Nikdy som neuvažoval, že by som sa vešal niekde na špagát, aby som dosiahol na krabicu a zapísal si bod. Lenže, keď sa človek dostane len tak nezáväzne do skupiny ľudí, čo tomu holdujú, nechá sa zlákať. To sa stalo aj mne.
Po prvýkrát som si vyskúšal lezenie v divadle. Geokolega tam má prístup a umožnil nám potrénovať. Vďaka mu za to. Spustil som sa z lóže rovno do hľadiska ako Zorro pomstiteľ. V sedáku a na špagáte.
Postupom času, ako som si osvojoval techniku, vo mne hlodal červík, že aj ja by som si mal zadovážiť výbavu vlastnú. A tak sa stalo. Ponuka lezeckých vecí je na trhu nepreberná a mohol som si vyberať. Kdesi som vyňúral akciu na sedák Ocùn s karabinou, kýblikom a magnéziovým vreckom. Cena bola priaznivá. Zobral som. K tomu pribudlo lano 10,5 - 11 mm. Je síce statické (nepéruje), ale dobre použitelné. A lanko na prusíky 7mm.
Ďalej som dokúpil karabiny, osmu, smyce, nahadzovacie lanko.
Ako posledný pribudol prak s rybárskym navijákom, silonom a olovkami. Priznám sa, že naučiť sa pracovať s navijákom bez udice je pekná drina.
A teraz už len trénovať a trénovať. Lebo chyby sa neodpúšťajú.
---
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára