Elina na geocachingu, part 2

Tak sme si s Elinou zopakovali geocaching ako som vyjadril túžbu pred asi 3/4-rokom. Tentokrát Ellie už nie je požičaný hafan, ale náš. Od 11.2.2008 nám Elina zostala "na krku", Ralph nám ju daroval.

Zdá sa, že to je neunaviteľný pes. Preto sa patrilo jej pripraviť outdoorový víkend. 24.2.2008 - nedeľa. Predpoveď na dnes vyšla na 100% - vonku je fantastické počasie, teplo. Snáď nejakých 15°C! Do auta som hodil batoh, turistické topánky. Ellie si vyskočila na zadné sedadlo. Jazda mestom netrvala dlho. Po 10 km som zaparkoval auto na zapĺňajúcom sa parkovisku. Než som sa prezul, minuli nás mraky dôchodcov s poznámkami "no jo, lidi sem přijedou autem a pak dělají turistiku" alebo tak nejako vtipne.

Zamkol som auto a malý flekáč hopsal vedľa mňa. Pripravil som sa na to, že bude loviť každú šišku, čo uvidí. Má ich tak rada. Kdeže! Okolie poskytovalo mnoho lákavých vôní. Ako je pri geocachingu bežné, čoskoro sme odbočili z modrej TZT (turisticky značenej trasy) na bočnú lesnú cestičku, ktorá sa postupne strácala. Elina ma ťahala dole kopcom. Do vrchu mi tak trochu pomáhala tiež. Hlavne keď sa zamotala do kríkov. Vyšplhali sme sa k prvej skrýši (Barcodes I). Hľadanie bez problémov. Pri zapisovaní do logbooku nás minula malá skupinka spomínaných dôchodcov.

Cestou k ďalšej skrýši prekonávame 2 potoky. Pre Elinu žiadny problém - voda a blato jej sedia. Po pár metroch zisťujem, že cez potoky vedie pohodlný most. Dostávame sa na žltú TZT. Po chvíli odbočujeme mimo značenia. Šípka na GPS ukazuje nekompromisne, papierová mapa tiež. Šlapeme do vrchu. Elina si vyberá mokrú a miestami blatovú časť cestičky, ja suchú trávu. V tom je rozdiel medzi dospelým človekom a dospievajúcim psom. Vyzliekol som sa do trička. Je teplo. Paradoxne cestou vidíme zopár kaluží, na ktorých je ešte ľad. Odbočujeme úplne mimo cesty. Míňame sa s jazdcom na koni. Ellie ani nehlesne. Pozerá na to veľké čudo ako puk. V telke sú tie kone menšie! Ustúpime tomu obrovi a poberáme sa ďalej. Elinu zaujal čerstvý konský trus. Radšej ju potiahnem za vodítko. Prichádzame k ďalšej skrýši - U Jezevce. Po zalogovaní si dávame oddych. Pár granulí a glgov vody zo spoločnej fľaše je odmena za zvládnutie prvej polovice dnešného lovu. Ja žujem buchtu od Marušky.

Po zorientovaní sa aký bude ďalší postup rozhodujem - šlapeme do prudkého kopca. Je to kratšie, ako obchádzať celý vrch. Dobre to vidieť na vykreslenom profile. Bezpečne sa dostávame sa na zelenú TZT. Nie však nadlho. Odbočujeme mimo - rovno za šípkou. Bol to systém tank. Nepáral sa s nami. Hľadanie cesty tam, kde žiadna nie je. Nevieš či za tým hustým porastom je ďalší, ešte hustejší alebo či je to priechodné. Toto ma na geocachingu baví - hľadať prístupovú cestu a potom cestu ďalej. Mestské, tzv. "kravatové" skrýše túto radosť neposkytujú ani zďaleka.

Predierame sa cez kríky a pomedzi mladé stromčeky. Doškriabaní, vyúsťujeme na prístupovej ceste ku skrýši. Chvíľa šnorchlovania. Ellie vyňuchala ten správny objekt. Ja len dohľadávam. Dykova skrýš je naša. Stavíme sa ešte pri studničke a fotíme sa. Elina si nájde šišku a urobí z nej beztvarú hmotu. Ideme na poslednú štáciu.

Pôvodnou prístupovou cestou sa vraciame na zelenú TZT. Po chvíli prichádzame k pamätnej tabuli. Elinu priväzujem k stromčeku. Tu si opisujem potrebné údaje a riešim jednoduchú hádanku, na konci ktorej mám výsledné súradnice. Vkladám ich do GPS-ky. Čaká nás ešte cca 400 metrov ku skrýši. Elina je síce už pekne unavená, ale toto ešte vydrží. Je to mladý organizmus! Krabičku nachádzame v pohode. Vraciame sa kúsok späť ku Kašparovej studničke. Dávame posledný oddych pred návratom do základného tábora - k autu. Z fotky je vidieť, že Ellie má už toho "plné riditka".


Cesta s najväčším prevýšením po modrej TZT nás privádza až k autu. Popri tom sa Elina čvachtá v blatovej vode. Je v nej šiška, musí ju uloviť.

Do auta vyskočila na zadné sedadlá. Že má nejaké malé oči, sa ani nedivím. Splýva so sedadlom. Ja sa prezúvam a vyrážame na cestu späť. Po 300 metroch jazdy zaspáva. Popri tom som jej z hlavy zobral kliešťa. Ešte nebol zahryznutý. Prekvapuje ma, že bol len jeden. Celý deň sme sa túlali v listnatom lese a vysokej tráve.

Máme za sebou ďalší pekný deň.

Tu je vykreslená trasa nášho postupu. Východzí a návratový bod je úplne vľavo. Nakoľko sme mali dnes v pláne okrem iného jednu mystery-cache a jenu multi-cache, verím, že nikomu nepokazí dojem z lúštenia hádanky. Potom nasleduje výškový profil. Mapu spomínaných geocachí nájdete v pravom stĺpci tohto blogu pod číslami 147 až 150.

---