Na úvod

Čo je to geocaching, tu vysvetľovať nebudem. Je to už aj tak dostatočne známy pojem. Kto sa dostal až sem, má o ňom šajnu. Kto nie, vygugluje a vywikipeduje, čo treba.

Rád by som sa ale pristavil pri charakteristike tejto činnosti. Na oficiálnych stránkach geocachingu nájdete heslo: THE SPORT WHERE YOU ARE THE SEARCH ENGINE. Podľa tvorcu týchto stránok, Groundspeak Inc. sme teda športovci. Znie to dobre. Neobliekame si ale žiadne dresy ani štartové čísla. Každý má svoj dres aký chce a každý je "číslo" sám o sebe. Je však dobré mať určitú úroveň kondičky. Aspoň tú základnú plus niečo k tomu. To vás predurčí do čoho sa pustíte a čo necháte tak. Rozhodne sa nevypláca preceňovať svoje sily. Jednoducho preto, aby ste sa nedostali do hlavných správ dňa, ktoré si už ale  nepozriete.

Túto činnosť, ktorú všetci svorne nazývame geokešing, by som ďalej prirovnal aj k hre. Ruku na srdce: koľkí z vás sa ešte aj v dospelosti vedia hrať? Väčšina z nás to už zabudla. Možno aj preto, že iní považujú hru a hranie sa za niečo, čo sa v tomto veku už nepatrí. Je to nedôstojné a infantilné. Hmmm....chyba! Sme príliš dospelí a tak aj vzťahy medzi nami vyzerajú. Zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, minúť ich; zarobiť peniaze, dostať infarkt...a koniec. Čo z toho života máte? Prd! Už sa z neho nedokážete vôbec tešiť. Tam na ten druhý breh odídete tak, ako ste sem prišli - s holým zadkom. A preto tvrdím: hrajte sa a užívajte si život! Vypožičiam si jedno pekné české príslovie: Kdo si hraje, nezlobí. A pokiaľ ste dostatočne empatickí, nenaštvete ani svojich partnerov, ktorí naše hobby zrovna moc nemusia.

Tak som sa dostal k tretej charakteristike geocachingu: hobby. Je to podobné, ako s tou hrou. V každodennom zhone nám nezostáva čas na naše koníčky (prečo sa hobby vlastne nazýva koníček?). Myslím, že kto ho nemá, nevie sa radovať z vlastného života. Ba vlastne mnohí z nás majú jediné hobby: shopping v obchodných centrách. Pozrite sa im do očí. Vidíte v nich niečo?
---