Moja výbava 5

Zachmúrené dni v posledných asi štyroch týždňoch a sedenie doma počas sviatkov ma prinútili si naplánovať výlet niekam mimo ľudí. Lenže príroda je už tak rozmočená neustálymi hmlami, dažďom a absenciou slnka a mrazu, že bolo nutné počítať s nadpriemernou dávkou blata. Pink Floyd v skladbe Money nazýva takýto deň dull day. U mňa voľný preklad ako slizký deň.

Príprava
Pri pohľade na mapu neodlovených keší som zistil, že mám zanedbané územie v okolí hradu Veveří a Veverskej Bítýšky. Nebol som tu už pár rokov. Okrem tradičiek som si dolúštil aj nejakú tú mysterku, nech je lov zaujímavejší. Keďže som sa presúval autom, musel som si naplánovať vhodné parkovacie miesta. Požiadavky boli, ako vždy, nasledovné:

• z jedného parkpointu odloviť čo najviac keší, 
• parkovanie kvôli bezpečnosti nesmie byť na opustenom mieste, ako napríklad okraj lesa a pod.,
• možnosť si auto do pár minút skontrolovať aspoň pohľadom.

Zabralo to viac času, než lúštenie mysteriek. Pokiaľ sa chystám na viac keší, uprednostňujem vytlačiť si mapu so zoznamom z GeoGetu pred paperless cachingom. Zápis času návštevy a prípadné poznámky sa takto robia lepšie, než ťukanie do mobilu blatovými prstami v daždi.

Oprášená výbava
Ako som sa už zmienil "blatové mesiace" (považujem za ne november a apríl) pokračujú. Pretože nemám obyčajné gumáky, siahol som v skrini po broďákoch. Ešte som netušil, aké správne rozhodnutie to bolo. Pôvodne som chcel zobrať čižmy kvôli finálnemu umiestneniu mysterky Dlouhe vecery 5 cintorin (GC2PEPM), ktorá je v šírom poli. Súčasne som si nevšimol atribúty keše Tudorovci (GC3HH6F), ktorej finálka končí v strede rieky. Tam by mi gumáky asi trochu zvlhli.

Pri príprave mi bolo jasné, že usmoklené počasie urobí z dreva hotovú kĺzačku. Prvýkrát som sa s niečím takým stretol pri prechádzaní drevenej lávky z parkoviska smerom ku keši Ztraceni cestovatele / Lost travelers (GC1QGHF). Pri postupe tam viedla mierne do vrchu. Keby som sa nedržal zábradlia, zahučal by som do rieky. Tak-tak som to dal bez pomôcok.

Skaly na keši boli pekne šmykľavé a nemohol som si dovoliť taký prepych ako je chybný krok. Dlho som zvažoval, ktorá prístupová cesta ku krabici bude lepšia. Vyhrala tá severná. Bolo tam viac skalných výbežkov a strom, o ktoré sa dalo istiť holými rukami. Strmina až k potoku zvádzala k všakovakým myšlienkam typu "čo ak niečo povolí...". K žiadnemu "ak" nedošlo a ja som úspešne logoval.

Na ceste späť ma čakala známa šmykľavá lávka. Teraz už som radšej nasadil drapáky na nohy. Nepotrebujem sa vykúpať hneď na prvej keši dnešného výletu. Zabezpečili mi nádherný a bezpečný prechod cez zvažujúce sa drevo. A bez držania. Znovu som ich potom použil na Veverska Bityska - Pristaviste (GC2WT27), kde nám owner pripravil chuťovku v podobe stromolezby. Mačacie šelmy to majú lepšie - nemusia si drápky obúvať. Mňa táto činnosť dnes zdržovala viac, než dosť.

Po ceste ma čakalo ešte dosť keší v krásnom prostredí okolitých lesov. Príjemné spomienky ma napĺňali pri odlove Veverska Bityska - Mokrad (GC2WT2E). Kdesi tu začínala krásna, dnes už archivovaná, multina Na konci zvírecí stezky (GC11ET8). Je to už skoro 6 rokov, čo som si vychutnával jej jednotlivé stage.

Keď som prifrčal na SPORE 55 - Domecek u veverky (GC376CV), na strom sa už štverala lepšia polovička loveckej dvojice houston2007. Trochu sme pokecali, vymenili CWG x SWG a nakoniec som ich pozval na Dlouhe vecery 5 cintorin. S vďakou odmietli. Jednak nemali dolúštené a jednak boli bez výbavy na extrémne blato.

Nesmiem však zabudnúť na môjho ďalšieho pomocníka. Mal som ho počas celého výletu pri sebe. Presnejšie - na nohách. Okrem topánok tam boli aj blatníky - ochrana lýtok, ktoré bývajú od blata najčastejšie. Neviem ako inak nazvať túto výbornú pomôcku. Ušetrí dosť pracích práškov.

Doma
Až doma po návrate z výletu som však zistil, koľko blata, napriek uvedeným pomocníkom, som dosniesol. A nie je blato ako blato. Zemina z poľa na broďákoch bola tak mazľavá, že som musel na ňu zobrať "ryžák". Normálna kefka na ňu nestačila. Keby som ju dal do pece na vypálenie, bola by z nej celkom pekná keramika.

Súbor gpx prezradil, že som pešo nachodil 10 km a spolu s autom sme si dali do tela približne 1600 m prevýšenia. Auto si tiež užilo blata, takže čoskoro pôjde na wapku.

Žiadne zašpinenie však nemôže pokaziť príjemný pocit kešera, keď sa vracia domov so slušnou zbierkou bodov, zážitkami, a dnes aj nevídaným množstvom CWG.
---