Stopa bola sympatická, na pár hodín. Väčšinou viedla po turisticky značených trasách. Prevýšenie sľubovalo príma aeróbny tréning. K stope som si dohľadal keše v jej blízkosti. Inak by to ani nešlo - ísť niekam a nepozrieť si niečo na odlov. Že? :-) Plánovanie lovu však mierne zmenilo aj budúcu trasu.
Príslušné súbory putovali do GPS-ky a už len čakať na vhodnú príležitosť. Tá sa dostavila dnes. Dáša ma mala odviezť do Divák, kde pôvodná trasa začínala. Zmeny v plánovaní však spôsobili, že som vystúpil pár kilometrov pred dedinou. Na parkovisku som opustil vykúrené auto, nasadil blatníky na nohy a vyrazil.
Mrazivý vietor ostrý ako žiletka ma fackoval do tváre. Prvá zastávka bola Opusteny lom na Holem vrchu (GC2D310). Snažil som sa dodržať odporúčaný waypoint, aj keď som vedel, že krížom cez pole sa dá. Mrzlo, blato nehrozilo a zdalo sa, že tam je aj tak len tráva. "Ten lov dnes teda pekne začína!" prebleslo mi hlavou, keď som na mieste našiel len kus hrubej haluze jasne upravenej ako úkryt. Samotnú krabicu som ale našiel. O kus ďalej voľne pohodenú. Obsah bol v poriadku. Po zalogovaní som zistil, že krabica do skrýše moc nepasuje. Okolie som aspon upravil tak, aby maskovanie plnilo svoju funkciu.
Krížom cez pole som prekročil pôvodnú trasu a pustil sa do lesa pre Povesti z kraje Mrstiku #12 - Zradny Havel (GC31WVY). Pomerne riedky les signál nejako príliš neovplyvňoval a tak dohľadanie krabice nebol až taký problém. Mierny snehový poprašok cestu spríjemňoval a ja som si užíval krásny čistý vzduch. Pri ukladaní krabice späť som si nepríjemne zlomil necht, ktorý som sa snažil vyspraviť zubami. Okusávať si nechty neviem a zatrhol som do živého. Táto udalosť ma mierne vspružila a padlo pár hrubých slov. Takýto prst ma sprevádzal už po celý deň a zachytával sa kde mohol.
Ďalší smer ma priviedol na PR Roviny (GC31X1C). V blízkosti je akési jazierko či väčšia kaluž, ktoré musím dodávateľovi máp pripomenúť. Dodatočným obchvatom som sa dostal ku keši. Klasický lesný úkryt vydal krabicu raz-dva. Na odchode som si ešte prehliadol neďalekú infotabuľu venovanú tejto prírodnej rezervácii.
Nasledujúca mrštíkovka Povesti z kraje Mrstiku #11 - Noc filipojakubska (GC31GHM) ma celkom pobavila. Veľmi vydarený, zľahka primrznutý, úkryt som odhalil citlivým kopnutím. Áno, aj nakopnúť sa dá citlivo :-). Smallka je čistá a suchá, takže v pohode.
Nahromadené štyri krabice som mal za sebou. Konečne som sa zase mohol napojiť na pôvodnú stopu. Tá ma doviedla do blízkosti ďalšej mrštíkovky Povesti z kraje Mrstiku #5 - Bezhlavy jezdec (GC2N536). Signál už nebol jednoznačný, preto som prekutal viacero možností. Bola nakoniec na mieste, ktoré som z cestičky videl ako prvé. To je u mňa celkom bežná vec.
Návrat na cestu ma sprevádzal zaujímavým pocitom. V snehu čerstvé stopy asi 20-kilového psa. Chýbali ale akékoľvek ľudské stopy. Boli tam ešte jedny. Od vysokej zveri. Asi by som sa tomu psovi nechcel teraz dívať do očí. Šípka ma potom stále posúvala krížom cez pole. Chtiac-nechtiac som vykročil. Bola tam akási ozimina už vyrastená. Našľapoval som opatrne. Rastlinkám to ale bolo jedno. Spali. Elegantné maskovanie U Nikitenka (GC378E9) a primrznutá krabica mi nezabránili si zapísať ďalší pekný bod a vymeniť drevené mince. Bol čas obeda. Vyštveral som sa do neďalekého poľovníckeho posedu. Prefukovalo tam ako na majáku. Z lepeňáku mi vypadlo zamrznuté maslo so salámom a cinklo o drevenú lavičku. Výdatný obed som zalial panákom. Čakala ma jedna zaujímavá zastávka...
SPORE 77 - Kostel Boleradice (GC37F23)
nebol problém nájsť. Sám mam krabičku rovnako ukrytú. Čo
ale bolo pod ňou ma upútalo viac, než samotná cache. Model hradiska z
betónu, či nejakého kameňa. [foto a video sem] Keď som sa pokochal
dosýtosti, vyštartoval som ďalej.Čo ma čakalo na ďalšej dnešnej lomovke Opuštený lom (GC37ZEJ), ma nenapadlo ani vo sne. Označenie terénu nebolo až také hrozné, aké som si z neho urobil sám. Keďže som zvolil nesprávnu cestičku k cieľu, dostal som sa na hodne strmý zráz. To by pri vhodnej obuvi nebol až taký problém. Postup zhoršovala miestami ílovitá zemina šmykľavá ako sopel. Pri pohľade na šípku som si hovoril, že toto owner nemôže myslieť vážne. Nemyslel. Ďalej sa už nedalo a GPSr mi ukazovala ešte 15 m po skalách a íle do strmého kopca. Začal som uvažovať o návrate na východzí bod. Keď som sa tam takmer doplazil a skrvavenými rukami od tŕňov kontroloval smer, mal som niečo cez 20 m do cieľa. Roklina síce nebola príliš hlboká, ale pár modrín v prípade chybného kroku by po tele bolo. Odlov prebehol už bez komplikácií. Na začiatku dneška som si hovoril, že mrzne a blatový nebudem. Ach, aký to bol omyl!
Pri návrate som dumal, že tŕnistými kríkmi späť už nepôjdem. Obídem to. Ale kade. Podarilo sa mi mierne zakufrovať na miesto, z ktorého sa dalo zmiznúť len tade, odkiaľ som prišiel. Objavil som kukuričné pole. Keďže takáto rozloha sa neobrába motykami, ale traktorom, musela tu byť niekde pohodlná prístupová cesta. Objavil som, použil som.
Posledná zastávka dnešného výletu Helencino udoli (GC4JRKR) bola nadohľad. V ceste mi však stálo rozbahnené pole a riečka Haraska. Rozhodnutie bolo jasné - obísť Boleradický rybník napájaný tou riečkou. Cestou po brehu ma čakal ešte jeden adrenalín. Tri kone bez dozoru v chabej ohrádke začali blbnúť. Zbadali ma asi z 30 metrov. Všetci štyria sme stuhli a navzájom sa hypnotizovali. Ak by sa rozbehli proti mne, únik by som mal na strmý breh zvažujúci sa k polozamrznutej hladine rybníka. Nebola to ideálna cesta, ale rozhodne jediná. Napadlo ma teda, že sa s nimi porozprávam. Zabralo to a koníky zmäkli. Ukázali mi zadky a o chvíľu aj ja im.
Šľapanie po asfaltke moc nevyhľadávam, ale tá ma priviedla k poslednej dnešnej keši. Popri ceste boli v snehu vidieť stopy prebiehajúcej zveri cez vozovku. Nikde som si nevšimol tabuľu upozorňujúcu vodičov. Ďalší zaujímavý úkryt utajoval filmovku. Potom už len cesta do Divák a do najbližšej krčmy, kde mám chuť na horúcu polievku.
Preveril som si najbližší autobus. Mal som 90 minút času. Vrátil som sa do krčmy, kde som sa dozvedel, že na jedlo nemajú ani len nezdravé zemiakové lupienky. Voľba padla na moju ďalšiu chuť, ktorú som si naplánoval už na začiatku výletu - čaj a dva rumíky. Pri nich som rozmrzol ja aj lepeňák. Dojedol som ho a zalogoval dnešný deň do mobilu. Ostrým nožom odrezal zlomený necht. Na odchode som slušne pozdravil. Odzdravila mi celá krčma :-).
Nádherný deň som mal za sebou. Približne pätnásť kilometrov mi poskytlo ideálny tréning obohatený o fajn zážitky. Lesom ma sprevádzali skupinky srniek - pohľad na nezaplatenie.
Putovanie s divakmi at EveryTrail
EveryTrail - Find hiking trails in California and beyond
---
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára