Keší na jednotlivých zastávkach je dostatok, aby ste sa dozvedeli čo-to z histórie lokalít. Mám pocit, že cartridge vznikla spôsobom "vyskúšam si, či som zvládol Wherigo builder, veď som ho študoval celých 10 minút". Súhlasím, je nutný aj tréning, ale jeho výsledky snáď nie je nutné zverejňovať. Cartridge naviac nekončí žiadnou skrýšou, čo jej použitie do značnej miery limituje u kačerov, čo chcú uloviť bod.
Dnes som sa povzniesol nad túto skutočnosť a cartridge naládoval do GPS-ky. No, tak úplne som sa nepovzniesol, pretože som si tam pridal ešte nejaké neodlovené keše-rychlovky, čo mám po ceste. Rozhodnutie otestovať túto cartridge padlo aj z toho dôvodu, že od času jej uverejnenia 21.5.2011 si ju stiahlo 65 užívateľov, ale zatiaľ nikto nedostal chuť ju aj spustiť. Alebo dopadli tak, ako ja v závere.
Šalinou (miestny výraz pre električku) som sa odviezol čo najbližšie k miestu štartu pri vile Tugendhat. Po prečítaní stručnej histórie som si to vyšlápol k parku Lužánky. Cache Schodova (GC17HDN) bola po ceste. Súčasne so mnou na miesto dorazila 7-členná skupina v zložení 6 dievčat vo veku tak do 20 rokov a jeden týpek okolo 30-tky so stopkami na krku a zápisníkom formátu A4 v ruke. Naplánovali si tu tréning behu do schodov a zo schodov. Osobné veci si zložili asi meter od skrýše. Smola!
Chvíľu som pozoroval, či ich to neprestane baviť. Neprestalo. Našiel som teda dostatok drzosti a trénera som sa narovinu opýtal dokedy tu budú takto behať. Zaujímal ho dôvod mojej zvedavosti. Bol som k nemu úprimný. Vyzeral celkom rozumný a že asi môže tušiť o čo mi ide. Asi som ho zaujal a preto zaburácal svoju otázku intenzitou asi ako to urobila babka v Rýchlych šípoch, keď sa jej v Stínadlách, kde potrebovali byť hodne nenápadní, opýtali ako sa dostanú ku kostolu svätého Jakuba. Ozvena z blízkych domov mi otázku ešte trikrát zopakovala: "A co to je tá GEOKEŠ?" "Ahá, pán je primitív," pomyslel som si a plodný rozhovor sa snažil čo najskôr ukončiť. Tréner sa potom ešte hlboko zamyslel, niečo zakričal na svoje zverenkyne a mne ráznym trénerským hlasom oznámil, že tam budú ešte asi štvrť hodinu. Poďakoval som sa a trielil do Lužánok.
Park som prepochodoval svižným tempom a riadil sa inštrukciami tejto cartridge - odviesť sa električkou na Moravské námestie. To bola snáď jediná úloha celej hry, či skôr odporúčanie. Použil som však inú nástupnú zastávku. Hra ma nevrátila na tú správnu. Z Moraváku ma delilo už len pár sto metrov od ďalších dvoch zastávok - kostola svätého Jakuba a Námestia Svobody. Tu som text v GPS-ke čítal už len zo zvedavosti, či ma tam nečaká nejaká úloha. Nič také. Preto som pokračoval na Zelný trh, nazývaný Zelňák alebo Rynk, presne podľa inštrukcií - po Masarykovej ulici. Trasa mohla viesť aj iným smerom, kde by ste videli ďalšiu peknú históriu Brna. Ale neviedla. Keď som dorazil k fontáne Parnas, dominante Zelňáku, počasie sa rozhodlo, že si trochu poprší. Spolu s nejakými ichtylmi som počkal pod strieškou a všetky svoje veci som si neustále skenoval, či sú naozaj všetky.
Po daždi a podľa inštrukcií ma ešte čakalo vyštverať sa na Petrov ku katedrále svätého Petra a Pavla, bez ktorej by Brno nebolo Brnom. Odtiaľ z mierneho kopčeka som sa zanoril do blízkych uličiek a smeroval na finálnu štáciu - hrad Špilberk. Ďalšia dominanta, ktorá zohrala v histórii nezastupiteľnú úlohu. Z čias obliehania švédskymi vojskami počas tridsaťročnej vojny v prvej polovici 17. storočia si český národ odniesol prezývku "Švédi". To asi preto, že im miestni pekne prešli cez rozum a ubránili sa mnohonásobnej presile.
Trochu ma zarazilo, že autor cartridge sa nevenoval inej hostorickej pamiatke medzi Petrovom a Špilasom - Denisovým sadom. Majú tiež svoju zaujímavú históriu a pri pochode na hrad ich nemožno minúť.
Tesne pred cieľom si baterky zažiadali o výmenu za čerstvé. Vyhovel som im a po pár metroch sa mi na displeji objavila história hradu. Na jej konci bolo už len tlačítko "KONEC". Márne som niekde hľadal odomykací kľúč ku cartridgi. Hru som teda ukončil a výsledky nechal uložiť. Ako bonus k celému putovaniu som si doprial earthcache STUDNA NA ŠPILBERKU (BP #7) / SPILBERK WELL (GC230H2). Na nádvorí bol fantastický kľud a hlavne nikto. Nafotiť potrebné veci do logu, krátky oddych a už som frčal na najbližšiu električku domov. Tam ma ale čakalo nemilé prekvapenie - uložené výsledky z výletu po historických pamiatkach Brna neboli ukončené a teda ani akceptované na stránkach Wherigo. No, čo sa dá robiť, nerobil som si nejaké veľké nádeje s touto avantúrou. A tak aj dopadla.
V listingu ku cartridgi sa píše, že je nutné si vydeliť 2 až 3 hodiny na hru. Môj .gpx súbor mi prezradil celkom príjemnú novinu: celkový pochod 57 minút aj s čakaním na električku, 5-minútovým čakaním pod strechou a výmenou bateriek a 3,7 km od štatu do cieľa. Čo však považujem za najväčší prínos tejto konkrétnej hry je, že som sa príjemne pretiahol po sedavej práci v zamestnaní.
---
