Průvodce Brnem

Zmysel WIG cartridge Průvodce Brnem mi nejako nedošiel. Je to síce poučné putovanie po meste pre turistov, čo sú tu po prvýkrát, ale neprinesie im žiadne spestrenie púte.

Keší na jednotlivých zastávkach je dostatok, aby ste sa dozvedeli čo-to z histórie lokalít. Mám pocit, že cartridge vznikla spôsobom "vyskúšam si, či som zvládol Wherigo builder, veď som ho študoval celých 10 minút". Súhlasím, je nutný aj tréning, ale jeho výsledky snáď nie je nutné zverejňovať. Cartridge naviac nekončí žiadnou skrýšou, čo jej použitie do značnej miery limituje u kačerov, čo chcú uloviť bod.

Putovanie
Dnes som sa povzniesol nad túto skutočnosť a cartridge naládoval do GPS-ky. No, tak úplne som sa nepovzniesol, pretože som si tam pridal ešte nejaké neodlovené keše-rychlovky, čo mám po ceste. Rozhodnutie otestovať túto cartridge padlo aj z toho dôvodu, že od času jej uverejnenia 21.5.2011 si ju stiahlo 65 užívateľov, ale zatiaľ nikto nedostal chuť ju aj spustiť. Alebo dopadli tak, ako ja v závere.



Šalinou (miestny výraz pre električku) som sa odviezol čo najbližšie k miestu štartu pri vile Tugendhat. Po prečítaní stručnej histórie som si to vyšlápol k parku Lužánky. Cache Schodova (GC17HDN) bola po ceste. Súčasne so mnou na miesto dorazila 7-členná skupina v zložení 6 dievčat vo veku tak do 20 rokov a jeden týpek okolo 30-tky so stopkami na krku a zápisníkom formátu A4 v ruke. Naplánovali si tu tréning behu do schodov a zo schodov. Osobné veci si zložili asi meter od skrýše. Smola!

Chvíľu som pozoroval, či ich to neprestane baviť. Neprestalo. Našiel som teda dostatok drzosti a trénera som sa narovinu opýtal dokedy tu budú takto behať. Zaujímal ho dôvod mojej zvedavosti. Bol som k nemu úprimný. Vyzeral celkom rozumný a že asi môže tušiť o čo mi ide. Asi som ho zaujal a preto zaburácal svoju otázku intenzitou asi ako to urobila babka v Rýchlych šípoch, keď sa jej v Stínadlách, kde potrebovali byť hodne nenápadní, opýtali ako sa dostanú ku kostolu svätého Jakuba. Ozvena z blízkych domov mi otázku ešte trikrát zopakovala: "A co to je tá GEOKEŠ?" "Ahá, pán je primitív," pomyslel som si a plodný rozhovor sa snažil čo najskôr ukončiť. Tréner sa potom ešte hlboko zamyslel, niečo zakričal na svoje zverenkyne a mne ráznym trénerským hlasom oznámil, že tam budú ešte asi štvrť hodinu. Poďakoval som sa a trielil do Lužánok.

Park som prepochodoval svižným tempom a riadil sa inštrukciami tejto cartridge - odviesť sa električkou na Moravské námestie. To bola snáď jediná úloha celej hry, či skôr odporúčanie. Použil som však inú nástupnú zastávku. Hra ma nevrátila na tú správnu. Z Moraváku ma delilo už len pár sto metrov od ďalších dvoch zastávok - kostola svätého Jakuba a Námestia Svobody. Tu som text v GPS-ke čítal už len zo zvedavosti, či ma tam nečaká nejaká úloha. Nič také. Preto som pokračoval na Zelný trh, nazývaný Zelňák alebo Rynk, presne podľa inštrukcií - po Masarykovej ulici. Trasa mohla viesť aj iným smerom, kde by ste videli ďalšiu peknú históriu Brna. Ale neviedla. Keď som dorazil k fontáne Parnas, dominante Zelňáku, počasie sa rozhodlo, že si trochu poprší. Spolu s nejakými ichtylmi som počkal pod strieškou a všetky svoje veci som si neustále skenoval, či sú naozaj všetky.

Po daždi a podľa inštrukcií ma ešte čakalo vyštverať sa na Petrov ku katedrále svätého Petra a Pavla, bez ktorej by Brno nebolo Brnom. Odtiaľ z mierneho kopčeka som sa zanoril do blízkych uličiek a smeroval na finálnu štáciu - hrad Špilberk. Ďalšia dominanta, ktorá zohrala v histórii nezastupiteľnú úlohu. Z čias obliehania švédskymi vojskami počas tridsaťročnej vojny v prvej polovici 17. storočia si český národ odniesol prezývku "Švédi". To asi preto, že im miestni pekne prešli cez rozum a ubránili sa mnohonásobnej presile.

Trochu ma zarazilo, že autor cartridge sa nevenoval inej hostorickej pamiatke medzi Petrovom a Špilasom - Denisovým sadom. Majú tiež svoju zaujímavú históriu a pri pochode na hrad ich nemožno minúť.

Tesne pred cieľom si baterky zažiadali o výmenu za čerstvé. Vyhovel som im a po pár metroch sa mi na displeji objavila história hradu. Na jej konci bolo už len tlačítko "KONEC". Márne som niekde hľadal odomykací kľúč ku cartridgi. Hru som teda ukončil a výsledky nechal uložiť. Ako bonus k celému putovaniu som si doprial earthcache STUDNA NA ŠPILBERKU (BP #7) / SPILBERK WELL (GC230H2). Na nádvorí bol fantastický kľud a hlavne nikto. Nafotiť potrebné veci do logu, krátky oddych a už som frčal na najbližšiu električku domov. Tam ma ale čakalo nemilé prekvapenie - uložené výsledky z výletu po historických pamiatkach Brna neboli ukončené a teda ani akceptované na stránkach Wherigo. No, čo sa dá robiť, nerobil som si nejaké veľké nádeje s touto avantúrou. A tak aj dopadla.

Štatistika
V listingu ku cartridgi sa píše, že je nutné si vydeliť 2 až 3 hodiny na hru. Môj .gpx súbor mi prezradil celkom príjemnú novinu: celkový pochod 57 minút aj s čakaním na električku, 5-minútovým čakaním pod strechou a výmenou bateriek a 3,7 km od štatu do cieľa. Čo však považujem za najväčší prínos tejto konkrétnej hry je, že som sa príjemne pretiahol po sedavej práci v zamestnaní.
---

Adamovské vŕšky

Asi neexistuje lepší manuál na výuku práce s novým GPS prijímačom, ako prax rovno v prírode. Jednak som nemal splnenú misiu z minulého týždňa a jednak návod na obsluhu na stránkach výrobcu je síce obsažný, ale nedostatočný. Jemné detaily a nuansy sa z neho nedozviete.

Na dnes som si naplánoval dočistenie niektorých keší v okolí Adamova. Túto lokalitu mám rád. Terén je náročný a súčasne krásny - hory s pekným stúpaním, lenivá rieka Svitava, množstvo prameňov a studničiek, burácajúce vlaky. Odkedy boli miestne fabriky vytunelované, je tu aj čistý vzduch. Kraj si ma získal aj tým, že tu na každom kroku čapujú Grenu - výborný chmelový nápoj bez alkoholu. Lepší, než Kofola. No a v lete, keď máte sliny husté ako chemoprénové lepidlo, znamená krígel s týmto nápojom záchranu života. Cena 17 až 19 korún za takúto službu je viac než príjemná.

ADAMOV
Zaparkoval som neďaleko krčmičiek a grilov. Miesto nič moc, ale bolo blízko štartovacieho bodu, kde som mal v pláne nastúpiť túru. Nevýrazný chodníček mierne stúpal, žihľavovité rastliny dávali jasne najavo k akému druhu patria. Po chvíli ma už pálili obe ruky. Chodník bol stále viac zanedbaný až nakoniec bolo nutné prekonať niekoľko spílených a voľne ležiacich stromov. Po pár sto metroch sa nenápadne rozplynul do lúčneho porastu. Bolo už aj tak nutné odbočiť sa SV do strmého kopca. Slnkom zaliate pasáže sa striedali s príjemným tieňom. To boli miesta oddychu.


Prekonal som asi 70-metrový výškový rozdiel na približne 150 metroch. Na vrchole mi tričko osušil príjemný vetrík. Pozvolnou hrebeňovkou som sa vyšvihol ešte o takých 40 výškových metrov. Popritom som si odlovil Lesnícky Slavín (GC1B7QJ). Je to mysterka, takže umiestnenie na priloženej mapke budete hľadať zbytočne.

Po bohatom oddychu som sa pustil naspäť. GPS ma ale upozornila, že v blízkosti mám naplánovanú inú cache. Ááá sakra, skoro som zabudol! Nebol som ďaleko, otočka na päte, krátke sedlo a o chvíľu som sa ocitol na ďalšom blízkom vrchole vo výške necelých 400 mnm na JZ od Výškůvky, ktorá sedí na 472 mnm. Odtiaľ to bola už hotová diaľnica. Tak rovný chodník z vrcholu priamo až k zelenej TZT (turisticky značenej trase) si veru nepamätám. Ten sa však v závere môjmu cieľu úplne otočil chrbtom. Nájsť cestu k Žalmanovmu prameňu (GC1ZPBF) už nebol problém. Akurát som si ju skomplikoval pochodom po lesnej cestičke a nie pohodlne po cyklotrase.

Rýchly odlov a to som sa už začal zaujímať o doplnenie tekutín. Vlastné som mal, ale niečo natočené by bodlo viac. Za zákrutou na mňa svojou výveskou zamával Šenk u Hradu. Cool! Majú čapovanú Grenu. Osy na mňa začali podnikať výpravu. Nedali pokoj, tak som im slzu perlivého nápoja odlial na stôl pod slnečníkom. Potom už dali pokoj, mrchy otravné. 

Po nutnom osviežení rýchly presun k autu. Cestou som ešte nostalgicky zaspomínal na stratenú GPS-ku v týchto miestach. Po mojom hľadaní už nebolo ani stopy. Príroda má úžasnú regeneračnú schopnosť. Premiestnil som sa na parkovisko neďaleko kostola sv. Barbory. Tu som si odlovil jednoduchú mikrovku Světelský oltář (GC24HMJ). Nakukol som do kostola. Úžasný kľud a ticho. Počuli by ste špendlík spadnúť na zem. Boli tam len dve ženy, čo sa pripravovali na výklad väčšej skupine dôchodcov zo Zlína. Jedna z nich sa mi ponúkla podať výklad. S vďakou som odmietol aj keď interiér bol vskutku hodný dozvedieť sa viac.

Čakal ma výstup k ďalšej keši - Skala u 7 dubu (GC1XXQK). Najprv kus po chodníku, ktorý sa hadil ako anakonda a intenzívne pridával výškové metre na mojej GPS-ke. Vnoril som sa do lesa s príjemným chládkom. Keď sa šípka stočila na J už natoľko, že som skalu videl, bolo mi jasné, že ma čaká pekné stúpanie.

Už z diaľky bolo počuť niekoľko ľudí, ktorí obchádzali skalu zo všetkých prístupných strán. Keď som vyfučal hore, zistil som, že sa jedná o kačerov na čele s Agaven. Signál bol fakt mizerný, preto som sa vybavil kvalitným hintom a išiel naisto. Krabka tam bola. Zakričal som na kolegov, aby sa zalogovali predo mnou. Lenže nešlo o krabičku z geocachingu, ale z nejakej inej hry. Bola plná gombíkov a odkaz, že si na batoh môžeme jeden prišiť. Keďže na túru bežne krajčírsku výbavu nenosím, neprišil som si nič. Tá naša skrýša ležala asi 3 metre ďalej a bola dobre viditelná. Zalogovali sme sa a rozišli. Cestou dole som sa stavil na ďalšie doplnenie stratených tekutín a popýtal na najkratšiu cestu do Vranova. Tam ma čakala ďalšia séria skrýš.

VRANOV
Auto som zaparkoval na otočke pri lese, kde vyúsťovala žltá TZT. Pustil som sa ľahkým klesaním na V priamo ku keši Studánka Zdrávas Maria (GC2YWB2). Bolo 16:00, keď sa pri logovaní zrazu neuveriteľne ochladilo a vietor rozčechrával koruny vysokých stromov tak, že vydávali zvláštny zvuk. Ako keď na ne padá dážď. Ale bolo úplne sucho. Obával som sa, že táto náhla zmena upraví môj dnešný plán. Neupravila. Zmena prišla až neskôr. Od studničky som sa pustil priamo na J k Vítečkovmu prameňu (GC2YWB6). Hľadanie v hlbokom lese nebolo jednoduché aj vďaka srandovnému hintu.


Uvedomil som si, že v lese ubúda svetlo rýchlejšie. Musel som sa poponáhľať. Slnko presvitalo cez sem-tam roztrhané mraky, ale veľa svetla už nebolo. Po zalogovaní som sa rýchlo musel vyšvihnúť na žltú TZT, ktorá ma doviedla až k earthkeši Kolohnát (GC1XE19). Po rýchlom nafotení ma ešte čakala jedna úloha - nájsť kamenný patník s číslom 201. V lese so zlým signálom celkom zaujímavá záležitosť. Už bolo celkom šero aj vďaka zatiahnutej oblohe. Naviac mi došli baterky v GPS-ke. Rýchla výmena a ďalšie hľadanie. Signál sa so mnou pohrával ako to robí rozbúrené more s malou rybárskou loďou. Plus-mínus 20 m nebolo nič zvláštne. Nakoniec sa podarilo. Zapísal som, čo som musel a svižným tempom som sa vrátil na žltú TZT.

Čakala ma posledná zastávka - Kříž Kolohnát (GC2G4TV). Mapa bola nekompromisná, žltá cesta sa od cieľa úplne odkláňala. Na návrat k Sudánke Zdrávas Maria a odtiaľ doporučenou trasou nebol čas. Nedá sa nič robiť, hlboký zárez nejako prekonám. Postup "rovno za šípkou" praktizujem často aj za cenu veľkej námahy. Energetických zásob mám dosť. Tu som sa však prepočítal. Zo žltej som odbočil rovno do náručia panenskej prírody. Nielenže sem predtým nevkročila ľudská noha, ale asi aj kamzík by ňou pohŕdol. Vratké kamene krásne porastené machom a teda šmykľavé, popadané suché konáre, diery v teréne zamaskované papradím a v diaľke počuť zurčiaci potok. Bol som na hranici prírodnej rezervácie Jelení skok, mohol som si to ešte dovoliť. Keď som dorazil na samé dno záseku, tu som sa zasekol. Prišlo prekvapenie, ktoré mi zmarilo ďalšie plány. Predo mnou za potokom sa hrdo vypínali strmé skaly. Kúsok som prešiel po brehu, či niekde neobjavím ako-tak schodnú trhlinu v skalách. Neobjavil. Keď som si pomyslel, že výškový rozdiel asi 50 m na vzdialenosť zhruba 100 m mám teraz prekonať znova, proti gravitácii, nebolo mi do smiechu. Rozhodnúť som sa musel rýchlo.

Na žltú som sa dostal po peknej chvíli. Teraz už len rýchlo k autu. Je už hodne šero, zima a fúka čerstvý vietor. Dážď je na spadnutie. Trekingové palice ma svižne poháňalil dopredu. Kříž Kolohnát zostal nepokorený.

V aute som si ešte naplánoval dve oddychovky po ceste do Brna - Lichtenštejnský památník (GC2YWAY) a Nejsevernější bod Brna (GC1QB64). To už boli maliny a ako príjemná bodka za dnešným dňom. Dážď a búrka sa rozhrmeli, keď som za sebou zabuchol dvere bytu. To bolo teda o fúz.

Štatistika
Na záver si dovolím malú štatistiku výkonu:
Prejdená vzdialenosť: 14,6 km.
Celkové stúpanie: 807 m.
Celkové klesanie: 795 m.
---

Moja výbava 4

Aby som zadosťučinil celej výbave, ktorú používam, musím spomenúť aj tú, čo som si kúpil nedávno.

Z batoľaťa lezúň
Nikdy som neuvažoval, že by som sa vešal niekde na špagát, aby som dosiahol na krabicu a zapísal si bod. Lenže, keď sa človek dostane len tak nezáväzne do skupiny ľudí, čo tomu holdujú, nechá sa zlákať. To sa stalo aj mne.

Po prvýkrát som si vyskúšal lezenie v divadle. Geokolega tam má prístup a umožnil nám potrénovať. Vďaka mu za to. Spustil som sa z lóže rovno do hľadiska ako Zorro pomstiteľ. V sedáku a na špagáte.

Postupom času, ako som si osvojoval techniku, vo mne hlodal červík, že aj ja by som si mal zadovážiť výbavu vlastnú. A tak sa stalo. Ponuka lezeckých vecí je na trhu nepreberná a mohol som si vyberať. Kdesi som vyňúral akciu na sedák Ocùn s karabinou, kýblikom a magnéziovým vreckom. Cena bola priaznivá. Zobral som. K tomu pribudlo lano 10,5 - 11 mm. Je síce statické (nepéruje), ale dobre použitelné. A lanko na prusíky 7mm.



Ďalej som dokúpil karabiny, osmu, smyce, nahadzovacie lanko.



Ako posledný pribudol prak s rybárskym navijákom, silonom a olovkami. Priznám sa, že naučiť sa pracovať s navijákom bez udice je pekná drina.

A teraz už len trénovať a trénovať. Lebo chyby sa neodpúšťajú.
---

Moja výbava 3

Po nedávnej strate GPS prijímača som sa musel vážne zamyslieť nad ochranou tohto najdôležitejšieho prístroja pri pochode v ťažkom teréne.

Prečo
Moja eTrex Vista HCx sa rozhodla, že mi vyskočí z vrecka pripnutom na opasku. V strmom a rúcajúcom sa kamenitom teréne sa nepozorovane vykradla a hopsla na zem. Všimol som si to po pár metroch, ale aj to bolo už neskoro. Možno sa skotúľala kus dole a kamene ju bezpečne zasypali. Terén so sklonom tak 45° som prebrázdil trikrát. Snaha bola márna.

So zvláštnym pocitom som sa pobral domov ešte skôr, než som začal geocachingový deň. Akoby som tam pod zemou nechával niekoho, s kým som prežil kus života a nemôžem mu pomôcť. Litre potu, tisíce kilometrov, stovky úspechov i neúspechov, páliace slnko i páliaci mráz, voda, pády. Vydržala všetko bez jediného zaváhania. Celá dráma sa odohrala na N 49°18.540, E 016°38.821.

Hračka
Rozhodovať som sa nemohol dlho. Primárne som chcel zostať pri značke Garmin, ktorý sa stal prakticky štandardom. Dostal som tip na výbornú cenu na Oregon 450 s hromadou najnovších máp. Dobrá ponuka bola aj na model Oregon 550, ale ten je akurát obohatený o 3,5 Mpx fotoaparát. Táto vymoženosť je pre mňa zbytočná. Fotografie, ktoré odtiaľ vylezú je nutné aj tak geotagovať doma na počítači. Teda pokiaľ chceme mať obrázky geotagované skutočne dokonale. Takže mám o zábavu s novou hračkou postarané. Bolo nutné aj mierne zaktualizovať software v počítači. Po týchto úpravách už začína team strojov slúžiť človeku. Teda mne.
---

Medzinárodný deň geocachingu

Na svete existuje mnoho všelijakých medzinarodných dní. Tento trend nemohol obísť ani geocaching. Preto sa Groundspeak na základe úspešného megaeventu nazvaného 2010 Lost & Found Celebration rozhodol organizovať každý rok podobnú akciu pod názvom Geocaching Block Party. Tohto roku sa bude konať, pre našinca trochu od ruky, v Seattli 20.8.2011. No a súčasne na tento deň sa organizátori rozhodli vyhlásiť prvý

MEDZINÁRODNÝ DEŇ GEOCACHINGU

Myslím, že sa jedná o pekný počin, ktorý si zaslúži dôstojne osláviť. Na zdravie!
---

Drobnosti do batohu

V týždenníku noviniek od Groundspeaku z 23.3.2011 pribudla malá pripomienka ako vytvárať priateľské prostredie v geocachingu. Jedným zo spôsobov je pomoc ownerovi s opravou keše priamo na mieste. V čase, keď ste ju odlovili.

Blchy v batohu
Nájdete tu zopár nápadov čo si pribaliť do batohu. Samozrejme nie na úkor vašich potrebných vecí. Náhradná filmovka, zopár krátkych ceruziek alebo malý logbook nezaberú veľa miesta a ani na váhe príliš nepridajú. Zo skúsenosti viem, že najviac v prírode trpí vonkajší plastový obal krabice. Preto mám v ruksaku pribalené aj zopár čiernych mikroténových sáčky. Už sa stalo, že som ich minul všetky a márne som šmátral po ďalšom. Malé sáčky na logbook sa mi tam povaľujú tiež. K mojej dobrej výchove patrí aj zastrúhanie ceruzky. A prečo tu opisujem také banality? Lebo nie sú samozrejmé pre mnohých kešerov. Takúto pomoc ocenia hlavne tí, čo už majú založené vlastné keše a nemajú možnosť ich pravidelne kontrolovať.

Po mne potopa
Na mojej keši Líšeňský zlom (GC2N42P) sa v začiatkoch, než som vychytal muchy, objavila jedna veľmi nepríjemná závada. V dôsledku nesprávneho použitia priloženej pomôcky došlo k rozbitiu neodymových magnetov. Tie prerezali plastovú pásku a vytrhli sa spod nej. Zostali prilepené na konštrukcii. Jeden ale prejavil krabičke vernosť. Keby ju v takomto stave späť vrátil kešer bez spomínaných drobností, mohla krabka odpadnúť. Najskôr by skončila na zemi, kde by určite dostala nohy. Ďalší kešeri v nasledujúcich hodinách a možno dňoch by prišli o radosť z úlovku. Buďte si istí, že ani po vás, ani po tých ďalších žiadna potopa nepríde, ktorá by zmyla tú spúšť, čo prípadne po sebe zanecháte. Ešte musím prezradiť, že ten kto tú krabku takto na kolene opravil, mal u seba obojstrannú lepiacu pásku. Teda klobúk dole! Potvrdil tým, že šikovný geocacher opraví v teréne aj menšiu poruchu atómového reaktora. Asi ako MacGyver.

Newsletter ďalej pokračuje odporúčaním, aby sa lovci nebáli zalogovať Needs Maintenance. Je to upozornenie pre ownera, že sa s jeho kešou niečo deje. Súčasne sa do atribútov pridá ikonka bieleho kríža v červenom poli. Nie je to švajčiarsa zástava. Je to signál pre ostatných, čo si plánujú odlov tejto keše. Ikonku ale nezmažete editovaním vlastných atribútov, ktoré ste keši pridelili. Jediná cesta je pridať vlastný log označený ako Owner Maintenance.

Autor článku zakončuje svoju úvahu ešte dvoma tipmi pre ownerov: (1) umiestňujte len krabice, ktoré niečo vydržia - jednak poveternostné podmienky a jednak nešetrné zaobchádzanie kešerov, a (2) pravidelne kontrolujte svoje skrýše osobne a aj na stránke samotnej keše. Ja by som si ešte dovolil pridať ďalšie dva tipy: (3) ak vezmete krabku na opravu mimo jej umiestnenia, zapíšte to do logu aj s časom, kedy tam nebola. Je to férové voči tým, čo tam zrovna v tom čase hľadali. Ušetria si jeden DNF log a celkom iste sa vrátia. (4) Reagujte na elektronické logy priamo na stránke keše. Pocit, že skrýša nie je zanedbávaná až opustená pritiahne viac hľadačov.

Ilustračný obrázok je použitý priamo zo stránky blogu na geocaching.com.
---

Nové staré mapy

Mapy mám rád. Či sú to mapy z novej edície ešte voňajúce tlačiarenskou čerňou alebo staručké, pri ktorých sa bojíte ich roztvoriť, aby sa nerozpadli. Na zažltnutom papieri. Keby tak mohli rozprávať koľko párov očí na ne pozeralo, koľkí sa pri nich pohádali, lebo každý inak chápal výrazy "vpravo" a "vľavo". Koľko prstov po nich jazdilo a ich majitelia si predstavovali svoje cesty do ďalekých a neznámych krajín. Neexistovali Google mapy, Google Earth, Bing, Yahoo, či iné, ktoré vás povodia kde si len zaumienite. Virtuálne sa prechádzate po uliciach, nakukujete ľuďom do okien. Preletíte nad severným pólom a hneď sa idete zohriať na Saharu.

Cestuj v čase
Na tieto výjavy si na starých mapách nesiahnete. Máte ich vo svojej predstavivosti. Vo svojej hlave. Nemusíte kvôli nim zapínať počítač, ani sa pripájať na internet. Nikto nesleduje váš pohyb po sieti. Celú ju máte ukrytú za čelom. Stačí si len siahnuť na starú mapu a operačný systém vám hneď naskočí.

Minulý týždeň sa mi v praconoej schránke objavil nenápadný e-mail. Obsahoval nadpis s niekoľkými predponami "Fwd:" a  nadšenie nejakej neznámej osoby, ktorá objavila krásu fotomáp. Na takýchto záberoch je vždy čo obzerať. Dajú sa objavovať nové zákutia blízkeho i vzdialeného okolia; zistíte, že toto je blízko tamtoho, sem sa dostanem aj odtiaľto alebo objavíte jazierko, ktoré z cesty nie je vidieť.

Aby som sa ale vrátil k nakusnutej téme. Klikol som teda na zaslaný link. S dôverou. Server nebol registrovaný ani v Číne, ani na ostrove Tuvalu. Primárnu doménu má v Česku. Tak šup a klik! Čím viac som si mapy prehliadal, tým viac mi sánka zostávala visieť. Ani nie tak nad grafikou, ako nad kvalitou informácií. Je tam zmapovaná (bohužiaľ len) Česká republika. Fotograficky. Nebolo by to nič zvláštne, keby tie fotky územia nepochádzali z rokov 1953 a neskorších. Sú samozrejme čiernobiele. Môžete si preklikávať medzi vtedajším stavom lokality a súčasným zobrazením s popiskami ulíc. No, poviem vám, musel som zatlačiť slzu nostalgie. Tak veľa vecí sa zmenilo! V tom čase som ešte nežil, ba nebol som ani v pláne, ale fotografie hovoria za všetko.

Napríklad taká vodná nádrž Nové Mlýny (info) na sever od Mikulova. Môžete vidieť, ako to tam vyzeralo pred zatopením územia. Sú tam vidieť časti obcí, ktoré mali pred sebou ešte 20 rokov života, než ich navždy zakryla voda. Mušov (na západ od Dolních Věstonic) zmizol úplne. Z vody zostal trčať len ostrovček s kostolom svätého Linharta. Aby som vám ušetril čas: geocache tam nezaložíte. Už som to zisťoval. Je tam hniezdisko chránených druhov vtákov.

 

Alebo okrajové časti Brna. Napríklad Líšeň. Tam, kde každý deň venčím psa sa preháňali voly zapriahnuté do pluhu. Začínali smrdieť traktory z neďalekého mladého závodu Zetor (info). Rozorávali brázdy a z políčiek roľníkov sa stávali veľké družstevné lány.

V týchto mapách nájdete aj informácie o kontaminácii životného prostredia.

Pozrite si teda staré fotomapy z dôb, ktoré si niektorí z vás pamätajú. Nahliadnite do histórie. Možno na nich nájdete aj svoj rodný dom, ktorý už nie je.

Iné mapy v novom kabáte
Server 1188 obohatil svoju mapovú službu o katastrálne mapy. Môžete si ich zobraziť vo vrstvách s fotomapou a vidieť reálnu situáciu s rozdelením parciel. Zdá sa mi, že zatiaľ táto služba neposkytuje komfort serveru Českého úřadu zeměměřičského a katastrálního. Základné informácie tam však nájdete za asistencie príjemného grafického rozhrania.
---

Beta testeri - potrebujeme ich?

Oficiálnu definíciu beta testera som na stránkach Groundspeaku nenašiel. Podľa praxe, osoba, ktorá si takto hovorí, je dobrovoľník, ktorý testuje novo vznikajúcu geocache. Jeho využitie je široké. Hlavne na multinách a mysterkách. Owner pred zverejnením svojej skrýše osloví niekoho, aby si po prvýkrát prešiel celú jeho geocache. Otestuje tak správnosť riešenia hádanky, dostupnosť jednotlivých stage-í (sakriš, ako mám to slovo napísať?), bezkonfliktnosť odlovu, posúdenie obtiažnosti a terénu a plno ďalších vecí.

Nedobrovoľný beta tester
Skoro každá nová cache má svoje muchy a detské choroby. Je to bežné a pochopiteľné. Lovci vymyslia aj nemožné, aby sa ku keši dostali. Otestujú tak výdrž použitých materiálov dokonale. Pokiaľ však ide o veci zásadného rázu, nemali by byť hlavne XTF-kári (FTF, STF a TTF) stavaní do úlohy nechcených beta testerov. Dosť drsné príklady z nedávna:

1. Vankovka je parnik (GC2NHMF) - hneď po uverejnení vznikol problém s umiestnením keše. Už si to do detailu nepamätám, ale myslím, že keš nebola v čase uverejnenia fyzicky na svojom mieste (rozpor so zásadami uverejnenými v tomto blogu). Po oprave, presunutí skrýše na nové miesto a hlavne uistení od ownera, že všetko je presne zamerané, tu bol ďalší prúser. Zameranie bolo poriadne naprd - plus mínus 12 metrov. Pokiaľ vám vo výhľade na satelity bránia prekážky (stromy, budovy), nie je to nič neobvyklé, ale toto je na streche budovy a nad hlavou máte už len šíre nebo. Predpokladá sa presné zameranie, aké dovoľujú amatérske prijímače GPS. Pohľad na satelitnú mapu by ownerovi čo-to napovedal. Aj napriek tomu, že satelitné mapy nie sú úplne presné. Pokiaľ ide o umiestnenie tejto cache, je aj dosť diskutabilné vzhľadom na to, že lovíte dosť neobvyklú schránku rovno pod nosom ostrahy a pod plnou palbou kamier. Nie je to nič príjemné. Tam skôr ostraha obchodného centra loví kešerov. Mal som plné ruky práce sa z tejto situácie vykrútiť - viz môj log. Aby bolo jasné, nesťažujem sa. Mám rád takýto adrenalín.

2. Husovice (GC2Q2BQ) - umiestnenie šité horúcou ihlou. Owner si asi chcel urobiť srandu z FTF-károv. Ženú sa tam za vytúženým bodom, odídu od rodiny, od televízora a krabka nikde. Stačí si prečítať úvodné logy označené DNF smajlíkom a je vám všetko jasné. Od výjazdu za touto kešou ma zastavili len dve pivá, čo som mal v sebe.

3. Jmeno (GC2PYBX) - v tomto prípade bola krabka v čase uverejnenia na svojom mieste, tak ako má byť. Ale jej umiestnenie bolo veľmi nešťastné. Na sídlisku, pod kontrolou všetkých obyvateľov paneláku, naviac v tesnej blízkosti detského pieskoviska. Tam loviť, keď je plné detí - to si neviem predstaviť. Pri takýchto lovoch si vždy tak trochu pripadám ako úchyl. Má to svoj adrenalín. Podľa výpovede jednej z obyvateliek - ktorá sa ma v dobrom opýtala, čo tam robím - na niekoho z prvých lovcov dokonca zavolali políciu. Ľudia si totiž mysleli, že im tam geocacheri kradnú lavičky. Krabica bola naviac veľmi zle umiestnená. V konštrukcii lavičky tak, že po jej zasunutí trochu hlbšie sa už nedala vytiahnuť. Takže lovci tam šibrinkovali s kadejakými drôtmi a inými pomôckami. Obyvateľom sa pochopiteľne zdalo, že odtiaľ tie lavičky odšroubovávajú. Už aj preto, že v tejto oblasti sa - podľa spomínanej staršej obyvateľky - často pohybujú čudné indivíduá.

V čase písania tohto príspevku owner cache archivoval. Záverečný log (citujem):

Log Date: 3/21/2011 - Nespokojenost je velká, takže ji ruším. Snad se v budoucnu zadaří nějaké jiné. Holt, každej nemá takový možnosti,vybavení a hromadu zkušeností. Ale prvním nezdarem se odradit nenechám.

Nestrapňuj sa, keď nemusíš
Dal by sa nájsť celý rad ďalších príkladov, kde beta testeri mohli vykonať kus užitočnej práce. Pokiaľ by ich owneri oslovili. Nestalo sa tak a je tu dosť nahnevaných hľadačov. Problém je aj v tom, že na Groundspeaku neexistuje povinnosť testovania keší. Myslím, že nikde nie je napísané, že nový software sa musí predbežne testovať v praxi, pred vypustením ostrej verzie. Napriek tomu sa tak deje. Tejto praxi sa podvoľujú aj veľké firmy. Napríklad 4. verzia Firefoxu je práve ponúkaná na beta testing. Nie je to žiadna hanba. Vychytajú sa muchy, na ktoré vývojári nemyslia. A kvalitným produktom si firma získa dobré referencie.

Skúsme aj my, čoby owneri, povolať beta testera. Verím, že o záujemcov nebude núdza. A čo s takým bodom? Je to na dohode medzi ownerom a testerom. Myslím ale, že ten bod si zaslúži. Aj za to, že má výzamný podiel na spokojnosti lovcov a obľúbenosti skrýše.
---

Komerčné geocache

Logy niektorých geokeší poukazujú na to, že sú komerčne zamerané. Z poslednej doby vylovím aspoň Biobedýnku, ktorú už na mape nevidím, takže je asi  archivovaná; a Poklad z antikvariatu (GC2KEW8). Na tú prvú som sa len pozrel, kde mohla asi ležať. Bola dlho disablovaná. Poklad z antikvy som si odlovil. Owneri boli lovcami silne atakovaní, že vytvorili komerčné keše. Nejako mi to nedalo a pozrel som sa bližšie na to, ako je takáto keš popísaná.

Atribúty komerčnej keše (commercial cache) podľa Groundspeaku
Tu je preklad popisu, ktorý nájdete na 2.1. Listing Guidelines that Apply to All Geocaches:

Komerčné keše nie sú povolené. Vo všeobecnosti, revieweri nebudú publikovať keše, ktoré sa zdajú mať takýto zámer. Komerčná keš má aspoň jednu z nasledovných charakteristík:

1. Vyžaduje od hľadača vojsť do obchodu, kontaktovať sa so zamestnancami a/alebo kúpiť tovar alebo službu.
2. Má podtext reklamy, marketingu alebo propagácie.
3. Obsahuje prepojenia na obchod, reklamu, charitu, politické a iné organizácie.
4. Obsahuje logo firmy alebo spoločnosti, vrátane neziskových organizácií.
5. Listing obsahuje názov firmy, obchodu alebo produktu.
6. Groundspeak môže udeliť výnimku komerčnej keši len vo zvláštnych prípadoch. Vybavenie tejto výnimky musí predchádzať jej uloženiu. Kontaktujte Groundspeak, aby ste si vyjasnili ako ju vytvoriť v súlade s pravidlami.

Moje pozorovania
Listing Biobedýnky si už moc nepamätám, ale zdá sa mi, že bol v poriadku. Tí, čo túto keš našli, reportovali problém so samotným logbookom, kde tých komerčných informácií bolo údajne viac.

Pokiaľ ide o Poklad z antikvariátu, listing aj s obrazovou prílohou už v poriadku nie je. Je v rozpore s bodom 5 pravidiel. Samotný odlov dokonale spĺňa bod 1. Obe stage i finálka vyžadujú vojsť do obchodu. Bez toho neodčítate potrebné údaje a neodlovíte ani prd. Pozitíva sa však nájdu aj tu. Nikto vás nenúti nič kupovať. Ja osobne som sa dozvedel o obchodíkoch, o ktorých som nemal šajnu. A to okolo nich  denne chodím. Dokonca ten prvý mikroantikvariát som s prehľadom minul. V tom druhom som objavil vďaka tejto keši staré zošity Rýchlych šípov. No a na finálke to, čo zháňam už dlho.

Mám však dojem, že autor touto kešou nemal na mysli propagáciu obchodnej činnosti antikvariátov v Brne. Nenaplnil teda bod 2. Nedá sa to však nijako dokázať. Priťažuje mu aj dosť nešťastne napísaný listing. Podľa bodu 6 pravidiel sa mohol pokúsiť svoj zámer najprv prerokovať s Groundspeakom. Ale je tu jedno "ale": nikde sa nepíše ako to urobiť. A čo jazyková bariéra? Aj keď všetko sa dá prekonať, pokiaľ má človek skutočný záujem. Autor sa tak mohol vyhnúť nepríjemným elektronickým logom. Nikoho však nenúti vydať sa na tento hunt. Okrem toho si myslím, že robiť reklamu takmer rodinnému businessu pre pár desiatok hľadačov nemá príliš veľký význam a riskovať svoju geokešerskú povesť porušením pravidiel.

Neviem, koľko odlovených keší mal owner TaMi TEAM pri zakladaní Pokladu. V čase písania tohto príspevku je ich tam 137. Zo štatistiky je vidieť nadšenie v roku 2009. Nasledujúci rok je už veľmi slabý - celkove 19 kúskov. Aj tieto skutočnosti sa mohli podpísať pod zle založenú keš.

Ďalší problém vidím aj inde a tam už owner dosah nemá. Ten problém má názov reviewer. Ako mohol schváliť túto keš? Aj on porušil hneď úvodnú vetu pravidiel. Oblúkom sa tak dostávam k jednému diskutovanému problému vo forme feedbacku priamo na stránkach geocaching.com. Vyjadril som tam žiadosť, aby keše mali svojich betatesterov. Aj tí by mohli upozorniť na rozpor s pravidlami.

Aby som to uzavrel
Celé putovanie bolo sympatické avšak keš sa jasne prieči pravidlám Geocachingu - je komerčná. Nehádzal by som všetko blato len na ownera, aj keď má na tom najväčší podiel. Snáď sa z prípadu poučí.

Mám ešte jednu rýpavú otázku: myslíte, že tabak je droga? Ja by som povedal, že je, aj keď spoločnosťou akceptovaná. Rovnako ako alkohol. A ten by sa podľa pravidiel nemal do keší umiestňovať. Dnes som v krabke našiel cigaru.

Citát na záver od Groundspeaku: geocaching má byť ľahkým a zábavným hobby, nie platformou pre obchodovanie.
---

Hodnotenie geocache

Nedávno zaviedol Groundspeak novinku, ktorá mi príliš nevonia. Ide o vyjadrenie, že niektorá keš sa mi páčila. Po 10 vlastných odlovoch máte nárok na hodnotenie jednej cudzej ako vám prirástla k srdcu. Túto možnosť majú zatiaľ geocacheri so satusom Premium member.

Má ma rád, nemá ma rád
Podmienka 10/1 je celkom sympatická. Ten zbytok už veľmi nie. Páni z Groundspeaku tým rozdelili keše na dobré a neutrálne. Táto myšlienka je ale dosť vzdialená od pravdy. Zatvárajú oči pred keškami zlými, ba dokonca odpudivými, odfláknutými, zanedbanými a čo ja viem akými ešte. Geocacher podľa tohto systému, ktorý je dúfam len v skúšobnej verzii, nemá možnosť vyjadriť svoje "fuj". Po internete sa potuluje dostatok serverov, kde si môžete hodnotiť podľa svojej chuti. Ja som dal prednosť GCVote. Jeho celkom príjemnou výhodou je, že pomocou malého plug-inu v prehliadači vidíte hodnotenie keše priamo na mape Groundspeaku.

5-star rank
Nepoznám iných ako sa popasovali s hodnotením, ale myslím, že dosť zaužívaný je 5-hviezdičkový systém. Tento využíva aj spomínaná služba tak, že 1 - 2 hviezdičky pridelíte tým zlým keškám, 3 hviezdičky dostanú štandardné kusy a napokon 4 - 5 hviezdičiek je rezervovaných pre top keše. Možnosť je aj prideliť polhviezdičky, či hodnotenie keše zmeniť alebo zrušiť úplne. Poznámku o spokojnosti do vášho logu môžete nechať pridávať automaticky alebo ručne. Počet pridelených hviezdičiek a ich priemer máte zobrazený pri každej keši. Všetko v duchu maximálnej jednoduchosti aby vás z premiery informácií netrafil šľak.

Na moje keše chodia len spokojní kešeri - hurá!
Tvorcovia od Groundspeaku svojimi (aj ďalšími) novinkami urobili po rokoch dosť významný krok vpred. Možnosťou hodnotenia keší nám tak dali do rúk nástroj na vytvorenie si vlastnej databázy obľúbených kúskov, ktorá je súčasne verejná. Po kliknutí na odkaz hodnotenia (Favotites) sa vám zobrazí zoznam keší, ktorým ste pridelili bod. Máte možnosť dodatočne keš zo zonamu vylúčiť a bodík priradiť inej. Pre väčšinu kešerov sa však nejedná o žiadny prevrat, pretože niečo podobné využívajú už dávno. A to pri existencii pôvodných nástrojov stránky www.geocaching.com. Stačilo si s úsmevom na tvári vytvorť bookmark listy s názvom "FTF", "Moje obľúbené", "Toto nie" a pod. Následne im prideliť viditeľnosť alebo neviditeľnosť aj pre ostatných užívateľov. Potom stačilo dvomi klikmi keše zaraďovať do tohto bokmarku a databáza sa pekne plnila. Tvorcovia nového systému hodnotenia akurát obohatili vyššie uvedené o to, že databáza je jedna spoločná pre všetkých. Viac z nej nevyčítate. Len počet kladných hlasov konkrétnej geocache. Ale čo, ak sa mne táto keš zrovna nepáčila? Hodia ma do jedného vreca s tými, čo k nej majú neutrálny vzťah alebo sa im pri logovaní jednoducho nechcelo na nič kliknúť? To sa mi nezdá príliš objektívne hodnotenie. Je to akési jednofarebné.

Do toho!
Rozhodne však nad kreatívcami z Groundspeaku nelámem palicu. Práve naopak - držím im palce pri nových myšlienkach implementovaných do praxe. Kladne hodnotím možnosť feedbacku, nový vzhľad a funkčnosť máp (zatiaľ v beta verzii) a pod. Dokonca máme prisľúbený vývoj 5-hviezdičkového hodnotenia. Je ale otázka, čo tie hviezdy budú predstavovať. Verím, že nie len to dobré. Pretože potom sa hodnotenie dostane do nervnováhy s nespokojnými geocachermi alebo už spomínanými neklikáčmi a stráca vypovedaciu schopnosť. Keď už spomínam novinky, privítal by som aj trochu širší sortiment javových aplikácií pre mobily, ktoré nájdete na Geocaching Live. Nie každý má iPhone, Android alebo Windows. Rád by som im dal prednosť pred neschválenými aplikáciami, ktoré po zmene HTML kódu na stránkach prestanú fungovať ako šibnutím čarovného prútika.
---

Zásady majiteľa keše

V najnovšom čísle spravodajcu od Groundspeaku vyšlo niekoľko zásad ako sa príkladne starať o vlastné keše. Tu je preklad:

Zverejnením listingu povinnosti majiteľa geocache nekončia. Zodpovednosť za ňu pokračuje. Pokiaľ sa o keš staráte, lovci si užijú viac zábavy. Nasleduje zopár tipov ako sa stať dobrým majiteľom keše.

1. Ak niekto hlási problém s kešou (stratená, poškodená, vlhká a pod.), skontrolujte ju čo najskôr. V prípade nutnosti ju disablujte. Dáte tak ostatným signál, že keš nemajú loviť. Táto možnosť vám dá dostatok času (bežne aj niekoľko týždňov) aby ste si zorganizovali jej návštevu.

2. Všímajte si logy typu DNF. Ak ich je viac za sebou, možu poukazovať na stratu keše, aj keď to do elektronického logu nikto priamo nenapísal. Prípadne sa môžete spojiť s lovcami so zápisom DNF, aby ste sa dozvedeli kde hľadali.

3. Ak geocacher-nováčik zaloguje DNF na vašej keši a ste si istí, že krabička je na svojom mieste, môžete mu pomocť mailom ako na to.

4. Mali by ste pravidelne kontrolovať svoju keš, aj keď nikto nehlási problém. Môžete vymeniť plný logbook alebo doniesť nové veci na trade.

5. Pri kontrole kešky si porovnajte, či sa zhoduje jej skutočný obsah trackables s elektronickým inventárom, ktorý je uverejnený vedľa listingu. Ako majiteľ keše máte možnosť označiť trackables, ktoré v krabici chýbajú, že sa nachádzajú "na neznámom mieste" (unknown location).

6. Majiteľ keše je tiež zodpovedný za kontrolu kvality elektronických logov. Okrem iného to znamená aj mazanie klamných záznamov (napr. geocacher na mieste nálezu nebol osobne) a takých, čo nezodpovedajú zámerom majiteľa (napr. prílišné spoilovanie ak si to owner vyslovene neželá).

7. Ak ste pri tvorbe listingu nepridali atribúty, máte možnosť ich doplniť kliknutím na "edit attributes" v pravom hornom rohu stránky. Atribúty pomáhajú kešerom identifikovať keš tak, aby zodpovedala ich potrebám, či možnostiam (napr. pre telesne postihnutých).

Toľko odporúčania Groundspeaku. Ani sa nedivím, že občas niečo podobné vypustí do sveta. Krabky sú niekedy tak zanedbané, že ma to dosť ročúli na to, aby som na GCVote klikol maximálne na druhú hviezdičku zľava. A to odlov môže byť celkom zaujímavý.

Omladina a tí druhí
Mnohí nováčikovia, čo majú za sebou 5 úspešných odlovov sa cítia už dosť erudovaní na to, aby mohli mať svoju vlastnú krabku. Vo väčšine prípadov stojí niečo také za starú belu. Zožnú akurát tak poriadnu kritiku od profíkov. Ale chápem "služobne mladších kolegov". Geocachingom sú nadšení a chcú všetkým ukázať aké zaujímavé miesta poznajú oni. Až potiaľto je všetko v poriadku. Od tohto bodu by si ale mali pozvať na pomoc skúsenejších kamarátov, aby im pri tvorbe nielen fyzického umiestnenia kešky, ale aj listingu, poradili. Alebo aspoň urobiť s nimi betatest, či je s geokešou všetko v poriadku. Ja viem, prílišné sebavedomie, hrdosť, či ostýchavosť ich možno brzdí v žiadaní o pomoc. Po čase nadšenie vyprchá a keš zarastá burinou. Potom je už len na reviewerovi aké pevné nervy bude mať s takým ownerom a listing zaarchivuje.

U tých "služobne starších kolegov" už nie je problém s vyblednutím záujmu, ale skôr možno o súťaživosť kto má najviac založených skrýš. Keď už množstvo prerastie cez hlavu, dostáva sa tým skôr založeným krabkám alebo skrýšam na nezaujímavom mieste menej času na údržbu a neraz chradnú aj tie. Tam už pomôže okrem terminálnej archivácie radšej adopcia. A geocache môže vstať z popola. Ako bájny Fénix.

Ilustračný obrázok bol použitý z newsletteru Groundspeaku. Príklady doplnené mnou.
---

Vianočné koledy

 Keď sa mi po štedrovečernej večeri rozpípal mobil, bol som dojatý, koľkože milých ľudí si na mňa spomenulo a poslalo mi SMS-ku. Bola tu aj nádej, že medzi nimi je aj moja dcéra.

Úsmev na tvári, zrýchlený tep. Dlane som mal studené a takými som začal rozklikávať správy. Jeden odosielateľ. Aha, to bude čosi iné. Bol to jeden megadarček pod stromček. Teamkogi s Cavalier Teamom si toto prekvápko pekne naplánovali! :-) Keď sme spolu viseli na lane, tvárili sa, že už sviatkujú a oni zatiaľ vymysleli takýto podarúnok celej geocacherskej obci.

SERIÁL "OD JEŽÍŠKA"
Celú sériu geocachí ja osobne beriem ako jednu megamultinu. Môžete odloviť len to, na čo máte alebo všetko. Poradie si zvolíte aké chcete. V každom prípade budete mať výborný dojem a príjemný pocit z dobre vykonanej práce. No a na konto si zapíšete až 10 coolových bodov.

KAŽDÉMU PODĽA CHUTI
Jednotlivé cache sa rozprestierajú od Vojkovic po Syrovice. Parkovanie skoro pri všetkých je takmer komfortné aj pre dve autá. Môžete si vybrať z rôznych druhov obtiažností a terénu (linky sa vám otvoria v novom okne alebo záložke):

Difficulty / Terrain	1	1,5	3,5	4	4,5	5
1	#3	#7
1,5		#1 #2 #9
2			#4 #8
2,5						#5
3					#6
4				#10

Veľkosť krabiek je 5 x micro a 5 x small.

AKO SA LOVILO
Celkom dobre a v pohode. Pretože som sa v tejto oblasti vyskytol neplánovane na takéto lovy, nemal som so sebou nič okrem ceruzky, zrkadla a razítka. Takže tie s vyšším ratingom terénu som si len obhliadol a nechal na neskôr, keď si z Brna doveziem to, čo mám. #5 bola plánovaná až po doplnení tej správnej výbavičky.

Takže pekne po poriadku:

#1: Bol som dosť nedočkavý a tak som zaparkoval na prd. Aj preto, že na správnu cestu odbočil nejaký traktor s vlečkou plnou poľovníkov. V ostrom mrazivom vetre a so slziacimi očami som prekonal koľajnice a krabku som vyzdvihol s úsmevom na tvári.

#2: Parkovanie pri ceste, vyzdvihnuté bez problému. Tu som sa stretol s JaKrom, ktorý postupoval z opačného smeru. Dali sme reč a potom si už každý šiel posvojom.

#3: Zapamätal som si blbo hint a hľadal som tam, kde ukazoval hint až nasledujúcej keše. Po chvíli som si povedal, že takto to ďalej nejde a skúsil som to bez nápovedy. To už bola iná vec ;-).

#4: Pretože som mal najedený pupík, nechcelo sa mi nikam škriabať a rozhodol som sa pre odlov neskôr, keď budem mať so sebou svoje dočahovátko. S ním to už išlo ako po masle štýlom James Bonda - hoci aj v saku a lakovkách. Než som si zmontoval slučku, zaparkovalo za mnou auto a z neho vyhopsli dvokarovci. Po zavesení krabky späť som zistil, že som si neopísal bonusové číslo. Takže všetko ešte raz. Opakovanie je matka múdrosti.

#5: Skoro ma seklo v krku, než som krabicu objavil. Ako som už spomenul rozhodnutie padlo na čas, keď budem mať všetko, čo potrebujem. Trénujem takéto odlovy v správnom teame a toto by bolo celkom pekné cvičenie.

#6: Najprv som si cache len obhliadol. Na druhýkrát som už prišiel s lanovým rebríkom vlastnej výroby. Keď som z neho zoskočil, zaparkovali pri mne dalšie dve autá. Už spomínaní dvokarovci a radek61. Vyskúšali si lezenie po lanovom rebríku. Holt je to čosi iné, než ten, čo mali radkovci na streche auta :-). Potom sme v odlove už pokračovali spolu.

#7: Tak toto bola taká mestská malina.

#8: Aj túto som si nechal na moju dočahovaciu výbavu. Keďže sme ale postupovali s radkom61 a dvokarovcami spolu, k slovu prišiel normálny pevný rebrík.

#9: Teamkogimu som trochu vytkol neprofesionálne uloženie krabky. Na ospravedlnenie mu slúži, že zem bola zmrznutá na kosť a nedala sa vytvoriť posteľ pre krabicu. Bude to opravené.

#10 Bonus: účastníci mikroeventu vypočítali finálne súradnice. Po dojazde na miesto sa ukázalo, že všetko je ešte mierne skomplikované. Vďaka za to. Nič nie je zadarmo ;-). Ešteže aj cez deň nosím so sebou baterku. Aj keď ma teamkogi upozorňoval, že odlov bez špeciálnej výbavy asi nebude možný, mali sme šťastie. Bol možný. Akurát som mal len zľahka zablatené topánky. Ale bez toho by som snáď z odlovu ani nemal radosť :-). Po zalogovaní som sa s radkom61 a jeho rebríkom vrátil na #5, kde som si vyliezol pre poslednú krabičku tejto parádnej série.

Obidvom ownerom patrí moja veľká vďaka za kus odvedenej práce a pekné načasovanie. Odlov som si vyslovene užíval a ochutnal aj trochu toho adrenalínu a neskôr aj endorfínu. Sakra, ten geocaching je o chémii! :-D

Všetky údaje o obtiažnosti, veľkosti a uložení krabiek v tomto logu sú z času môjho lovu a nezohľadňujú ich neskoršie zmeny.
---