Nič nezostáva dlžná svojmu genetickému kódu a pubertálnemu veku. Dokáže unaviť prakticky akékoľvek množstvo ľudí okolo seba. Hračky, hlavne plastové, dlho nevydržia a rýchlo strácajú svoju funkčnosť. Na naše šťastie. Napríklad pískacia dyňa, ktorú jej včera kúpila Marky, vydržala len niekoľko krátkych hodín. Hurá!
Napadlo ma, či Ellinu geocaching dokáže tiež unaviť ako mňa. Na 9.6.2007 som nám naplánoval 5 skrýš na jeden deň. Vybavili sme sa jedlom a hlavne tekutinami. Do kufra auta som prihodil aj jednu osušku, prijímač GPS nakŕmil údajmi a vyrazili sme.
Zastávka s menom Tajemná skalka. Hľadanie sa jej páčilo, ale nakoľko netušila, že toto nebude jediné venčenie dnes, sily nešetrila.
Po 3. skrýši už bola tak uťahaná, že mi spala v zadu na sedadle ako bábätko. Cestou sme sa
Na Hartlovku sme sa predierali cez husté lesné porasty rovno za šípkou na GPS
Nakoniec po náročnom dni sme sa stavili pri vode na Pístovickej riviére. Po odlove skrýše som našiel kľudné miesto na odpočinok na brehu jazera. Ellina najprv len tak chodila po brehu, potom sa odvážila namočiť labku. Keď zistila, že voda je mokrá a nič jej neurobí, odvážila sa popri brehu loviť všetko možné, čo tam bolo. Od konárikov po kadejaké listy a trávu. No a samozrejme to vynášala na breh. Po chvíli zistila, že vie plávať a skákala do vody šípky. Sem-tam vyliezla von a otrepala sa alebo mi prebehla taká mokrá po nohách. Po chvíli som bol rovnako mokrý ako ona.
Tento deň sa nám skutočne vydaril. Ellinu som utrel do osušky a posadil na zadné sedadlo. Domov sme to mali pár desiatok kilometrov. Skrútila sa do klbka a za 5 minút už tuho spala. Monotónny zvuk motora ju úplne ukolísal. Bola unavená a myslím, že aj šťastná.
***
Na druhý deň sme sa ešte išli s Ellie prejsť neďaleko nášho bytu do lesa. Je tam cvičisko psov a
Pekný víkend bol za nami. Snáď si ho ešte zopakujeme. Čo ty na to, Ellie?
---
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára