Zverejnením
listingu povinnosti majiteľa geocache nekončia. Zodpovednosť
za ňu
pokračuje. Pokiaľ sa o keš staráte, lovci si užijú viac
zábavy.
Nasleduje zopár tipov ako sa stať dobrým majiteľom keše.
1. Ak niekto hlási problém s kešou (stratená, poškodená, vlhká a pod.), skontrolujte ju čo najskôr. V prípade nutnosti ju disablujte. Dáte tak ostatným signál, že keš nemajú loviť. Táto možnosť vám dá dostatok času (bežne aj niekoľko týždňov) aby ste si zorganizovali jej návštevu.
2. Všímajte si logy typu DNF. Ak ich je viac za sebou, možu poukazovať na stratu keše, aj keď to do elektronického logu nikto priamo nenapísal. Prípadne sa môžete spojiť s lovcami so zápisom DNF, aby ste sa dozvedeli kde hľadali.
3. Ak geocacher-nováčik zaloguje DNF na vašej keši a ste si istí, že krabička je na svojom mieste, môžete mu pomocť mailom ako na to.
4. Mali by ste pravidelne kontrolovať svoju keš, aj keď nikto nehlási problém. Môžete vymeniť plný logbook alebo doniesť nové veci na trade.
5. Pri kontrole kešky si porovnajte, či sa zhoduje jej skutočný obsah trackables s elektronickým inventárom, ktorý je uverejnený vedľa listingu. Ako majiteľ keše máte možnosť označiť trackables, ktoré v krabici chýbajú, že sa nachádzajú "na neznámom mieste" (unknown location).
6. Majiteľ keše je tiež zodpovedný za kontrolu kvality elektronických logov. Okrem iného to znamená aj mazanie klamných záznamov (napr. geocacher na mieste nálezu nebol osobne) a takých, čo nezodpovedajú zámerom majiteľa (napr. prílišné spoilovanie ak si to owner vyslovene neželá).
7. Ak ste pri tvorbe listingu nepridali atribúty, máte možnosť ich doplniť kliknutím na "edit attributes" v pravom hornom rohu stránky. Atribúty pomáhajú kešerom identifikovať keš tak, aby zodpovedala ich potrebám, či možnostiam (napr. pre telesne postihnutých).
1. Ak niekto hlási problém s kešou (stratená, poškodená, vlhká a pod.), skontrolujte ju čo najskôr. V prípade nutnosti ju disablujte. Dáte tak ostatným signál, že keš nemajú loviť. Táto možnosť vám dá dostatok času (bežne aj niekoľko týždňov) aby ste si zorganizovali jej návštevu.
2. Všímajte si logy typu DNF. Ak ich je viac za sebou, možu poukazovať na stratu keše, aj keď to do elektronického logu nikto priamo nenapísal. Prípadne sa môžete spojiť s lovcami so zápisom DNF, aby ste sa dozvedeli kde hľadali.
3. Ak geocacher-nováčik zaloguje DNF na vašej keši a ste si istí, že krabička je na svojom mieste, môžete mu pomocť mailom ako na to.
4. Mali by ste pravidelne kontrolovať svoju keš, aj keď nikto nehlási problém. Môžete vymeniť plný logbook alebo doniesť nové veci na trade.
5. Pri kontrole kešky si porovnajte, či sa zhoduje jej skutočný obsah trackables s elektronickým inventárom, ktorý je uverejnený vedľa listingu. Ako majiteľ keše máte možnosť označiť trackables, ktoré v krabici chýbajú, že sa nachádzajú "na neznámom mieste" (unknown location).
6. Majiteľ keše je tiež zodpovedný za kontrolu kvality elektronických logov. Okrem iného to znamená aj mazanie klamných záznamov (napr. geocacher na mieste nálezu nebol osobne) a takých, čo nezodpovedajú zámerom majiteľa (napr. prílišné spoilovanie ak si to owner vyslovene neželá).
7. Ak ste pri tvorbe listingu nepridali atribúty, máte možnosť ich doplniť kliknutím na "edit attributes" v pravom hornom rohu stránky. Atribúty pomáhajú kešerom identifikovať keš tak, aby zodpovedala ich potrebám, či možnostiam (napr. pre telesne postihnutých).
Toľko odporúčania Groundspeaku. Ani sa nedivím, že občas niečo podobné vypustí do sveta. Krabky sú niekedy tak zanedbané, že ma to dosť ročúli na to, aby som na GCVote klikol maximálne na druhú hviezdičku zľava. A to odlov môže byť celkom zaujímavý.
Mnohí nováčikovia, čo majú za sebou 5 úspešných odlovov sa cítia už dosť erudovaní na to, aby mohli mať svoju vlastnú krabku. Vo väčšine prípadov stojí niečo také za starú belu. Zožnú akurát tak poriadnu kritiku od profíkov. Ale chápem "služobne mladších kolegov". Geocachingom sú nadšení a chcú všetkým ukázať aké zaujímavé miesta poznajú oni. Až potiaľto je všetko v poriadku. Od tohto bodu by si ale mali pozvať na pomoc skúsenejších kamarátov, aby im pri tvorbe nielen fyzického umiestnenia kešky, ale aj listingu, poradili. Alebo aspoň urobiť s nimi betatest, či je s geokešou všetko v poriadku. Ja viem, prílišné sebavedomie, hrdosť, či ostýchavosť ich možno brzdí v žiadaní o pomoc. Po čase nadšenie vyprchá a keš zarastá burinou. Potom je už len na reviewerovi aké pevné nervy bude mať s takým ownerom a listing zaarchivuje.
U tých "služobne starších kolegov" už nie je problém s vyblednutím záujmu, ale skôr možno o súťaživosť kto má najviac založených skrýš. Keď už množstvo prerastie cez hlavu, dostáva sa tým skôr založeným krabkám alebo skrýšam na nezaujímavom mieste menej času na údržbu a neraz chradnú aj tie. Tam už pomôže okrem terminálnej archivácie radšej adopcia. A geocache môže vstať z popola. Ako bájny Fénix.
Ilustračný obrázok bol použitý z newsletteru Groundspeaku. Príklady doplnené mnou.
---
Nemyslím si, že by schopnosť založiť cache priamo súvisela s počtom foundov. Keď som začínal, bolo aj v BA keší päť a pol a návrhy z diskusií, že "povinne aspoň sto nájdených" nás vtedy ani nenapadli... keď si začínal, na arweninom logu č. 100 ešte nezaschol atrament - kam by sme sa s takými požiadavkami dostali vtedy?
OdpovedaťOdstrániťRozdiel bol ten, že vtedy sa ku GPS vinou ich príšernej ceny dostali väčšinou len dospelí rozumní ľudia. Dnes máš GPS skoro v každom novom telefóne, "odpadových" GPSiek z druhej ruky ako maku a internet v rukách puberťáka je tiež odistená zbraň. A tam je yorkshire terrier zakopaný - ak má násťročný človek IQ nad istým limitom, vie čítať s porozumením a analyzovať, tak nemusí mať nájdené nič a založí dobrú cache. Ak je to však bezmozog (a ako VŠ pedagóg môžem len potvrdiť, že dnes sa v prvých ročníkoch zjavujú jedince, ktoré by za našich čias skončili bez mihnutia oka na učňovkách), nezachráni ho ani tisíc nájdených.
Keď som zakladal moju prvú, mal som 44 found. A to mi stála hotová škatuľa na stole už snáď 5 mesiacov, pretože som sa na dávno zvolené miesto nevedel dokopať (vzdialenosť od home coords okolo 100 km). A zakladal som "na poloslepo" - spoľahol som sa na to, že na mieste nejaký vhodný úkryt nájdem (naposledy som tam bol tak 2 r predtým) a pre tento účel som so sebou niesol niekoľko rôznych škatúľ.
Dokonca mi dodnes vychádza aj iný úmysel - aby vzhľadom na vzdialenosť od home coordinates (hoci od mamky som tam na biku asi za hodinu a pol) nemala nejako veľa nálezov :D
(Podobne ako preceňovať úlohu množstva nájdených by som si dovolil nesúhlasiť ani s ideou takmer povinného betatestu. Koniec koncov, ani to nezabraňuje publikovať fekál, ako sa stále ukazuje, pretože koniec koncov ak fekál spĺňa guidelines... s fekálnymi kešami si oveľa lepšie poradí stádo patričných logov.)