obľúbenosť tejto varianty geocachingu asi nie je príliš vysoká. Odkaz na stránky hry Wherigo na strankach Geocaching som v novej verzii už nenašiel.

Je tu ešte jeden typ "keší" pochádzajúcich z kuchyne Groundspeaku - Waymarking. Nič sa nikde nehľadá ani nezbiera. Ide len o to dostať sa na zaujímavé súradnice a tam sa napríklad odfotiť s GPS-kou v ruke. Návštevu potom stačí zalogovať. Ani táto hra sa však neteší nejakej prílišnej obľube.

Závod s časom
Mať na svojom konte zápis FTF vo fungl novom logbooku láka veľa ľudí. Niekto na tom dokonca stavia svoju prestíž. Takým ľuďom gratulujem, že si dokážu čas a okolie zmenežovať tak, aby mohli kedykoľvek vyraziť na novú geocache len čo pípne. A mobil sa ozve hoci aj o polnoci, v piatkovej dopravnej špičke alebo počas pracovnej doby. Podľa toho, kedy reviewer klikne na tlačítko "Approve".

FTF nie je len prvý zápis. Mnoho stôp po lovcoch zatiaľ chýba. Vychodená geodiaľnica, odretá kôra na tom správnom strome kde sa šišky podobajú ako vajce vajcu, zlomená haluz, nesprávne maskovanie atď. FTF-kár sa ani nemôže dopredu pripraviť na základe predchádzajúcich logov. Maximálne si v tej rýchlosti môže všimnúť atribúty a možno stihne aj časť listingu s popisom. Ale to dosť pochybujem. Sú to takí cacherskí pionieri. Robia pre nás, čo chodíme "deň po", záslužnú prácu :-).

Ešte k tej rýchlosti. Keď pípne nová keš, je nutné tam byť v prvej skupine. Osamotený FTF-kár je v mestách dosť neznámy pojem. Maximálna povolená rýchlosť mnohým nie je na prekážku a frčia ozlomkrky. Dopravná zápcha je však často neriešiteľný problém. Nervozita stúpa, škrípanie zubami a pneumatikami je počuť už celkom zreteľne. K tomuto by som mal jednu futuristickú, ba až kacírsku myšlienku.

Pre vozidlo kešera, označené tabuľkou vydanou dopravným inšpektorátom (DI) a viditeľne umiestnenou na prednom skle, by platili niektoré výnimky z dopravných predpisov. Najmä:

• parkovanie na miestach, kde je to dopravným značením zakázané alebo obmedzené
• vjazd do zákazu
• otáčanie sa na svetelnej križovatke
• prejazd cez plnú čiaru, výnimka platí aj cez dvojitú plnú čiaru
• prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci i mimo obce za predpokladu, že k novej keši nie je viac, ako 5 km vzdušnou čiarou (čím by sa dala šanca aj miestnym kešerom túžiacim po FTF), pričom šofér nesmie ohroziť ani obmedziť iných účastníkov cestnej premávky.

Tabuľka DI by mohla byť nahradená 4-farebným majákom zakúpeným s povolením DI.

Kešeri by už potom mohli loviť väčšinu krabíc drive-in... Hrozná predstava.

Našťastie to tak nie je a nebude. To ma núti plánovať si parkpointy tak, aby som obišiel pešo čo najviac keší za rozumný čas. Súčasne to miesto by malo byť obývané. Snažím sa teda splynúť s plechovým davom. Toto je ideálna situácia a nie vždy sa zadarí. Plánovanie výjazdu na celý deň mi zaberá dosť času a nie som z toho nadšený.

Keď sme pri tej doprave. Lovenie krabičiek autom je ideálny tréning, ako sa dokonale zžiť so svojím plechovým miláčikom. Žiadna autoškola vás nenaučí takej zručnosti, ako práve geocaching. Na autocvičisku nenájdete blatové polňačky; kaluže s neznámou hĺbkou; mosty, čo sotva držia pohromade; namrznutú cestu so sklonom 15%; slepé cestičky, kde po 300 metroch zistíte, že sa tu otočí maximálne bicykel; vyjazdené hlboké koľaje, ktoré určite znamenajú poškodený podvozok; ostré kamene, ktoré vás pošlú rovno do pneuservisu. Pokračovať by sa dalo dlho.

Tic-tac
Keď som mal na konte okolo 40 keší, odišiel som do juhomoravských "lovíšť". Tu som si zvykol na istý štandard. Ten sa týka aj používania krabičiek od Tic-Tacov. Na fórach som videl pár príspevkov, ktoré používanie tic-tacoviek pripisujú ako špecialitu českým kačerom. Mne sa tieto krabičky zdajú ako celkom vhodné pre ploskú mikrovku do prostredia chráneného pred vodou. Sú v podstate zadarmo a hojne prístupné. Práve tá druhá vlastnosť by mala byť rozhodujúca pri voľbe krabice.

Zberači FP
Nemá zmysel pre prvých pár lovcov vymyslieť úkryt v podobe modelu železnice s nákladmi 200 EUR, logbook ukryť do jedného zo 100 vagónov, nazbierať pár desiatok FP (favor point) a po vymuklení pre nedostatok času to celé zrušiť a nahradiť PETkou. V juhomoravskom kraji osobne poznám 2 ownerov, ktorí majú úžasné úkryty a príkladne sa o ne starajú. Verte mi, je radosť odloviť čosi také. Na ich štatistikách FP je to jasne vidieť. A právom.

Jedna bratislavská geocache ma celkom pobavila. Keďže to bola kanálovka (skôr by som povedal, že stokovka), miesta bolo málo, balansovanie na kameňoch v podrepe, pod nimi zurčiaca voda, sem-tam sa mihla žaba a pavúci. A owner si povedal, že to ešte trochu sťaží. Do krabice dal asi 30 prázdnych krabičiek z kinderka. Len v jednej z nich bol logbook. Nedávno som bol na veľmi podobne riešenej tradičke. V Pozořicích, pár kilometrov východne od Brna. Tých kinder-obalov tam bolo aspon 100. A v každom fake logbook. Až na jeden, ten pravý. Ďalej pokračovať nemusím. Proste správna zábava.

Servisovanie vlastných
V chvále i hane kanáloviek, mostoviek, stromoviek, jaskyňoviek, zaokapoviek a ďalších "-viek" by sa dalo pokračovať donekonečna. Myslím, že všetky keše majú jedno spoločné: nestačí založiť, je nutné sa o vlastné skrýše aj starať. Je to istá zodpovednosť voči lovcom. Pravidlá Groundspeaku k tomu majú tiež čo povedať. Je slušné si nechať posielať notifikácie z vlastných keší na mobil, aby sa dalo rýchlo zareagovať.

Každá situácia je riešiteľná. Pri druhom-treťom DNF logu, musí owner zbystrieť a keš pravdepodobne disablovať. Kontrola by mala nasledovať čo najskôr. Keď zrovna nemá čas na opravu, môže požiadať kamaráta z jej blízkosti, aby ju provizórne opravil.

Mizerné hodnotenie na GCVote dávam krabiciam, ktoré nesú ťažké známky zanedbania. Owner v nich má hrdzavé sponky, nepíšúce perá, nahádzaný bordel (tým nemyslím hračky z kinderiek) a špinu, nepoužiteľný, plesnivý logbook atď. Beriem to ako pohŕdanie lovcami zo strany ownera. Platí to aj opačne. Svoje si pomyslím o lovcoch, ktorí si pomýlia geokeš s odpadkovým košom - lístky z MHD, listy zo stromov, žalude, obyčajné kamane z okolia a podobne. Pýtam sa: Čo vás k tomu vedie? Chcete niečo vymeniť? Tak si noste veci na výmenu so sebou! Jáj, vy máte deti a ony stoj čo stoj niečo z krabičky chcú. Ale to je váš problém.

SWG, CWG, xWG
Slovak Wood Geocoin, Czech Wood Geocoin, spoločne "xWG". Osobné (aj príležitostné) drevené kolieska sú zavedené ako štandard nielen v našich zemepisných šírkach. Slúžia na výmenu navzájom. Majú zberatelskú hodnotu. Kešeri si ich dávajú vypáliť firmám na to sa špecializujúcim. Tie ich potom aj zaradia do spoločného katalógu. Šablóna je daná a je dostupná vo vektore. Takže predná strana sa dá pripraviť podľa vlastných predstáv. Zadná zostáva nemenná. Cena v Čechách je okolo 5 Kč za kus. Napriek tomu sa tieto predmety z geokeší kradnú! Zámer tohto sortimentu je už dosť známy aj u neskúsených kešerov. Takže vylučujem, že zobrať xWG z krabice bez výmeny je vec nevedomosti. Niekoľkokrát som zadotoval jednu svoju keš vlastnými SWG. Ani raz sa tam nezohriali dlhšie, než týždeň.

TB, GC
Travel bugy, geocoiny. Moc pekné vecičky v úlohe cestovateľov z keše do keše. Owneri v nich mnohokrát majú nemalé peniaze. Travel bugom je dokonca v jednom prípade aj kamera, kde sa každý nálezca môže natočiť. Tomu hovorím úžasný nápad. Som ale realista a akosi pochybujem, že je ešte v obehu. Cestovatelia sa totiž veľmi radi strácajú. Do nenávratna.

Investujeme do seba
Ako som už spomínal, za krabicami sa vyberáme do rôzneho terénu, kde na nás číha nielen pekné počasie, lezieme do výšok i do hĺbok, plavíme sa po vode. Na svete je vyše dvoch miliónov geokeší. Tieto predpoklady majú spoločného menovateľa - výbava. Výbava je spojená s výrazom "investícia". Fajnšmekri si už nevystačia len s GPS-kou a fľašou vody. Musia do svojho hobby investovať.

Vhodné oblečenie a technické zázemie nie je zadarmo. Bežná, ale kvalitná, turistická výbava nám z rozpočtu odhryzne pekných pár stoviek EUR. Luxusnejší GPS prijímač nás výjde na ďalších 500 EUR. Za výbavu pre odlov T5 dáme ďalšie a ďalšie stovky. Dobrú baterku na nočné lovy rozhodne nedávajú obchody ako poďakovanie za nákup. S peknými pár desiatkami evri musíme počítať za kus, ktorý nám osvieti priestor aspoň 1000 lumenmi. Na tie 3-wattové so 100 lumenmi zabudnite. Sú vhodné na doma, keď nám zhasne svetlo. Na jedno pravidlo by sme však mali myslieť - do tmy sa nepúšťame len s jediným zdrojom svetla. Jaskyňa, kanál, či tmavý les nadobudnú úplne iné rozmery, ak nám zhasne baterka. Skúste si to. Bu bu bu!

Kto nechce náhodne a živelne loviť, bude pociťovať potrebu si keše organizovať. Sťahovať si stovky keší a ich pravidelný update po jednom zo stránok geocaching.com je prakticky nemožné. Po zaplatení členského príspevku (Premium Member) 30 EUR na rok sa však dostanete na iný level. Filtrovanie a hromadné sťahovanie keší je samozrejmosťou. Rovnako aj plánovanie výletu a stiahnutie keší pozdĺž trasy. Uvidíte aj keše určené len pre prémiových členov a plno ďalších vymožeností, ktoré nás dostanú rýchlejšie od počítača do outdooru.

Pri potulovaní sa za krabičkami musíme počítať aj s nutnými stratami, poškodením, či opotrebovaním vlastných vecí. Jeden GPSr mi ukradli na letisku, ďalší som vlastou blbosťou stratil. Pád zo stromu nemusí na nás zanechať žiadnu stopu. Ale taký mobil, na ktorý dopadneme, to už asi nerozchodí. Ani vo vode sa mu páčiť nebude. Turistické topánky nevydržia večne. Vetrovka, či nohavice môžu utrpieť vážne poškodenie pri páde, alebo šmýkaní sa zo strmého kopca. Nezahoja sa ako odreté dlane.

Suveníry
Nakoniec ešte pár slov o suveníroch. Sú to akési virtuálne odmeny za naše hľadačské úspechy. Groundspeak ich zaviedol relatívne nedávno. Udeľuje ich za získané body doma aj v cudzine, či pri nejakej príležitosti, ktorú organizuje. V auguste tohto roku to bol Road Trip Hero suvenír. Pre jeho získanie bolo treba odloviť podľa stanoveného kalendára aspoň jednu cache s viac než 10 FP, jednu mysterku, jeden event, jednu earth cache a jednu cache s D5 alebo T5. Za každý odlov bol suvenír a jeden bonusový, ktorý vidíte vpravo. To všetko bolo nutné stihnúť počas jedného mesiaca v stanovených týždňoch. Minulý rok bola podobná súťaž. V roku 2015 sa dal suvenír získať 14. marca, keď sa konal PI Day, dátum zapísaný v americkom formáte je 3.14.15 - jasné číslo pí.

Tieto odmeny majú formu malých obrázkov uverejnených v profile kešera. Sympatickým spôsobom vyjadrujú ako sledujeme stránky Groundspeaku a ich The Geocaching Blog.

Záver
Týmto chcem vyjadriť obdiv a poďakovanie slušným a poctivým kešerom za to, že sa ku keškám správajú akoby ich sami zakladali. Poďakovanie a obdiv si zaslúžia aj tí, čo sa v prírode a na pietnych miestach správajú ako zvieratá - ticho a nenápadne. Má to pozitívny vplyv pri tvorbe nášho morálneho kreditu v spoločnosti. Všetkým prajem dobrý signál.
---

Teaming a and-ing

Je to asi nejaká telepatia. Práve v čase, keď som dumal o tom, ako vyjadriť svoj názor na team-ing a &-ing a podobné spojenia, začali mi z RSS kanálov chodiť veľmi zaujímavé a zábavné články z lovu jedného kačera - člena teamu.

Vznik
Teamová práca je vyžadovaná všade. V zamestnaní, v rodine. Bez schopnosti pracovať v teame sa ani nezamestnáte. Tento trend pravdepodobne sledujú aj kešeri pri zakladaní nových kont na Groundspeaku. Kam sa pozrieš, samý "...team", samý "&", samý "Janko a Marienka". Proti teamovej práci osobne nič nemám, ale samotná existencia nespočítateľného množstva teamov ma nenecháva úplne chladným.

Povedzme si niečo o tom ako taký team môže vzniknúť. Zídu sa traja-štyria ľudia, čo už niečo počuli o geocachingu a z bookletu k novému telefónu zistia, že je schopný prijímať GPS signál. Celkom dobrá vec, budeme loviť keše! Jožko, Peter a Karol založia "JoPeKa Team". Všade budeme chodiť spolu, aby nám to ubiehalo rýchlejšie. Jožko, ty založ konto a daj nám heslo.

Ďalší typ teamu je dvojica, ktorá žije spolu. Janko má rád Marienku a Marienka má rada Janka. Láska až za hrob. Založia team "Janko a Marienka".

Vývoj
JoPeKa Team si organizuje výlety a lovia spolu. Je to celkom zábava. Každý víkend niekde inde, kopec srandy a zážitkov. Spolu sa zložia po 10 USD na prémiové členstvo a majú k dispozícii nielen množstvo keší v okolí, ale aj notifikácie o nových kusoch. Jožko je dobrý v lúštení mysteriek, Peter rád tvorí logistiku odlovu a Karol je rodený turista a v teame udržuje dobrú morálku. Nejaký čas sú všade spolu. Jedného dňa sa však stane, že Karol na novú keš práve nemôže ísť. Ide len časť teamu, novú keš si predsa nenechajú ujsť. Bod za odlov však má aj Karol ako súčasť teamu. Takto sa to vyvinie postupom času aj u Petra. Kešovacím ťahúňom nakoniec zostane len Jožko. A ten zarába body všetkým trom. Je tragédiou, keď sa toto stane pravidlom. Tu na chvíľu náš JoPeKa Team opustíme.

Ďalší hypotetický team Janko a Marienka tiež chodí na každý lov spolu. Marienka vylúšti každú mysterku, Janko sa stará o logistiku a technické zabezpečenie. Funguje im to dlho. Až do momentu, keď Marienka zistí, že Janko sa na poslednom evente príliš často a rád zoznamoval s inými kešerkami. Problém je na svete.

Rozpad
Jožkovi sústavné vynechávanie odlovu od jeho dvoch kamarátov začne pomaly vadiť. Častokrát sa pristihne, že premýšľa o odchode z teamu a vytvorení si vlastného konta. Čo ale s už odlovenými bodmi?

Marienka z druhého teamu už na geocaching nechce chodiť. Obviňuje ho, že mu zobral partnera. Nasleduje civilný rozchod a ukončenie činnosti teamu. Ani Janko ani Marienka už o ich pôvodnom teame nechcú ani počuť. Janko ale v geocachingu chce pokračovať a zakladá nové konto.

Dôsledky
Jožko mení heslo k pôvodnému kontu a dvom kamarátom ho odmietne dať. V odôvodnených prípadoch mu Groundspeak môže zmeniť aj názov konta. Veci si vysvetlia a Jožko pokračuje pod pôvodným názvom, ale už ako jediná osoba. Pravdou je, že týmto krokom si privlastnil aj body za keše, na ktorých osobne nebol. Tu férovosť končí.

Horšie riešenie si však zvolil Janko. Založil si nové konto. O utŕžené body z bývalého teamu ale nechce prísť a tak nahadzuje FI (found it) logy z nového konta a loguje text ako: "Logujem nález, ktorý som urobil ešte ako Janko a Marienka, ale team už neexistuje". Takýto log na mojej keši ma vždy rozpáli dobiela a mám chuť ho zmazať. Len moja lenivosť mi v tom doteraz zabránila.

Extrém
Každému teamu, ktorý pozostáva z viac, než jedného človeka, sa bez výnimky otvárajú neuveriteľné, až mysteriózne možnosti. Koľko členov, toľko rovnakých pečiatok. Každý člen sa môže rozbehnúť na iný kontinent a tam loviť donemoty. Team tak nazbiera body, o ktorých sa jednotlivcovi loviacemu férovo, nemôže ani snívať. Stále hovorím o fyzickom love keší a nie od stola. To je už ale iná kapitola.

Pár myšlienok na záver
Z týchto dôvodov nemám rád teamy v geocachingu. Sú nepriehľadné a páky na to, aby si každý člen teamu zaslúžil bod, ktorý má pripísaný, neexistujú. Poctivosť v geocachingu s jeho masovým rozšírením už dávno zanikla. A Groundspeak si musí priznať, že nevie, čo s tým. Miesto toho vymýšľa čudesné súťaže a rieši len technické veci. Webové stránky čím ďalej, tým viac komplikuje. Bez pokroku k lepšiemu. Možností na podvádzanie je dostatok. Napr. ďalší pre mňa neprijateľný prípad je, ak team príjme nového člena. Automaticky má aj tento newbie odlovené všetky predchádzajúce keše? Teoreticky áno. Brrr! Člen, ktorý má nulové skúsenosti, sa hrdí tisíckou odlovov! To ani nebudem komentovať.

Ako život nie je len čierno-biely, tak musím aj ja priznať, že nie všetky teamy majú uvedené vlastnosti. Snažia sa loviť férovo. Neviem, ale pochopiť dôvod vzniku teamu. Veď loviť sa dá aj na vlastné konto v rámci práve sformovaného teamu pre konkrétny lov. A nevidím nič zlé, ak naši hrdinovia - Janko a Marienka - majú vlastné kontá a na lov chodia spolu. V logbooku sa objavia dva podpisy a na webe dva logy. Takýto team má podstatne viac možností.

Názvy teamov tu uvedené sú náhodné a rozhodne sa netýkajú konkrétnych teamov. Celý príspevok sa týka výlučne teamov, ktoré sú zložené z viacerých ľudí. Teamy "človek + pes" sú milé a tým držím palce.
---

Nové technológie

Wikipedia charakterizuje technológiu ako "výrobu, úpravu, využívanie a znalosť nástrojov, strojov, techniky, remesiel, systémov a spôsobu organizovania za účelom riešenia problému, zlepšenia už existujúceho riešenia, dosiahnutia cieľa, zvládnutia vstupno-výstupných vzťahov alebo vykonania určitej funkcie."

Drevo do lesa
Trochu likvidačná veta hneď takto na začiatok, ale vystihuje toho dosť. Pre mňa existujú dva druhy technológií - tú, ktorú používam a tú, ktorú nepoužívam. Nechcem nosiť drevo do lesa a písať tu o technológiách v geocachingu. To by asi nikoho nezaujímalo. Zmienim sa ale o ľuďoch, čo technológie využívajú. 

To, čo nemám, je zlé
V geocachingu sa využívajú všakovaké stroje, prístroje a nástroje od výmyslu sveta. Tým základným je však GPS prijímač alebo v horšom prípade mobil schopný ako-tak spracovať signál z družíc. Ďalším neodmysliteľným nástrojom je počítač.

Pokiaľ však niekto do tejto základnej výbavy strčí niečo, čo nemá každý a postaví na tom odlov keše, je zle. Kto to nemá, reptá, že cache nie je dobrá, nie je pre každého apod. Príkladom môže byť obyčajná UV lampa, mobil so schopnosťou NFC (near field communication), Chirp (komunikáciu s ním zvládajú len niektoré GPS prijímače od Garminu), QR kódy a dokonca MS Excel.

Možností, ako sa vyrovnať s nedostatkom technológií vo vlastnom vrecku je viacero:

1. niekto reaguje pobúrene a kritizuje keš i ownera
2. niekto si nástroj zoženie
3. niekto sa skamaráti s tým, kto technológiu má a odlovia spolu
4. iný to prejde mlčaním a v najhoršom si dá kešku do ignore listu
5. a ďalší sa snaží technológiu obísť a cracknúť ju - napr. ten Excel

Tých jedincov z bodu 1 celkom nechápem. Ich rozhorčenie samozrejme vychádza z nemožnosti odloviť bod. Nič viac. Len obyčajný imaginárny bod. Pritom si neuvedomujú, že owner nie je jediný, čo túto technológiu má a keš vytvoril pre tých, čo ju môžu tiež využiť. Nevidím jediný dôvod na jeho kritiku a prečo by sme si nemali spestriť odlov aj inak, než len prísť, zalogovať, odísť.

Lovcov z bodu 4 nechápem tiež. Nemôžem predsa vedieť, či potrebnú technológiu nebudem mať k dispozícii už zajtra a o keši ani nebudem vedieť. Toto nie je ideálna cesta. Preto sa osobne hlásim k bodom 2 a 3.

No a máme tu ešte softwarových guru z bodu 5, ktorí sa bavia tým, že hodiny práce ownera znegujú reverse-engineeringom a jeho soft cracknú. Uznávam, že toto je tiež práca - a hodne sofistikovaná - ale nie taká, akú si owner predstavoval. Vlezú mu do DNA jeho plodu a snažia sa nájsť to, čo potrebujú. Nezdá sa mi to veľmi kóšer, ale s tým pri tvorbe keše je nutné počítať. A to všetko len preto, že odmietajú do svojho nadupaného stroja nainštalovať potrebný software od Microsoftu. 

Späť na stromy!
Technológie nie sú na to, aby im ľudia slúžili, ale naopak. Nie som zástanca zaopatriť si každú z nich len preto, aby som mal body do svojej štatistiky odlovených keší. Ovšem, kto sa dá na geocaching, musí počítať s tým, že bude musieť občas zainvestovať, čo sa mu bohato odmení širším obzorom skúseností a vedomostí, než má bežný mukel.

Každá minca má však dve strany. Zdráhať sa novým technológiám je ďalší extrém. Ak by tomu tak bolo, nepoznali by sme koleso, kníhtlač ani internet. Potom by už prvé FTF zápisy neboli 20 minút po zverejnení lebo nové keše by sa šírili výhradne od ucha k uchu.
---

Google Maps ponovom

Už pár týždňov ma Google obťažoval s akýmisi novými mapami. Vždy som ho zahnal do...preč a pokračoval so svojou overenou klasikou. Dneškom sa však všetko zmenilo.

Zmätok
Potreboval som si urgentne urobiť nejaký routing a pomerať trasu. Google mi tvrdošijne podsúval svoju novinku Maps Engine. Na prvý pohľad - a keď ma tlačil čas - bolo prakticky nemožné sa v novom GUI (graphics user interface) vyznať. Nezostal kameň na kameni. Všetky ovládacie prvky sú riadne poprehadzované, niektoré chýbajú, niektoré sú zbrusu nové.

Rozprávka o Troch prasiatkach
Google ponúka tri verzie svojich nových máp. Prvá - Maps Engine Lite - je zadarmo a tá je vnucovaná každému užívateľovi. Druhá - Maps Engine Pro - je profi za 5 USD na mesiac alebo 50 USD na rok podľa viazanosti. Tretia verzia - Maps Engine - beží na cloudovej platforme a tam je cena predmetom obchodného rokovania. Kompletný popis verzií aj s cenami je tu: https://www.google.com/enterprise/mapsearth/products/mapsengine.html.

Favorites
Zatiaľ je všetko v poriadku. Až do momentu, keď sa chcete dopracovať k svojim obľúbeným funkciám. U mňa to boli hlavne meranie vzdialenosti medzi dvoma bodmi, ukladanie bodov nájdených keší priamo z GC.com, routing s výpočtom trasy a Street View.

Meranie vzdialenosti medzi dvoma a viacerými bodmi vzdušnou čiarou: s týmto sa v novej Lite verzii rozlúčte. Musíte si za ňu priplatiť. Google si však zachoval formát a na stránkach pomoci ponúka náhradu: stránky tretích strán Free Map Tools. Trochu neosobná stránka, ale nedá sa nič robiť. Som silne zvedavý dokedy im to pobeží, keď posledná aktualizácia Google Maps API bola 11.1.2012.

Ukladanie bodov z GC.com - tu môžem zodpovedne povedať, že sa jedná o osinu v prdeli. Na stránkach GC.com po kliknutí na "Google Maps", v zozname online máp, sa defaultne presuniete - ako správne predpokladáte - do Maps Engine. Ak by to bolo ako doteraz, teda na My Maps, našli by ste tam tlačítko "Save to map" a podobne. Dnes už nie. Musíte kliknúť na biely otáznik v čiernom kruhu, na monitore vpravo dole, a tam zvoliť "Return to classic Google Maps". Potom sa už dá pokračovať klasicky. Znovu tu vyvstáva otázka: DOKEDY? Priznám sa, že som nenašiel jedinú možnosť ako si bod z GC.com uložiť do nového typu máp. Nenašiel som na tej stránke s bodom ani jedno relevantné tlačítko.

Routing a výpočet trasy (po cestách) - funguje približne rovnako. Tlačítko má názov "Directions" je modré a piktogram je akási rozdvojená šípka v tvare písmena Y.

Nové mapy ponúkajú v Lite verzii možnosť hromadného importu bodov aj s popismi a množstvom ďalších údajov z CSV tabuľky (KML len v platenej najvyššej verzii). Dáta musia byť oddelené čiarkou. Takže pozor, ak sa v dátach vyskytuje čiarka tam, kde nemá. Google takúto databázovú vetu odmietne, a upozorní na chybu. Zbytok naimportuje správne. Lite verzia ovšem dovoľuje naimportovať na jeden dúšok len 100 záznamov. Podobné obmedzenie bolo aj v klasických mapách. Ďalšiu stovku bodov naimportujete do ďalšej vrstvy tej istej mapy. V klasike to tak nešlo. Čo stovka bodov to nová mapa.

Keďže pracujem s GeoGetom, bol by som celkom rád, keby tvorcovia tohto sofistikovaného programu pridali takú maličkosť: možnosť uloženia exportných premenných nadefinovaných užívateľom. Niekedy chcem exportovať len niečo, niekedy čosi viac. A stále to tam vpisovať pred exportom je otrava.

Street View - pracuje podobne s tým rozdielom, že náhľadová mapka, kde sa nachádza žltý panáčik Pegman a jeho natočenie v teréne, sa pri nábehu myšou zväčší len nepatrne. V tak mrňavej mapičke sa orientuje dosť ťažko. Keď sa z tohto Street View vrátite späť, stratia sa vám všetky body, čo ste mali na mape. Nutné mapu s bodmi otvoriť znova.

Palcom až na prízemie
Jedná sa o môj dnešný postreh z nových máp Googlu. Neposvietil som si ani zďaleka na všetky ponúkané funkcie. To sa ukáže až v praxi, ako nám strpčia život. Ja zatiaľ zostávam pri klasike. Ale DOKEDY mi to pán Google dovolí? Keďže stále nie som akcionárom Google Inc., odmietam platiť za to, čo bolo kedysi zadarmo. Z nových máp som mierne znechutený a dávam palec dole.
---

Beta testeri - potrebujeme ich?

Oficiálnu definíciu beta testera som na stránkach Groundspeaku nenašiel. Podľa praxe, osoba, ktorá si takto hovorí, je dobrovoľník, ktorý testuje novo vznikajúcu geocache. Jeho využitie je široké. Hlavne na multinách a mysterkách. Owner pred zverejnením svojej skrýše osloví niekoho, aby si po prvýkrát prešiel celú jeho geocache. Otestuje tak správnosť riešenia hádanky, dostupnosť jednotlivých stage-í (sakriš, ako mám to slovo napísať?), bezkonfliktnosť odlovu, posúdenie obtiažnosti a terénu a plno ďalších vecí.

Nedobrovoľný beta tester
Skoro každá nová cache má svoje muchy a detské choroby. Je to bežné a pochopiteľné. Lovci vymyslia aj nemožné, aby sa ku keši dostali. Otestujú tak výdrž použitých materiálov dokonale. Pokiaľ však ide o veci zásadného rázu, nemali by byť hlavne XTF-kári (FTF, STF a TTF) stavaní do úlohy nechcených beta testerov. Dosť drsné príklady z nedávna:

1. Vankovka je parnik (GC2NHMF) - hneď po uverejnení vznikol problém s umiestnením keše. Už si to do detailu nepamätám, ale myslím, že keš nebola v čase uverejnenia fyzicky na svojom mieste (rozpor so zásadami uverejnenými v tomto blogu). Po oprave, presunutí skrýše na nové miesto a hlavne uistení od ownera, že všetko je presne zamerané, tu bol ďalší prúser. Zameranie bolo poriadne naprd - plus mínus 12 metrov. Pokiaľ vám vo výhľade na satelity bránia prekážky (stromy, budovy), nie je to nič neobvyklé, ale toto je na streche budovy a nad hlavou máte už len šíre nebo. Predpokladá sa presné zameranie, aké dovoľujú amatérske prijímače GPS. Pohľad na satelitnú mapu by ownerovi čo-to napovedal. Aj napriek tomu, že satelitné mapy nie sú úplne presné. Pokiaľ ide o umiestnenie tejto cache, je aj dosť diskutabilné vzhľadom na to, že lovíte dosť neobvyklú schránku rovno pod nosom ostrahy a pod plnou palbou kamier. Nie je to nič príjemné. Tam skôr ostraha obchodného centra loví kešerov. Mal som plné ruky práce sa z tejto situácie vykrútiť - viz môj log. Aby bolo jasné, nesťažujem sa. Mám rád takýto adrenalín.

2. Husovice (GC2Q2BQ) - umiestnenie šité horúcou ihlou. Owner si asi chcel urobiť srandu z FTF-károv. Ženú sa tam za vytúženým bodom, odídu od rodiny, od televízora a krabka nikde. Stačí si prečítať úvodné logy označené DNF smajlíkom a je vám všetko jasné. Od výjazdu za touto kešou ma zastavili len dve pivá, čo som mal v sebe.

3. Jmeno (GC2PYBX) - v tomto prípade bola krabka v čase uverejnenia na svojom mieste, tak ako má byť. Ale jej umiestnenie bolo veľmi nešťastné. Na sídlisku, pod kontrolou všetkých obyvateľov paneláku, naviac v tesnej blízkosti detského pieskoviska. Tam loviť, keď je plné detí - to si neviem predstaviť. Pri takýchto lovoch si vždy tak trochu pripadám ako úchyl. Má to svoj adrenalín. Podľa výpovede jednej z obyvateliek - ktorá sa ma v dobrom opýtala, čo tam robím - na niekoho z prvých lovcov dokonca zavolali políciu. Ľudia si totiž mysleli, že im tam geocacheri kradnú lavičky. Krabica bola naviac veľmi zle umiestnená. V konštrukcii lavičky tak, že po jej zasunutí trochu hlbšie sa už nedala vytiahnuť. Takže lovci tam šibrinkovali s kadejakými drôtmi a inými pomôckami. Obyvateľom sa pochopiteľne zdalo, že odtiaľ tie lavičky odšroubovávajú. Už aj preto, že v tejto oblasti sa - podľa spomínanej staršej obyvateľky - často pohybujú čudné indivíduá.

V čase písania tohto príspevku owner cache archivoval. Záverečný log (citujem):

Log Date: 3/21/2011 - Nespokojenost je velká, takže ji ruším. Snad se v budoucnu zadaří nějaké jiné. Holt, každej nemá takový možnosti,vybavení a hromadu zkušeností. Ale prvním nezdarem se odradit nenechám.

Nestrapňuj sa, keď nemusíš
Dal by sa nájsť celý rad ďalších príkladov, kde beta testeri mohli vykonať kus užitočnej práce. Pokiaľ by ich owneri oslovili. Nestalo sa tak a je tu dosť nahnevaných hľadačov. Problém je aj v tom, že na Groundspeaku neexistuje povinnosť testovania keší. Myslím, že nikde nie je napísané, že nový software sa musí predbežne testovať v praxi, pred vypustením ostrej verzie. Napriek tomu sa tak deje. Tejto praxi sa podvoľujú aj veľké firmy. Napríklad 4. verzia Firefoxu je práve ponúkaná na beta testing. Nie je to žiadna hanba. Vychytajú sa muchy, na ktoré vývojári nemyslia. A kvalitným produktom si firma získa dobré referencie.

Skúsme aj my, čoby owneri, povolať beta testera. Verím, že o záujemcov nebude núdza. A čo s takým bodom? Je to na dohode medzi ownerom a testerom. Myslím ale, že ten bod si zaslúži. Aj za to, že má výzamný podiel na spokojnosti lovcov a obľúbenosti skrýše.
---

Komerčné geocache

Logy niektorých geokeší poukazujú na to, že sú komerčne zamerané. Z poslednej doby vylovím aspoň Biobedýnku, ktorú už na mape nevidím, takže je asi  archivovaná; a Poklad z antikvariatu (GC2KEW8). Na tú prvú som sa len pozrel, kde mohla asi ležať. Bola dlho disablovaná. Poklad z antikvy som si odlovil. Owneri boli lovcami silne atakovaní, že vytvorili komerčné keše. Nejako mi to nedalo a pozrel som sa bližšie na to, ako je takáto keš popísaná.

Atribúty komerčnej keše (commercial cache) podľa Groundspeaku
Tu je preklad popisu, ktorý nájdete na 2.1. Listing Guidelines that Apply to All Geocaches:

Komerčné keše nie sú povolené. Vo všeobecnosti, revieweri nebudú publikovať keše, ktoré sa zdajú mať takýto zámer. Komerčná keš má aspoň jednu z nasledovných charakteristík:

1. Vyžaduje od hľadača vojsť do obchodu, kontaktovať sa so zamestnancami a/alebo kúpiť tovar alebo službu.
2. Má podtext reklamy, marketingu alebo propagácie.
3. Obsahuje prepojenia na obchod, reklamu, charitu, politické a iné organizácie.
4. Obsahuje logo firmy alebo spoločnosti, vrátane neziskových organizácií.
5. Listing obsahuje názov firmy, obchodu alebo produktu.
6. Groundspeak môže udeliť výnimku komerčnej keši len vo zvláštnych prípadoch. Vybavenie tejto výnimky musí predchádzať jej uloženiu. Kontaktujte Groundspeak, aby ste si vyjasnili ako ju vytvoriť v súlade s pravidlami.

Moje pozorovania
Listing Biobedýnky si už moc nepamätám, ale zdá sa mi, že bol v poriadku. Tí, čo túto keš našli, reportovali problém so samotným logbookom, kde tých komerčných informácií bolo údajne viac.

Pokiaľ ide o Poklad z antikvariátu, listing aj s obrazovou prílohou už v poriadku nie je. Je v rozpore s bodom 5 pravidiel. Samotný odlov dokonale spĺňa bod 1. Obe stage i finálka vyžadujú vojsť do obchodu. Bez toho neodčítate potrebné údaje a neodlovíte ani prd. Pozitíva sa však nájdu aj tu. Nikto vás nenúti nič kupovať. Ja osobne som sa dozvedel o obchodíkoch, o ktorých som nemal šajnu. A to okolo nich  denne chodím. Dokonca ten prvý mikroantikvariát som s prehľadom minul. V tom druhom som objavil vďaka tejto keši staré zošity Rýchlych šípov. No a na finálke to, čo zháňam už dlho.

Mám však dojem, že autor touto kešou nemal na mysli propagáciu obchodnej činnosti antikvariátov v Brne. Nenaplnil teda bod 2. Nedá sa to však nijako dokázať. Priťažuje mu aj dosť nešťastne napísaný listing. Podľa bodu 6 pravidiel sa mohol pokúsiť svoj zámer najprv prerokovať s Groundspeakom. Ale je tu jedno "ale": nikde sa nepíše ako to urobiť. A čo jazyková bariéra? Aj keď všetko sa dá prekonať, pokiaľ má človek skutočný záujem. Autor sa tak mohol vyhnúť nepríjemným elektronickým logom. Nikoho však nenúti vydať sa na tento hunt. Okrem toho si myslím, že robiť reklamu takmer rodinnému businessu pre pár desiatok hľadačov nemá príliš veľký význam a riskovať svoju geokešerskú povesť porušením pravidiel.

Neviem, koľko odlovených keší mal owner TaMi TEAM pri zakladaní Pokladu. V čase písania tohto príspevku je ich tam 137. Zo štatistiky je vidieť nadšenie v roku 2009. Nasledujúci rok je už veľmi slabý - celkove 19 kúskov. Aj tieto skutočnosti sa mohli podpísať pod zle založenú keš.

Ďalší problém vidím aj inde a tam už owner dosah nemá. Ten problém má názov reviewer. Ako mohol schváliť túto keš? Aj on porušil hneď úvodnú vetu pravidiel. Oblúkom sa tak dostávam k jednému diskutovanému problému vo forme feedbacku priamo na stránkach geocaching.com. Vyjadril som tam žiadosť, aby keše mali svojich betatesterov. Aj tí by mohli upozorniť na rozpor s pravidlami.

Aby som to uzavrel
Celé putovanie bolo sympatické avšak keš sa jasne prieči pravidlám Geocachingu - je komerčná. Nehádzal by som všetko blato len na ownera, aj keď má na tom najväčší podiel. Snáď sa z prípadu poučí.

Mám ešte jednu rýpavú otázku: myslíte, že tabak je droga? Ja by som povedal, že je, aj keď spoločnosťou akceptovaná. Rovnako ako alkohol. A ten by sa podľa pravidiel nemal do keší umiestňovať. Dnes som v krabke našiel cigaru.

Citát na záver od Groundspeaku: geocaching má byť ľahkým a zábavným hobby, nie platformou pre obchodovanie.
---

Hodnotenie geocache

Nedávno zaviedol Groundspeak novinku, ktorá mi príliš nevonia. Ide o vyjadrenie, že niektorá keš sa mi páčila. Po 10 vlastných odlovoch máte nárok na hodnotenie jednej cudzej ako vám prirástla k srdcu. Túto možnosť majú zatiaľ geocacheri so satusom Premium member.

Má ma rád, nemá ma rád
Podmienka 10/1 je celkom sympatická. Ten zbytok už veľmi nie. Páni z Groundspeaku tým rozdelili keše na dobré a neutrálne. Táto myšlienka je ale dosť vzdialená od pravdy. Zatvárajú oči pred keškami zlými, ba dokonca odpudivými, odfláknutými, zanedbanými a čo ja viem akými ešte. Geocacher podľa tohto systému, ktorý je dúfam len v skúšobnej verzii, nemá možnosť vyjadriť svoje "fuj". Po internete sa potuluje dostatok serverov, kde si môžete hodnotiť podľa svojej chuti. Ja som dal prednosť GCVote. Jeho celkom príjemnou výhodou je, že pomocou malého plug-inu v prehliadači vidíte hodnotenie keše priamo na mape Groundspeaku.

5-star rank
Nepoznám iných ako sa popasovali s hodnotením, ale myslím, že dosť zaužívaný je 5-hviezdičkový systém. Tento využíva aj spomínaná služba tak, že 1 - 2 hviezdičky pridelíte tým zlým keškám, 3 hviezdičky dostanú štandardné kusy a napokon 4 - 5 hviezdičiek je rezervovaných pre top keše. Možnosť je aj prideliť polhviezdičky, či hodnotenie keše zmeniť alebo zrušiť úplne. Poznámku o spokojnosti do vášho logu môžete nechať pridávať automaticky alebo ručne. Počet pridelených hviezdičiek a ich priemer máte zobrazený pri každej keši. Všetko v duchu maximálnej jednoduchosti aby vás z premiery informácií netrafil šľak.

Na moje keše chodia len spokojní kešeri - hurá!
Tvorcovia od Groundspeaku svojimi (aj ďalšími) novinkami urobili po rokoch dosť významný krok vpred. Možnosťou hodnotenia keší nám tak dali do rúk nástroj na vytvorenie si vlastnej databázy obľúbených kúskov, ktorá je súčasne verejná. Po kliknutí na odkaz hodnotenia (Favotites) sa vám zobrazí zoznam keší, ktorým ste pridelili bod. Máte možnosť dodatočne keš zo zonamu vylúčiť a bodík priradiť inej. Pre väčšinu kešerov sa však nejedná o žiadny prevrat, pretože niečo podobné využívajú už dávno. A to pri existencii pôvodných nástrojov stránky www.geocaching.com. Stačilo si s úsmevom na tvári vytvorť bookmark listy s názvom "FTF", "Moje obľúbené", "Toto nie" a pod. Následne im prideliť viditeľnosť alebo neviditeľnosť aj pre ostatných užívateľov. Potom stačilo dvomi klikmi keše zaraďovať do tohto bokmarku a databáza sa pekne plnila. Tvorcovia nového systému hodnotenia akurát obohatili vyššie uvedené o to, že databáza je jedna spoločná pre všetkých. Viac z nej nevyčítate. Len počet kladných hlasov konkrétnej geocache. Ale čo, ak sa mne táto keš zrovna nepáčila? Hodia ma do jedného vreca s tými, čo k nej majú neutrálny vzťah alebo sa im pri logovaní jednoducho nechcelo na nič kliknúť? To sa mi nezdá príliš objektívne hodnotenie. Je to akési jednofarebné.

Do toho!
Rozhodne však nad kreatívcami z Groundspeaku nelámem palicu. Práve naopak - držím im palce pri nových myšlienkach implementovaných do praxe. Kladne hodnotím možnosť feedbacku, nový vzhľad a funkčnosť máp (zatiaľ v beta verzii) a pod. Dokonca máme prisľúbený vývoj 5-hviezdičkového hodnotenia. Je ale otázka, čo tie hviezdy budú predstavovať. Verím, že nie len to dobré. Pretože potom sa hodnotenie dostane do nervnováhy s nespokojnými geocachermi alebo už spomínanými neklikáčmi a stráca vypovedaciu schopnosť. Keď už spomínam novinky, privítal by som aj trochu širší sortiment javových aplikácií pre mobily, ktoré nájdete na Geocaching Live. Nie každý má iPhone, Android alebo Windows. Rád by som im dal prednosť pred neschválenými aplikáciami, ktoré po zmene HTML kódu na stránkach prestanú fungovať ako šibnutím čarovného prútika.
---

Zásady majiteľa keše

V najnovšom čísle spravodajcu od Groundspeaku vyšlo niekoľko zásad ako sa príkladne starať o vlastné keše. Tu je preklad:

Zverejnením listingu povinnosti majiteľa geocache nekončia. Zodpovednosť za ňu pokračuje. Pokiaľ sa o keš staráte, lovci si užijú viac zábavy. Nasleduje zopár tipov ako sa stať dobrým majiteľom keše.

1. Ak niekto hlási problém s kešou (stratená, poškodená, vlhká a pod.), skontrolujte ju čo najskôr. V prípade nutnosti ju disablujte. Dáte tak ostatným signál, že keš nemajú loviť. Táto možnosť vám dá dostatok času (bežne aj niekoľko týždňov) aby ste si zorganizovali jej návštevu.

2. Všímajte si logy typu DNF. Ak ich je viac za sebou, možu poukazovať na stratu keše, aj keď to do elektronického logu nikto priamo nenapísal. Prípadne sa môžete spojiť s lovcami so zápisom DNF, aby ste sa dozvedeli kde hľadali.

3. Ak geocacher-nováčik zaloguje DNF na vašej keši a ste si istí, že krabička je na svojom mieste, môžete mu pomocť mailom ako na to.

4. Mali by ste pravidelne kontrolovať svoju keš, aj keď nikto nehlási problém. Môžete vymeniť plný logbook alebo doniesť nové veci na trade.

5. Pri kontrole kešky si porovnajte, či sa zhoduje jej skutočný obsah trackables s elektronickým inventárom, ktorý je uverejnený vedľa listingu. Ako majiteľ keše máte možnosť označiť trackables, ktoré v krabici chýbajú, že sa nachádzajú "na neznámom mieste" (unknown location).

6. Majiteľ keše je tiež zodpovedný za kontrolu kvality elektronických logov. Okrem iného to znamená aj mazanie klamných záznamov (napr. geocacher na mieste nálezu nebol osobne) a takých, čo nezodpovedajú zámerom majiteľa (napr. prílišné spoilovanie ak si to owner vyslovene neželá).

7. Ak ste pri tvorbe listingu nepridali atribúty, máte možnosť ich doplniť kliknutím na "edit attributes" v pravom hornom rohu stránky. Atribúty pomáhajú kešerom identifikovať keš tak, aby zodpovedala ich potrebám, či možnostiam (napr. pre telesne postihnutých).

Toľko odporúčania Groundspeaku. Ani sa nedivím, že občas niečo podobné vypustí do sveta. Krabky sú niekedy tak zanedbané, že ma to dosť ročúli na to, aby som na GCVote klikol maximálne na druhú hviezdičku zľava. A to odlov môže byť celkom zaujímavý.

Omladina a tí druhí
Mnohí nováčikovia, čo majú za sebou 5 úspešných odlovov sa cítia už dosť erudovaní na to, aby mohli mať svoju vlastnú krabku. Vo väčšine prípadov stojí niečo také za starú belu. Zožnú akurát tak poriadnu kritiku od profíkov. Ale chápem "služobne mladších kolegov". Geocachingom sú nadšení a chcú všetkým ukázať aké zaujímavé miesta poznajú oni. Až potiaľto je všetko v poriadku. Od tohto bodu by si ale mali pozvať na pomoc skúsenejších kamarátov, aby im pri tvorbe nielen fyzického umiestnenia kešky, ale aj listingu, poradili. Alebo aspoň urobiť s nimi betatest, či je s geokešou všetko v poriadku. Ja viem, prílišné sebavedomie, hrdosť, či ostýchavosť ich možno brzdí v žiadaní o pomoc. Po čase nadšenie vyprchá a keš zarastá burinou. Potom je už len na reviewerovi aké pevné nervy bude mať s takým ownerom a listing zaarchivuje.

U tých "služobne starších kolegov" už nie je problém s vyblednutím záujmu, ale skôr možno o súťaživosť kto má najviac založených skrýš. Keď už množstvo prerastie cez hlavu, dostáva sa tým skôr založeným krabkám alebo skrýšam na nezaujímavom mieste menej času na údržbu a neraz chradnú aj tie. Tam už pomôže okrem terminálnej archivácie radšej adopcia. A geocache môže vstať z popola. Ako bájny Fénix.

Ilustračný obrázok bol použitý z newsletteru Groundspeaku. Príklady doplnené mnou.
---

Poodhalené mystérium

 Nedávno rozvírila hladinu českého geocachingu správa o plánovanom zverejnení zhruba 4500 finálnych súradníc mysteriek, multín, wherigo skrýš a letterboxov. Donedávna boli súradnice dostupné za 2 €, teraz majú byť zadarmo. Owneri sú naštvaní, že takto drsne niekto pošliapava výsledky ich snaženia. Na rôznych skupinách sa objavujú ohnivé diskusie o správnosti, či nesprávnosti počinu tvorcov tohto webu. Vyskytli sa aj úvahy o legálnosti.

AKÝ JE STAV

Keďže nie som reviewer, nemám relevantné štatistické údaje. Ale stačí sa pozrieť na mapu geocachingu odloveného okolia a možno zistíte, že okolo smajlíkov sa objavuje more modrých otáznikov. To sú tie skrýše, ktoré ste ešte neodlovili. Mysterky. A príliš sa vám do toho ani nechce. Je ich možno viac, než tradicionálok. Ja osobne sa do mysteriek nad 3 hviezdičky obtiažnosti púšťam len keď sa nudím alebo už nie je čo v okolí loviť, prípadne sú ako bonus za odlovenú sériu. Práce pri počítači mám za celý deň plné zuby a už sa mi začína ozývať karpálny tunel na pravej ruke. Pri riešení strávim googlením more času a niekedy s neistým výsledkom. Podľa mňa toto nie je zmyslom geocachingu. Nechcem však haniť tento druh geokeší. Tie kvalitné si vyžadujú poriadnu prípravu a stoja zato. Mnoho som sa pri nich naučil a bod za ne ma mimoriadne teší.

Keď som bol nezamestnaný, vymyslel som tiež mysterku. Času na googlenie bolo dosť. Ešte nie je uverejnená a možno ani nikdy nebude. Chcem, aby na moje skrýše ľudia chodili a nie aby ich na mape obchádzali. To je holý fakt - na tradicionálky mi chodí podstatne viac ľudí, než na multiny. Mimochodom, tie multicache sa tiež objavili na spornom webe ponúkajúcom finálne súradnice. Ak niekto chce, nech si kľudne finálky vysliedi. Príde však o pekné prostredie a možno zaujímavé informácie z histórie. To samozrejme platí aj pre množstvo iných skrýš.

Bežní geokešeri sa nedostanú na mnohé zaujímavé miesta len preto, že owneri sa chcú blysnúť svojimi vedomosťami zo školy, súčasného zamestnania, či svojím hobby. Vo výpočtoch používajú zbytočne komplikované a nezmyselné vzorce. Čím viac úrovní zátvoriek a umocňovanie, či odmocňovanie s číslom od 5 vyššie, tým lepšie. Slúžia hlavne na popletenie lúštiteľa a s prostredím umiestnenia finálky väčšinou nemajú nič spoločné. Mám vo výbave kalkulačku, ktorá toto zvláda ľavou zadnou, ale nechápem, prečo po odlovení indícií musím stráviť ďalších desať minút kŕmením PDA-čka mrakmi čísiel. No, možno to niekoho baví. Ja sa radšej prejdem a urobím zopár pekných fotiek. A také skrýše mám rád. Napr. Melatin (GC1982G), alebo séria mlynov v okolí riečky Bobravy juhozápadne od Brna.

Chcem ale poukázať aj na opačný problém. Ak sa už na odlov nejakej skrýše dám a tá nie je zrovna moja šálka kávy, nebudem za to kritizovať ownera. Nerobí skrýšu len pre mňa.

NIEKTO NA TO MÁ A NIEKTO MÁ NA TO

Späť k diskutovanému webu s finálkami. Na tejto stránke sa hľadali súradnice skrýš, ktorým nemôžete prísť na kĺb alebo nemáte príliš veľa času na lúštenie hádaniek, či chodenie po jednotlivých stageach. Túto stránku som na odlov keší nikdy nepoužil, takže neviem ako funguje presne. Cítim však, že užívanie ponúkaných informácií nie je príliš fér a je nešportové. Tvorcovia tohto webu ale nikoho nenútia si finálne súradnice obstarávať týmto spôsobom. Je na každom hráčovi, či ich osloví alebo nie. Trochu mi to pripomína scénu z filmu Astérix a Olympijské hry, keď Cézarov syn - ten výlupek jeden - si v štafete skrátil bežeckú trať cez trávu a získal bod. Keďže na výhru nemal, ten bod ho tešil. Aj keď porušil pravidlá. Groundspeak však pravdlá o zákaze šírenia finálnych súradníc nevydal. Aspoň o nich neviem.

LÍNÁ HUBA - HOLÉ NEŠTĚSTÍ

Chystáte sa na odlov viacerých pekných skrýš a jedna z nich je mysterka. Za svet sa ale nemôžete dopátrať dvoch dôležitých indícií, bez ktorých finálne súradnice nedostanete. Dajú sa samozrejme nahradiť spôsobom BF (brute force, blind find). V elektronických logoch ale objavíte kamaráta, ktorý toto už odlovil. Zavoláte mu?

Alebo: máte možnosť sa na nechutne strmý a vysoký kopec dostať buď lanovkou alebo po vlastných. Ktorú možnosť zvolíte? Naviac, keď vás tlačí čas alebo rodina, že ona veru do kopca šlapať nebude.

Pripravujete sa na kombajn? Neverím, že sa neradíte. POZOR! Neobhajujem získavanie finálok okľukou. Chcem zdôrazniť, že tvorcovia webu nám len ponúkajú to, čo väčšina z nás už aj tak skúsila.

AKO HUBY PO DAŽDI
Kto zakladá vlastnú skrýšu, musí ctiť zákony Groundspeaku. Jeden z nich hovorí, že medzi krabičkami musí byť najmenej 0,1 míle, t.j. 161 m (viz Cache Listing Requirements / Guidelines, kapitola "Cache Saturation"). Ak si vytipujete miesto na uloženie vlastnej skrýše a nemáte vyčistený región od všetkých keší, netušíte, či sa tam niekde nenachádza finálka nejakej mysterky, či multiny. Oslovený reviewer vám len povie, aby ste novú keš založili a potom sa uvidí (osobná skúsenosť). Narobíte sa s listingom, s fyzickým uložením krabice a potom vám reviewer utne tipec. Krabica musí ísť inde, stráca tým svoje poslanie a vy máte po nálade. Naviac vám ostatní lovci budú písať v logoch nepríjemné poznámky, že tematicky je skrýša off. A to len preto, že neznámych uložení je vôkol ako húb po daždi. Alebo opačný prípad: štartovacie súradnice mysteriek sú nakopené na jednom mieste a pritom v okolí žiadna fyzická schránka nemusí byť uložená. A vy si zaujímavú lokalitu pre vašu krabku ani nevšimnete.

Takže čo dodať na záver? Po dlhšom čase je spomínaný web obnovený. Po odporúčaniach Groundspeaku si autori zrejme uvedomili niekoľko skutočností a tu je výsledok. Žiadny zoznam nebol uverejnený. Šírenie súradníc autori hodili na nás všetkých - prostredníctvom diskusného fóra. Kto chce príspevky len čítať bez zistenia finálneho umiestnenia, môže - zobrazia sa až po kliku na špeciálne tlačítko. Takto sa mi to zdá celkom ok. Diskusia aj mimo elektronických logov na www.geocaching.com môže byť veľmi užitočná. Uverejnená je len česká mapa finálnych súradníc. Tá sa ale nedá zoomovať a naviac súradnice sú mierne posunuté oproti skutočnosti.

Kto môže stáť za týmto webom? Bezpochyby sú to geocacheri alebo aspoň s autormi spolupracujú. Neviem si predstaviť, že autori sú ľudia, čo nemajú s geocachingom nič spoločné. V každom prípade táto stránka tvorí určitú protiváhu k prílišnému rozširovaniu mysteriek. Robme teda len veľmi kvalitné kusy, u ktorých hľadači nebudú ľutovať čas strávený lúštením a stránky ako finalky nebudú až tak zaujímavé. Že nás potom bude hnevať ich existencia, sa čudovať nebudem.
---

Lov s karboškou

Dnes som mal príležitosť sa vyskytnúť v okolí trojice brnenských výškových budov na rohu Veveří x Šumavská. Nechcel som teda nechať nepovšimnutú veľmi mladučkú geocache Brnenska trojcata (GC24F9Z).


Prsty v diere
Po príchode na miesto, bolo uloženie zrejmé. Keďže z diery netrčal žiadny úchop, ani len špagátik, zašmátral som v nej dvoma prstami. Nič. Stále som sa tváril, že tam nič nerobím. Veď som aj nič ne(u)robil. Vytasil som zrkadlo. To odhalilo krutú pravdu. Krabka tam je a hooodne hlboko. A tuším aj nejaký úchytný drôt, či čo. Posvietil som si aj baterkou. Za okolitého denného svetla mi však bola platná ako mŕtvemu kabát.

Z iného vrecka som vytiahol kus drôtu upraveného na háčik. Predĺžil som si tak prsty na skoro 20 cm. Ani tak nič. Ešte párkrát som zaluftoval v diere prstami. Na nejakých okolochodiacich muklov som už prdel. Len sa ma niekto niečo opýta a ten háčik mu zaborím do oka! Po dlhých minútach dočahovania zostal háčik bez kešky aj bez oka.

Mám pocit, že do svojej výbavy zaradím karbobrúsku na odlov mestských skrýš. Lebo keby som ju dnes mal, najprv by som odrezal tých 20 cm zábradlia, zalogoval a potom s úsmevom na tvári odrezal ruky tomu, kto tú krabku zarazil tak hlboko. Nemusel to byť geocacher, ale rozhodne to bol zlomyselný človek. Rozhodne prežijem, že som dnes prišiel o tento lacný bod. Keška je ako MHD - ak nepočká, príde ďalšia. Horšie to je ale s takýmito ľuďmi, čo nám znepríjemňujú život.


Trottelfest
Zaujímavé je, že Groundspeak na nás robí "bu-bu-bu" ak sa pokúsime vyrobiť schovku v zemi prikrytú hlinou. Celkom prirodzene predpokladá, že na jej vykopanie by bola nutná lopata, rýl a pod. Súhlasím.

Právne nepovšimnuté však necháva skrýše, ktoré lovením môžu zapadnúť hlboko do svojho úkrytu. V listingu o nutnosti použiť špeciálne nástroje sa samozrejme neobjaví ani slovo a náročnosť sa tiež nezvýši ani o jednu hviezdičku. Nemyslím tým len spomínanú krabičku.

Jednoznačne sa ale nejedná o blbuvzdorné (trottelfest) skrýše, keď aj prípadná nervozita pri schovávaní krabky na verejnosti urobí svoje. Môžeme ju poškodiť, zastrčiť príliš hlboko, zabudnúť do nej vrátiť všetky veci a pod. Hlavne, že to máme za sebou, bodík vo vrecku a žiadne otázky od Mestskej polície. Po nás potopa!  Stane sa to nechtiac a ďalší lovec má po srande. Pár takých prípadov som už riešil aj ja. Dnes to holt nevyšlo. Počkám si na niekoho, kto má raz tak dlhé prsty ako ja :-). Mnohí skúsení kešeri pri zakladaní nových geocachí myslia aj na uvedené eventuality a to je potom radosť loziť po takých skrýšach. Prejaví sa to aj v ich hodnotení.

Vážim si prácu reviewerov, ba dokonca obdivujem ich vedomosti z teritórií, kam geocacheri ukrývajú svoje poklady. Na druhej strane ma ale napadá myšlienka, ako môže reviewer niečo schváliť, keď to nevidel a čítal len listing prakticky totožný s tým, čo čítajú bežní geocacheri pri príprave. Čo tak poradiť menej trénovaným ukrývačom, či podeliť sa o svoje vlastné skúsenosti priamo na mieste? Hmmm, to by Groundspeak asi v týchto dňoch neoslavoval milióntu aktívnu cache. Ale to je téma už na celkom inú diskusiu...
---

Antagonizmus a geocaching

Geocaching nás zavedie na rôzne miesta. Aj na také, čo dôverne poznáme a stále máme na nich čo objavovať, prípadne si uvedomíme veci, ktoré pri dennej rutine nevnímame.


Jednota a boj protikladov
Takým je aj Park Karola Šmidkeho, neskôr Ružinovský park a teraz mu prischol názov Park Andreja Hlinku. Sochy Šmidkeho a Hlinku si delia park na svoje teritóriá. Čítal som, že miestnemu úradu vadí, že v jednom parku sú dve sochy, ale názov je len po jednej z nich. No tak rozdeľte park na dve časti a každá sa bude volať po svojom patrónovi. Tým stratí park svoju osobitosť svojím obsahom, v ktorom sa pekným spôsobom podarilo spojiť dve antagonistické osobnosti slovenského politického života.

Čo mi ale viac vadí je, že ľudia sa stále pozastavujú nad tým prečo tu vlastne Karol Šmidke je. A prečo by nebol? Môže tu byť Hlinka? Nech je! Boli to ľudia, ktorí písali históriu slovenského národa. S prepáčením ich lajná smrdeli rovnako, líšili sa len v tom ako vnímali svoje okolie. Ani dnes nie všetci sú nadšení tým, aká doba je. Máme ich tiež odstrániť zo svojho života? Alebo sa hanbíme za svoju minulosť? V živote sa našťastie nedajú zmačknúť klávesy Ctrl+Z.

Komu sa nepáči, nech do spomínaného parku nechodí. V Bratislave je plno iných parkov, kde sa bude cítiť lepšie.


Schovka
Som rád, že vznikla cache sudruh Karol Smidke (GC1FZ3J). Povodí vás po parku, nakuknete aj na jeho soka Andreja Hlinku. Pomníky sú situované na opačných koncoch parku akoby vyjadrovali protiklad týchto dvoch politikov. Vzniká tak určitá harmónia v štýle jin a jang. Odporúčam si prečítať uvedený link, čitateľ možno príde na iný pohľad na mierne sporné riešenie tohto parku, ktoré mnohým kole oči.

Owner celkom veselo poňal sochu Karčiho tým, že mu do ruky dal "logbook". Odlov jednotlivých stageí (napísané to slovo vyzerá desne) bol príjemný aj vo včerajšom hnusnom ľadovom vetre. Niekedy ignorujem odporúčané parkovanie. Ale včera nie. Oplatilo sa. Finálka vás zase vráti a po odlove nemáte ďaleko k autu. Krabka je čistá, logbook úhľadný. Pretože je lepený, owner ho poistil ešte hrebeňovou väzbou. Lepené väzby knižiek totiž dlho manipuláciu nevydržia a jednotlivé listy začnú vypadávať a niekedy sa strácať. Kto má už "niečo" odlovené, vie o čom hovorím. Logovanie do takého šalátu vo vetre je vrcholne nepríjemné a riskantné. Na koniec listingu owner ešte pridal kontrolný súčet indícií, čo je veľmi férové voči lovcom.

GeoGanGu.sk patrí moja vďaka za peknú skrýšu, čím sa im odmeňujem 4 hviezdičkami na GCVote. Rozhodne si ich zaslúži pre svoju myšlienku a vypracovanie skrýše. Možno by som ale do listingu zaradil červenú poznámku o slepom šmátraní v skrýši holou rukou. Neviem, či tie lampy ešte svietia. V každom prípade je to nebezpečné a ja osobne odporúčam použitie fotohintu a následne zrkadla. Pohľad vás nepotrasie.
---

Podozrivý týpek

Včera som logoval Forgotten station :: Zabudnuta stanica (GC119C8) v Bratislave. Lokalita je všetkým ľuďom na očiach. Šoféri v autách a MHD zastavujú na červenú na blízkej križovatke a popri vŕtaniu sa v nose alebo pozeraniu doblba dívajú sa na divného týpka. Má bágel na hrbe, šmátra tam, kde nemá a niečo tam ukladá. Čo to asi bude? V dokonale vymytom mozgu masovokomunikačnými médiami a všeobecným odporom voči svetovému terorizmu, si pomyslia, že to bude nejaká trhavina. Podvedome sa pripravia vyraziť vpred. Iní tohto týpka berú ako príjemnú kratochviľu pri čakaní na zelenú. Ako malé divadielko zadarmo.


Průša je úchyl
Toľko k pocitom, ktoré si zažil azda každý mestský lovec pokladov. Nehovor, že ty nie. Zvedavé oči verejnosti sú všade. V mojom prípade sa takéto lovy občas končili a končia vzdaním sa ambícií na ďalší bod práve teraz. Nejde ani tak o to, že by bol niekto verbálne zvedavý. Na to sa dá vymyslieť kopec výhovoriek. Skôr mi ide o bezpečnosť skrýše.

Najhorší sú tí mukli, čo nič nepovedia. Spomínaný Průša z titulku len ticho pozoruje a po odchode geokešera schránku ukradne, vykradne alebo aspoň poškodí. Má z toho prasačiu radosť. Nie chrípku. Zasa mu dnes niečo vyšlo!

Mám rád zhovorčivých ľudí. Aj keď sú zvedaví. V momente oslovenia je nutné ich odhadnúť, či vyjdeme s farbou von alebo vytiahneme falošné karty. Doteraz sa mi ešte nestalo, keď som zvedavcovi popísal o čo ide, že by krabičku následne zrušil. Príliš veľa takýchto prípadov nebolo, ale predsa. Dokonca pri love
Templarska tvrz Cejkovice (GC1FZ34) som vyfasoval dvojlitrovú fľašu výborného červeného vína a pestovateľovi som len veľmi ťažko vysvetlil, že si nedám ani glg lebo som autom.

Odlovy pod dohľadom majú aj svoje tienisté stránky. Pri hľadaní a logovaní Travel Gate GeoDog (GC1FT93) na bratislavskom letisku som videl tých policajtov neďaleko. A viem prečo tam boli. Očakávali tetu kráľovnú z Veľkej Británie. Maskoval som sa venčiacim psom a Dášou. Robili sa, že ich nezaujímam (čo mi bolo trochu podozrivé) a ja som sa robil, že oni nezaujímajú mňa. Bol som, ale v nevýhode. Po mojom odchode skrýšu zrušili a travel bugy asi rozdali svojim deťom na hranie. Nechtiac som tak prispel k tomu, že dnes je skrýša už archívovaná. Jej uloženie však príliš nespĺňalo predpisy geocachingu.

Musím sa priznať, že som sa cítil dosť nepríjemne, keď v elektronických logoch som zapísaný ako posledný, kto skrýšu našiel. Tí policajti sa tam nezapísali. Boli v službe a vtedy sa hrať nesmú. Tento prípad je pre mňa dostatočne poučný, čo sa týka miest, kde sa schádzajú mraky verejnosti, ale letiská zvlášť. Doteraz mám resty v Brne. Veď si priznajme, že sa nám mierne zvýši krvný tlak, keď čakáme pred odbavením na letisku a mihne sa okolo nás nejaký podozrivý týpek.

Pridám ešte jeden. Hľadanie Hut Frantiska (GC12XC6) bolo celkom zábavné a na dvakrát. Na prvý šup som dal DNF. Zišlo sa nás tam 6 kešerov a nikto nič. Zjavne sme hľadali naprd. V betónovej stene pri vysokej peci, ktorá teraz slúži ako pekne zrekonštruované múzeum, boli diery tak akurát na ruku. Bolo to jediné miesto kam by sa dala krabka umiestniť. Strkal som teda ruku do každej, ba som si pomohol aj malým patýčkom. Nebolo to nič devastujúce, to sa mi prieči. Pekne zľahka a opatrne. Ono asi nie vždy je dobré držať sa bezpodmienečne hintu. Po chvíľke na nás vybehol správca múzejnej budovy v žltom tričku a dal nám neobjednanú prednášku o hniezdiacich vtákoch a prírodnej rezervácii. Mal pravdu. Boli sme nútení dať sa na ústup. Bol to ten najlepší spôsob ako neprovokovať. Krabka počká. A aj počkala. O dva týždne som sa tam vypravil znova. Skrýša neodolala.


Na začiatok
Vrátim sa ešte pár slovami ku skrýši spomínanej na začiatku. Bolo ju vidieť už zdiaľky. Ani som sa nezastavil, schmatol som ju a zalogoval pár metrov ďalej. Vrátenie prebehlo podobne, len s tým, že som ju ešte zdiaľky skontroloval, či moc nevykúka. Nevykúkala. Spokojne som odišiel. Myslím, že odlov na prudkej verejnosti je už sám o sebe adrenalín a asi by sme si nemali na seba vymýšľať ako to ešte viac sťažiť. Také krabky majú potom krátku životnosť. A to je škoda.
---

Groundspeak inovuje

Tak tu máme nový rok. Všetkým želám príjemný lov, aj keď ja už mám jeden dosť blbý zážitok. Ale o tom som nechcel. Možno inokedy. Zaujímavé je včak niečo iné. Groundspeak sa rozhodol nám všetkým dať darček. Upravil svoje stránky geocachingu. Na prvý pohľad nemajú face príliš zmenený, ale na druhý už áno. To si nakoniec pozrie každý sám. Čo je ale dosť nepríjemné, že prestali fungovať v podstate všetky programy ťahajúce informácie práve z www.geocaching.com.


Čo sa stalo?
Tak napríklad GCzII. Niekoľkokrát som ho v PDA-čku preinštaloval s tým, že počítače sú živé organizmy a proste sa jedného dňa zaseknú a nechcú ísť ďalej. Potom ich to prejde. Tentokrát som sa mýlil. Preto som začal pátrať po príčine a vysvetlenie sa zrazu objavilo. Na stránke diskusií je podané obšírne a vyčerpávajúce vysvetlenie. Od 12.1.2010 spustili stránku v novom šate, čím prekopali jej štruktúru z dôvodu zlepšenia služieb a zamýšľaných inovácií v budúcnosti. Uf, to som si oddýchol, že "chyba nie je v mojom prijímači". Autor tak výborného programu, ako je GCzII, zatiaľ na zmenu nezareagoval, čo si môžete skontrolovať na jeho stránkach. Posledná verzia je z novembra 2009. Takže je zbytočné pokúšať sa týmto softíkom stiahnuť nejaké skrýše. Žeby pripravoval aj on nejaké poriadne sústo inovácií? Žeby GCzIII? Pripomienok som mu poslal habadej. Uvidíme, čo nám prinesie krajina vychádzajúceho slnka.

Ďalším programom, ktorý je uvedenými zmenami odpílený, je Power Notes. Nakoľko sa jedná o platenú verziu, autor (kolega bish0p) si nejako stále nenašiel čas na aktualizáciu. A to poriadne dlho! Neodpovedá ani na maily.

Že autori kašlú na správy užívateľov svojich programov som si už zvykol. Načo teda uverejňujú svoje mailové adresy? Musím však pochváliť kolegov z bubbles, že ich Cacheprinter už funguje. Ešte síce má svoje chybičky, čo sa týka novej štruktúry geocaching.com, ale potrebné čítania skrýš a výstupy už poskytuje.

Ako je to s Handy Geocachingom pre mobilné telefóny presne neviem, už ho toľko nepoužívam. Ale mám taký pocit, že naberá nový dych aj napriek dávno avizovanému ukončeniu vývoja. Uvidíme...

Trochu ma mrzí, že nedokážem spojazdniť funkciu "Send to GPS" na geocaching.com. Mám na počítači Windows 7 a najnovší driver od Garminu ho nevie spojiť s GPS prijímačom. Testovacia stránka oznamuje, že je nainštalovaný správne, ale prijímač nie je pripojený. A ja mu neviem vysvetliť, že prijímač je pripojený tak, ako vždy. Takže ak niekto z vás má dobrú radu, sem s ňou. Ďakujem.
---

Geocaching má zmysel

Ciele geocachingu
"Poklady" hľadáte a nachádzate v prírode, v meste, v smetiach, dierach a dierkach, pri úkrytoch hmyzu, či hlodavcov, v zemi, na strome, vo vode, na budove, v jaskyniach...proste všade, kde sa dá niečo ukryť a nikto nepovolaný si to nevšimne. Aby si ale niekto nemyslel, že tu vládne anarchia. Ukrývanie má svoje pravidlá a na ich dodržiavanie dohliadajú dobrovoľníci vo funkcii reviewera. Tí schvaľujú novo založené skrýše pri dodržiavaní určitých pravidiel a až potom sú údaje verejnosti prístupné. Zaujímavý pohľad na schvaľovanie cintorínových skrýš má reviewer pre Iowu, môžete si prečítať tu. Je to článok v angličtine, ale strýko Gúgl to zvládne preložiť ľavou zadnou.


Zmysel geocachingu
Vidím ho vo viacerých rovinách.

Privedie ma na miesta, kde by ma proste nenapadlo položiť nohu. Spoznal som už množstvo lokalít, o ktorých ani miestni netušia. Spoznal som aj kopu historických miest a objektov, prírodných zaujímavostí, možno niekedy trochu mystických, strašidelných, častokrát úžasne fotogenických. Samozrejme mnoho skrýš je na miestach, ktoré sa nám zdajú nezaujímavé.

Učí ma improvizovať v prípade nesprávnej alebo nedostatočnej prípravy na lov. "Sakriš, tú krabku prstami nedočiahnem! Mať tu tak nejaký drôt! Najlepšie s priemerom 1 mm a zahnutý ako háčik...bla bla bla." Použi, čo nájdeš v okolí alebo sa vráť lepšie vybavený.

Učí ma odolávať prírodným podmienkam. Jednoznačne sa potvrdzuje pravidlo, že neexistuje zlé počasie, ale zle oblečený turista. Pokiaľ niekto odkladá výlet na lepšie počasie - a žiadne mu vlastne nevyhovuje - nemyslí to s tým výletom vážne. Raz je zima, raz príliš teplo, inokedy fúka nepríjemný vietor a prší atď. Proti takémuto postoju sa bojuje len veľmi ťažko.

Orientácia v teréne a v mapách. By ste neverili aký je problém pre netrénovaných už len zlokalizovať svoju polohu. Na slovenských stránkach geocachingu som si raz prečítal vtipný preklad skratky GPS: gde v pi...i som?

Práca s prístrojmi. Laik si myslí, že keď si kúpi GPS prijímač, viac nezablúdi. Omyl! Aj s tým je nutné sa naučiť pracovať. Hlavne ak ho máte vycapený na palubovke auta a blížia sa dve odbočky rovnakým smerom blízko pri sebe. Netrénovaný užívateľ spravidla odbočí naprd.

Naučil som sa upevňovať si vôľu ak chcem dosiahnuť vytýčený cieľ. Nejde len o to, dostať sa na určené miesto, ale aj vytrvať pokiaľ sa nedarí. Víťazstvo potom pekne hreje pri srdci!

Geocaching je dobrodružstvo. Nikdy dopredu nevieš, do čoho lezieš. Už len hľadanie prístupovej cesty je niekedy kvalitný adrenalínik. Myslíš, že krabka je tam v diere? Fajn, strč tam ruku. "Fuj, to je hnus! Aj tak nič. Au, a ešte som sa o niečo poškriabal!" Pre takéto prípady je dobré byť očkovaný na hepatitídu a tetanus.

Neviem, ako sú na tom iní, ale vďaka tomuto koníčku sa mi trochu aj popresúvali stupne na mojom rebríčku hodnôt. Hlavne, keď som niekde v horách (nehovorím o love v meste). Tie sa s tebou nepárajú. Si neprirpavený? Vyžer si to! Príroda ťa naučí, čo je dôležité na prežitie a najrýchlejší presun do bezpečia. Tiež sa snažím nepreceňovať svoje sily - ak som na nejaký odlov krátky, nechám to tak. Možno sa vrátim lepšie pripravený a skúsenejší. Skrýša nie je zajac - neutečie.
---

Na úvod

Čo je to geocaching, tu vysvetľovať nebudem. Je to už aj tak dostatočne známy pojem. Kto sa dostal až sem, má o ňom šajnu. Kto nie, vygugluje a vywikipeduje, čo treba.

Rád by som sa ale pristavil pri charakteristike tejto činnosti. Na oficiálnych stránkach geocachingu nájdete heslo: THE SPORT WHERE YOU ARE THE SEARCH ENGINE. Podľa tvorcu týchto stránok, Groundspeak Inc. sme teda športovci. Znie to dobre. Neobliekame si ale žiadne dresy ani štartové čísla. Každý má svoj dres aký chce a každý je "číslo" sám o sebe. Je však dobré mať určitú úroveň kondičky. Aspoň tú základnú plus niečo k tomu. To vás predurčí do čoho sa pustíte a čo necháte tak. Rozhodne sa nevypláca preceňovať svoje sily. Jednoducho preto, aby ste sa nedostali do hlavných správ dňa, ktoré si už ale  nepozriete.

Túto činnosť, ktorú všetci svorne nazývame geokešing, by som ďalej prirovnal aj k hre. Ruku na srdce: koľkí z vás sa ešte aj v dospelosti vedia hrať? Väčšina z nás to už zabudla. Možno aj preto, že iní považujú hru a hranie sa za niečo, čo sa v tomto veku už nepatrí. Je to nedôstojné a infantilné. Hmmm....chyba! Sme príliš dospelí a tak aj vzťahy medzi nami vyzerajú. Zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, dostať infarkt...a koniec. Čo z toho života máte? Prd! Už sa z neho nedokážete vôbec tešiť. Tam na ten druhý breh odídete tak, ako ste sem prišli - s holým zadkom. A preto tvrdím: hrajte sa a užívajte si život! Vypožičiam si jedno pekné české príslovie: Kdo si hraje, nezlobí. A pokiaľ ste dostatočne empatickí, nenaštvete ani svojich partnerov, ktorí naše hobby zrovna moc nemusia.

Tak som sa dostal k tretej charakteristike geocachingu: hobby. Je to podobné, ako s tou hrou. V každodennom zhone nám nezostáva čas na naše koníčky (prečo sa hobby vlastne nazýva koníček?). Myslím, že kto ho nemá, nevie sa radovať z vlastného života. Ba vlastne mnohí z nás majú jediné hobby: shopping v obchodných centrách. Pozrite sa im do očí. Vidíte v nich niečo?
---