Ako som sa do toho namočil

Písal sa rok 2005. Už aj ku mne sa doniesla správa že GPS prístroje sú cenovo dostupné aj inej, než profesionálnej verejnosti. Začal som uvažovať o kúpe jednej takej mašinky. Ako vždy, pred kúpou niečoho nového a drahšieho, robil som si najprv prieskum trhu s týmito prioritami:

• dostupnosť na trhu
• výrobca
• čo je najpredávanejšie a teda stáva sa štandardom (aspoň lokálne)
  
• cena
• obsluha prístroja
  

Vyšli mi dve značky: Garmin a Magellan. Po zrovnaní technických parametrov som si povedal, že Garmin je pre moje potreby až príliš namakaný. Vedel som prd, čo všetko budem potrebovať v teréne od takého prijímača. Magellan zostal ako poriadne horúci kandidát, ktorý som aj kúpil. Bez máp, zato však spoľahlivý a ako som neskôr zistil aj výborne odolávajúci poveternostným podmienkam a drsnému zaobchádzaniu v horách. Slnko, dážď, mráz - pohoda. Nič s ním nepohlo.

Spomínam si, keď som z Chopku odchádzal ku cache na Ďumbieri, že mi Magellan vypadol z ruky a, mrška jedna, zašil sa dosť hlboko medzi skaly. Reku "je po tebe, chlapče!". Vďaka tomu, že mu výrobca dal svietivo oranžovú farbu, som ho videl a začal sa za ním načahovať. Končekmi prstov som ho zachytil za šnúrku a pomaly začal oslobodzovať z kamenného zajatia. Nechápem, že tam zapadol asi za pol sekundy, ale vyťahoval som ho možno dve minúty. Ako tá hra JEŽEK V KLECI. Pád prežil bez ujmy, možno nejaký malý škrábanček. Bol som výrobcovi vďačný aj za pogumovanie skeletu, ktorý je príjemne anatomický a dobre sa drží v ruke. Až na zopár menších prípadov.

No ale vrátim sa ešte k tým začiatkom. Mal som teda GPS prijímač a teraz čo s ním? Jednak sa musím naučiť ho používať a jednak viem, že to bude málo.


Prvé kroky do neznáma
Na turistickej mape 1:25000 s GPS sieťou som si vyznačil ceruzkou zopár lokalít v známom teréne a vypočítal ich súradnice. Stačilo mi pravítko, kalkulačka a základné matematické vedomosti. Súradnice naťukal do GPS-ky, obul topánky a na výlet pozval dcéru. Túlali sme sa po blízkych horách a nachádzali vyznačené body - odpočívadlo, prameň, významný strom, výhľad do okolia, prechod cez rieku atď. Pozorne som sledoval gps-ku ako sa chová a čo všetko mi môže dať.


Geocaching
Že existuje nejaký geocaching som nemal šajnu. Stále som ale mal pocit, že GPS prijímače, keďže ich už má kopec ľudí, sa musia využívať aj na nejakú rozumnú zábavu, nielen zisťovanie, kde som. Táto úvaha ma priviedla na myšlienku, že ak niekde niečo schovám a dám o tom niekomu vedieť s podobnou gps úchylkou, môže to nájsť. Túto tému som nahodil na rozhovor v práci. Prihlásila sa Ildi, ktorá si spomenula, že niekde na nete čítala o geocachingu.


A tak to začalo...
Moja panenská, úplne prvá nájdená cache bola Vicky's Cache 1 - Red Rock / Cerveny Kamen (GCH3G8). Už si presne nepamätám ako je to možné, ale odlovil som ju 14.8.2005, no členom geocaching.com som od 9.9.2005. Myslím, že aj vtedy platilo, že kto nie je prihlásený, nedozvie sa súradnice. Nuž nech je ako chce, našiel som a bol som nadšený ako malé dieťa. Až tak, že som si moc nevšímal cestu pred sebou a skoro som prišliapol užovku, čo sa tam vyhrievala na cestičke. Obidvaja sme sa zľakli, ale dopadlo to bez ujmy pre ňu aj pre mňa.
---