Ešte pred týždňom, keď som bol úplne gumený od tučnej virózy, som len sníval, že dám túto sériu v dohľadnom čase. Po čase sa zdravie umúdrilo a dovolilo mi zase sa pustiť do plánovania. Hlavne preto, že v oblasti brnenských Obřan bolo niekoľko výziev s obtiaznostou 3/4 a 3/3,5, ktoré som rozhodne nechcel nechať ležať ladom. Naviac, podľa listingu a logov sa jednalo o pekný adrenalínik. No a nakoniec uvádzam citáciu z
môjho horoskopu na tieto dni:
Pravdepodobne sa vyskytne nejaká príležitosť na spestrenie života. Určite sa nekrčte niekde doma, ale choďte do ulíc, alebo si doprajte výlet, či krátku prechádzku. Svojimi nápadmi a vynaliezavosťou môžete spraviť dobrý dojem na niekoho dôležitého z okolia (napr. šéf, otec, učiteľ...). Teraz sa snažte zamerať skôr na veci, ktoré sú vám neznáme a neobjavené. Pri presadzovaní vsaďte na svoju originalitu a jedinečnosť... Obvykle zažijete nejaké príjemné prekvapenie. Približné trvanie konštelácie: 20.4.2010 12:00 - 22.4.2010 12:00. Dalo by sa takej výzve odolať? :-)
Rozcvička
Začal som rozcvičkou v podobe
BB#11 N/Brnenske budovy/ aneb... (GC1NGHK). Jednoduchá záležitosť na prvý hmat. V mojom veku sa mi už nechcelo ohýbať, na lokalizáciu som použil zrkadlo. Že v keši je logbook plný až po okraj, som vedel. Doniesol som svoj pásik papiera. Zapisovať sa teda znovu dá, ale údržbu si krabička žiada. Po tomto dýchanku sa začali už nefalšované geo-orgie.
Vlaky a zase vlaky
Zbytok dneška už bol venovaný téme vlakov, mašiniek, rušňov a koľajníc. Mám rád toto prostredie už aj preto, že dosť veľkú časť života som prežil v ich tesnej blízkosti. V listingoch niekoľkých skrýš sa spomína
"pozor pri prechádzaní trate, neprechádzajte cez koľaje" a pod. Celkom to chápem. Vlaky tu frčia každú chvíľu a nie pomaly. Je to pekne vyťažená trať v smere Brno - Česká Třebová. Nutné však spomenúť, že je to malebný kraj v povodí rieky Svitavy. K tomu sa pridalo celkom príjemné jarné počasie. Nemohol som odolať, aj keď ešte s plným nosom. Vreckoviek som mal dosť.
Diera
Ako druhú zastávku som si dal
Bioindustrialni pyre (GC1QMT2), čo bolo mojím favoritom. Pripravoval som sa ozaj dôsledne. Dokonca večer pred odchodom som vyzvedal u Jardatreka čo a ako. Predsa len, na skrýšach takmer vždy pracujem sám a takéto správy sa mi dosť hodia. Pripravil som sa ako do jaskyne - skontroloval a dobil všetky akumulátory a baterky, doma som našiel aj fungl nové montérky, zobral staršiu vetrovku, čo znesie špinu atď. Samozrejme lampy som mal so sebou pre istotu dve. A priznám sa, aj lano na istenie.
Všetko som to ťahal tam do tej tmy na obrázku. Pred vstupom som sa slušne prezliekol. Práve v tom momente sa spoza stromov vynorila babka s vnučkou. Kým prešli drenážne kamene, čo tvorili výpust uvedenej diery do Svitavy, mal som dosť času si všetko dať do ruksaku. Samotná diera má dosť
zvláštnu akustiku. Trochu ma prekvapila. Kým som zistil, že to, čo z nej vychádza, je vlastne to, čo som do nej poslal, bol som tak trochu vzrušený. Zmýlilo ma to, že mnou vytvorený zvuk sa z nej vrátil mierne zosilnený!
No ale poďme dovnútra. Nie je nutné sa tam plaziť, ani kolenačkovať. Ja som pohyb riešil poriadne hlbokým predklonom a sklonenou hlavou. A to som so sebou ešte ťahal ruksak v ruke. Po pár metroch je rúra prerušená nejakou studňou, či čo to je. O jej hĺbke som radšej neuvažoval. Je to vlastne nejaká šachta naplnená zrejme stečenou dažďovou vodou. Má stupačky, po ktorých sa dostanete do vyvýšeného pokračovania pôvodnej rúry. Toto miesto považujem za najriskantnejšie a je nutné zvážiť každý krok. To už ale vidíte koniec celého tunela na druhej strane. Krásnu zvukovú kulisu tvorí hrmot prechádzajúcich vlakov. Nie je však až taký tučný, ako som očakával. Skôr tlmený.
Svetlo na konci tunela vám robí dobrú náladu a poháňa vpred. Ešte prekonať zopár kovových traverz a môžete sa trochu vystrieť. A uloviť svoju krabičku. Kto sa chce pozrieť durch až na úplný koniec a nevracať sa späť, nenechajte si veci pred jazierkom. Ja som sa musel vrátiť a ochutnať ten adrenalín nad zatopenou šachtou ešte raz.
Owner zvolil prístupovú cestu dobre. Pokiaľ by z diery vytekala voda, nie je radno sa púšťať dovnútra. Znamená to, že spomínaná prepadová šachta je plná. Prístup z druhej strany by možno bol bezpečnejší, ale prišli by ste o cool zážitky.
Celý odlov bol veľmi pekný a ownerovi a jeho keške som poslal ako vďaku celých 5 hviezdičiek cez
GCVote. Kríže si rozmasírujem až večer.
Pokračujeme
Po tejto chuťovke som sa vrátil do auta a vyložil v ňom všetky veci, čo som už nepotreboval. S výrazne ľahším báglom na hrbe som vyrazil v ústrety
Slepa kolej / The Blind track (GCQ698) a
Obranska stran / Obrany hillside (GC11J3R). K tej prvej bolo nutné prejsť niekoľko rušných koľají. Krabička je dosť zanedbaná a vrchnák typu "klik-klik" je už len typu "klik". Tento bodík som ohodnotil len 2 hviezdami na GCVote. Na Obranskú stráň som sa vrátil cez koľaje späť a železničným mostom na pravý breh Svitavy. Mal som šťastie, nešiel zrovna žiadny vlak. Inak by som si asi vypočul jeho húkanie, v ktorom by zanikli hrubé slová rušňovodiča. Krásny výhľad do doliny mi dokonale napravil náladu z mierne zmäteného signálu.
Ručička magnetického kompasu sa po nastavení prvých súradníc
Vlackova A-Z (GC1QMC2) stále chovala nejako čudne. Začala už na Slepej koleji. Potom som si uvedomil, že magnetický kompas sa nemá moc v láske so železnými koľajnicami. Prvýkrát som na to prišiel pri odlove
lavka majlont (GCWW63). Nakalibrovanie kompasu mu veľmi uľahčilo prácu a potom už poslúchal ako švajčiarske hodinky.
Pretože sa mi nechcelo zliezať zo stráne, pokračoval som po vrstevnici zhruba smerom k prvej stage. Na jej úrovni som už zliezť na trať musel. Odčítanie indícií prebehlo bez problému. Ide to v pohode z obidvoch brehov Svitavy, nápis je dosť veľký. Pokračoval som proti prúdu po pravom brehu. Sympatické chatky a záhradky, vôňa dymu, ktorú mám tak rád. Tesne pred druhou stage som znovu použil železničný most na presun cez rieku. Pár metrov za mojím chrbtom končil tunel, takže celkom dobrý adrenalín. Koľajnice nezvonili prichádzajúcim vlakom, takže ok. Ale asi by som mal na čele kropaje potu, pokiaľ by sa z tunela vyrútil vlak. To by mi upravil aj frizúru.
Odčítanie všetkých ďalších indícií bolo už v poriadku, aj keď signál na posledných dvoch sa mi tak trochu vysmieval do xichtu. Nedal som sa. Na drzovku som si sadol na poslednú indíciu a spočítal súradnice finálky. Schyľovalo sa k dažďu a pofukoval nepríjemný vietor. Na miesto odlovu som dorazil akurát včas.
Sakra, zase diera! A ešte menšia než tá predtým! V porovnaní s Bioindustriálnym pyré to vyzerá "akoby ich jedna mater mala". A veruže mala. Že patria obidve jednému ownerovi som si všimol až pri logovaní doma.
Všetky veci na ušpinenie sú v aute. Grrr! Nedá sa nič robiť. Špina sa dá vyprať, zážitok sa nedá nahradiť ničím. Nastrčil som na hlavu čelovku, zošróboval trekové palice do menšieho rozmeru a zanoril sa do tmy. Hint žiadny, takže len postup vpred.
"Jedeš, fuj to!" ozvalo sa za mnou. Obzriem sa a boxer-sympaťák sa chcel pustiť za mnou. Nebolo mu ale všetko jedno. Nakúkal, ale odvahu nemal. Panička ho chytila včas. Liezol som po štyroch ako naša fenka Ellie. Závidel som jej, narástli jej nohy lepšie na túto činnosť. Na konci tunela je dosť veľký priestor na vyrovnanie kostry. Odlov bol dielom okamihu. Keďže batoh aj s palicami som nechal asi v tretine rúry, vrátil som sa rýchlo. Zbytok cesty som tieto veci
niesol v zuboch. Ruky boli čierne, ale ošatenie nie. Celý zadýchaný som sa vysúkal z diery ako dážďovka. Bolo popršané a príjemný vzduch. Pred sebou som mal už len návrat k autu.
Krásny deň plný úžasných zážitkov. Všetkým ownerom patrí moja vďaka a celý dnešný trek som si venoval ako oslavu svojich zajtrajších narodenín.
Mapa východzích súradníc spomínaných skrýš:
---
