Adamovské vŕšky

Asi neexistuje lepší manuál na výuku práce s novým GPS prijímačom, ako prax rovno v prírode. Jednak som nemal splnenú misiu z minulého týždňa a jednak návod na obsluhu na stránkach výrobcu je síce obsažný, ale nedostatočný. Jemné detaily a nuansy sa z neho nedozviete.

Na dnes som si naplánoval dočistenie niektorých keší v okolí Adamova. Túto lokalitu mám rád. Terén je náročný a súčasne krásny - hory s pekným stúpaním, lenivá rieka Svitava, množstvo prameňov a studničiek, burácajúce vlaky. Odkedy boli miestne fabriky vytunelované, je tu aj čistý vzduch. Kraj si ma získal aj tým, že tu na každom kroku čapujú Grenu - výborný chmelový nápoj bez alkoholu. Lepší, než Kofola. No a v lete, keď máte sliny husté ako chemoprénové lepidlo, znamená krígel s týmto nápojom záchranu života. Cena 17 až 19 korún za takúto službu je viac než príjemná.

ADAMOV
Zaparkoval som neďaleko krčmičiek a grilov. Miesto nič moc, ale bolo blízko štartovacieho bodu, kde som mal v pláne nastúpiť túru. Nevýrazný chodníček mierne stúpal, žihľavovité rastliny dávali jasne najavo k akému druhu patria. Po chvíli ma už pálili obe ruky. Chodník bol stále viac zanedbaný až nakoniec bolo nutné prekonať niekoľko spílených a voľne ležiacich stromov. Po pár sto metroch sa nenápadne rozplynul do lúčneho porastu. Bolo už aj tak nutné odbočiť sa SV do strmého kopca. Slnkom zaliate pasáže sa striedali s príjemným tieňom. To boli miesta oddychu.


Prekonal som asi 70-metrový výškový rozdiel na približne 150 metroch. Na vrchole mi tričko osušil príjemný vetrík. Pozvolnou hrebeňovkou som sa vyšvihol ešte o takých 40 výškových metrov. Popritom som si odlovil Lesnícky Slavín (GC1B7QJ). Je to mysterka, takže umiestnenie na priloženej mapke budete hľadať zbytočne.

Po bohatom oddychu som sa pustil naspäť. GPS ma ale upozornila, že v blízkosti mám naplánovanú inú cache. Ááá sakra, skoro som zabudol! Nebol som ďaleko, otočka na päte, krátke sedlo a o chvíľu som sa ocitol na ďalšom blízkom vrchole vo výške necelých 400 mnm na JZ od Výškůvky, ktorá sedí na 472 mnm. Odtiaľ to bola už hotová diaľnica. Tak rovný chodník z vrcholu priamo až k zelenej TZT (turisticky značenej trase) si veru nepamätám. Ten sa však v závere môjmu cieľu úplne otočil chrbtom. Nájsť cestu k Žalmanovmu prameňu (GC1ZPBF) už nebol problém. Akurát som si ju skomplikoval pochodom po lesnej cestičke a nie pohodlne po cyklotrase.

Rýchly odlov a to som sa už začal zaujímať o doplnenie tekutín. Vlastné som mal, ale niečo natočené by bodlo viac. Za zákrutou na mňa svojou výveskou zamával Šenk u Hradu. Cool! Majú čapovanú Grenu. Osy na mňa začali podnikať výpravu. Nedali pokoj, tak som im slzu perlivého nápoja odlial na stôl pod slnečníkom. Potom už dali pokoj, mrchy otravné. 

Po nutnom osviežení rýchly presun k autu. Cestou som ešte nostalgicky zaspomínal na stratenú GPS-ku v týchto miestach. Po mojom hľadaní už nebolo ani stopy. Príroda má úžasnú regeneračnú schopnosť. Premiestnil som sa na parkovisko neďaleko kostola sv. Barbory. Tu som si odlovil jednoduchú mikrovku Světelský oltář (GC24HMJ). Nakukol som do kostola. Úžasný kľud a ticho. Počuli by ste špendlík spadnúť na zem. Boli tam len dve ženy, čo sa pripravovali na výklad väčšej skupine dôchodcov zo Zlína. Jedna z nich sa mi ponúkla podať výklad. S vďakou som odmietol aj keď interiér bol vskutku hodný dozvedieť sa viac.

Čakal ma výstup k ďalšej keši - Skala u 7 dubu (GC1XXQK). Najprv kus po chodníku, ktorý sa hadil ako anakonda a intenzívne pridával výškové metre na mojej GPS-ke. Vnoril som sa do lesa s príjemným chládkom. Keď sa šípka stočila na J už natoľko, že som skalu videl, bolo mi jasné, že ma čaká pekné stúpanie.

Už z diaľky bolo počuť niekoľko ľudí, ktorí obchádzali skalu zo všetkých prístupných strán. Keď som vyfučal hore, zistil som, že sa jedná o kačerov na čele s Agaven. Signál bol fakt mizerný, preto som sa vybavil kvalitným hintom a išiel naisto. Krabka tam bola. Zakričal som na kolegov, aby sa zalogovali predo mnou. Lenže nešlo o krabičku z geocachingu, ale z nejakej inej hry. Bola plná gombíkov a odkaz, že si na batoh môžeme jeden prišiť. Keďže na túru bežne krajčírsku výbavu nenosím, neprišil som si nič. Tá naša skrýša ležala asi 3 metre ďalej a bola dobre viditelná. Zalogovali sme sa a rozišli. Cestou dole som sa stavil na ďalšie doplnenie stratených tekutín a popýtal na najkratšiu cestu do Vranova. Tam ma čakala ďalšia séria skrýš.

VRANOV
Auto som zaparkoval na otočke pri lese, kde vyúsťovala žltá TZT. Pustil som sa ľahkým klesaním na V priamo ku keši Studánka Zdrávas Maria (GC2YWB2). Bolo 16:00, keď sa pri logovaní zrazu neuveriteľne ochladilo a vietor rozčechrával koruny vysokých stromov tak, že vydávali zvláštny zvuk. Ako keď na ne padá dážď. Ale bolo úplne sucho. Obával som sa, že táto náhla zmena upraví môj dnešný plán. Neupravila. Zmena prišla až neskôr. Od studničky som sa pustil priamo na J k Vítečkovmu prameňu (GC2YWB6). Hľadanie v hlbokom lese nebolo jednoduché aj vďaka srandovnému hintu.


Uvedomil som si, že v lese ubúda svetlo rýchlejšie. Musel som sa poponáhľať. Slnko presvitalo cez sem-tam roztrhané mraky, ale veľa svetla už nebolo. Po zalogovaní som sa rýchlo musel vyšvihnúť na žltú TZT, ktorá ma doviedla až k earthkeši Kolohnát (GC1XE19). Po rýchlom nafotení ma ešte čakala jedna úloha - nájsť kamenný patník s číslom 201. V lese so zlým signálom celkom zaujímavá záležitosť. Už bolo celkom šero aj vďaka zatiahnutej oblohe. Naviac mi došli baterky v GPS-ke. Rýchla výmena a ďalšie hľadanie. Signál sa so mnou pohrával ako to robí rozbúrené more s malou rybárskou loďou. Plus-mínus 20 m nebolo nič zvláštne. Nakoniec sa podarilo. Zapísal som, čo som musel a svižným tempom som sa vrátil na žltú TZT.

Čakala ma posledná zastávka - Kříž Kolohnát (GC2G4TV). Mapa bola nekompromisná, žltá cesta sa od cieľa úplne odkláňala. Na návrat k Sudánke Zdrávas Maria a odtiaľ doporučenou trasou nebol čas. Nedá sa nič robiť, hlboký zárez nejako prekonám. Postup "rovno za šípkou" praktizujem často aj za cenu veľkej námahy. Energetických zásob mám dosť. Tu som sa však prepočítal. Zo žltej som odbočil rovno do náručia panenskej prírody. Nielenže sem predtým nevkročila ľudská noha, ale asi aj kamzík by ňou pohŕdol. Vratké kamene krásne porastené machom a teda šmykľavé, popadané suché konáre, diery v teréne zamaskované papradím a v diaľke počuť zurčiaci potok. Bol som na hranici prírodnej rezervácie Jelení skok, mohol som si to ešte dovoliť. Keď som dorazil na samé dno záseku, tu som sa zasekol. Prišlo prekvapenie, ktoré mi zmarilo ďalšie plány. Predo mnou za potokom sa hrdo vypínali strmé skaly. Kúsok som prešiel po brehu, či niekde neobjavím ako-tak schodnú trhlinu v skalách. Neobjavil. Keď som si pomyslel, že výškový rozdiel asi 50 m na vzdialenosť zhruba 100 m mám teraz prekonať znova, proti gravitácii, nebolo mi do smiechu. Rozhodnúť som sa musel rýchlo.

Na žltú som sa dostal po peknej chvíli. Teraz už len rýchlo k autu. Je už hodne šero, zima a fúka čerstvý vietor. Dážď je na spadnutie. Trekingové palice ma svižne poháňalil dopredu. Kříž Kolohnát zostal nepokorený.

V aute som si ešte naplánoval dve oddychovky po ceste do Brna - Lichtenštejnský památník (GC2YWAY) a Nejsevernější bod Brna (GC1QB64). To už boli maliny a ako príjemná bodka za dnešným dňom. Dážď a búrka sa rozhrmeli, keď som za sebou zabuchol dvere bytu. To bolo teda o fúz.

Štatistika
Na záver si dovolím malú štatistiku výkonu:
Prejdená vzdialenosť: 14,6 km.
Celkové stúpanie: 807 m.
Celkové klesanie: 795 m.
---